ČO INÍ NEPÍŠU
Nenásytnosť treba pomenovať
Časť našej takzvanej odbornej ekonomickej verejnosti sa obmedzuje iba na konštatovania o tom, že „trhy sú nervózne“ alebo dokonca „znepokojené“ a ich kolegovia iba ak citujú rebríčky najrýchlejšie zdražujúcich krajín, v ktorých dominuje Slovensko. Českí novinári sa pozreli príčinám, teda zlodejom v bielych golieroch na prsty a predstavili verejnosti svoje zistenia.
Dennodenne z hlavných spravodajských relácií zaznieva obava, či prežije eurozóna alebo samotná Únia, alebo len „lepšia“ časť z nej. Akosi menej záujmu je o starosti bežných občanov a najmä o to, či oni prežijú zdražovanie benzínu, nafty, liekov, základných potravín, verejnej dopravy, jednoducho čohokoľvek, čo je v ponuke na trhu a za čo sa platí...
Pacienti s kardiovaskulárnymi chorobami a tí, ktorí trpia vysokým krvným tlakom, onedlho ešte len uvidia, ako im zdražejú lieky. Súčasný minister pôdohospodárstva verejne tvrdí, že sme žumpou Európy a že potraviny, ktoré nám ponúkajú naše super a hyper a euromarkety, nie sú vhodné pomaly ani ako krmivo pre dobytok. Ale už sa na nás z ich pultov škeria vianočné superakcie – v septembri! – a lákajú na zdanlivo výhodné ceny. Nuž, pre koho ako. Stačí sa rozhliadnuť – povedzme po obchodných maržiach. Vyjadrujú rozdiel ceny za predaný tovar a ceny za tovar pri jeho nadobudnutí obchodníkom. Naporúdzi je prehľad z Českej republiky, k oficiálnym údajom v našom slovenskom prostredí sa len tak ľahko dostať nedá. Ale rovnaké obchodné reťazce sú aj u nás, takže rozdiel nebude veľký. A toto sú ich marže: Kaufland 24,4 percenta, Lidl 31,2 percenta, Albert (či Hypernova) 31,2 percenta, Billa 32 percent, Tesco si pridá ešte viac – 34,8 percenta. Z drogérií upúta na prvý pohľad DM – táto sieť si prirazí rovných 55 percent. Nábytkári idú ešte vyššie. Iba IKEA je „skromná“ so 44-percentným ziskom. Kika sa blíži k sedemdesiatim percentám, Jysk si trúfa na viac ako 80-percentnú maržu. Lekárne si pridajú na konečnej cene jednu štvrtinu až jednu tretinu zo svojich nákladov. Asi „najľudovejšie“ sú predajne s elektrospotrebičmi, v ktorých marže nepresahujú jednu štvrtinu. Nielenže náš prvovýrobca musí ísť s cenou dolu, neraz až na úroveň výrobných nákladov, aby vôbec čosi umiestnil v reťazcoch, ale aj nás kupujúcich ešte ošklbú tvrdiac nám, že nakupujeme v „akcii“. Otázka pre našu vládu – je tridsať-, ba aj viac ako osemdesiatpercentná marža obchodníkov primeraná – v čase krízy?
Ivan BROŽÍK