Robert Fico: Absolútnou prioritou vlády je, aby sa neznižovala životná úroveň ľudí
Eva ZELENAYOVÁ - Maroš SMOLEC
Už v prvý deň svojho úradovania nás prijal na rozhovor. Dvojnásobný premiér, predseda strany Smer-SD, manžel právničky Svetlany a otec syna Michala. Robert Fico 15. septembra oslávi 48 rokov. Z absolventa Právnickej fakulty UK v Bratislave sa vypracoval na docenta práv, v rokoch 1994 – 2000 zastupoval Slovenskú republiku ako agent v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva.
V politike je dvadsať rokov. Ako jediný zvolený poslanec zo sto päťdesiatich skladal po tohtoročných voľbách sľub na ústavu, za ktorú aj hlasoval. V roku 1999 na protest proti politike SDĽ odišiel zo strany a založil Smer. V roku 2004 dokončil projekt zjednocovania ľavicových strán. Vo voľbách v roku 2002 dosiahol Smer 13,6 percenta hlasov, čo bolo istým sklamaním aj pre predsedu strany. V rokoch 2006 – 2010 bol predsedom vlády zloženej zo Smeru, z HZDS a zo SNS. V roku 2010 síce Smer voľby vyhral, ale nestačilo to na vytvorenie vlády. Po tohtoročných predčasných voľbách strana Smer-SD dosiahla 83 mandátov v parlamente a sama zostavila vládu.
● Bol rozdiel medzi vstupom do vlády v roku 2006 a teraz?
V roku 2006 som vstupoval do vlády s nie dostatočným množstvom informácií o tom, čo všetko obnáša vládnutie v koalícii, keďže som dovtedy pôsobil iba ako opozičný politik. Nemám na mysli prácu, ale vzťahy a konflikty. Hoci som bol dlhé roky v politike, nečakal som, že je to až také. Preto keď sme zostavili vládu sami, vydýchol som si, ale na druhej strane som si uvedomil, že musíme nájsť nejakú alternatívu neexistujúceho koaličného partnera. Lenže nielen preto som sa rozhodol hľadať podporu a diskusiu so sociálnymi partnermi. Chcem, aby sociálni partneri, nielen tí štandardní, ako sú ZMOS, VÚC, zamestnávatelia, zamestnanci, no i katolícka a evanjelická cirkev, akademická obec, Jednota dôchodcov Slovenska a ďalší sa stali tými, s ktorými sa budeme pokúšať dosahovať dohody. Bolo by veľmi jednoduché použiť 83 hlasov v parlamente a schváliť to, čo predloží vláda. No hrozí nebezpečenstvo, že nechtiac začneme ignorovať pomerne významnú časť spoločenského spektra. Tam hľadám to vyvažovanie, brzdy, páky, ktoré by sme inak mali, keby bola koaličná vláda. Ibaže keď odmietli všetci s nami ísť, musíme to robiť takto. Čiže rozdiel je v tom, že teraz som vedel oveľa viac, do čoho idem, ako v roku 2006. Lenže idem do podstatne inej situácie s jednou politickou stranou a za podmienok, ktoré pre politiku nie sú práve najpriaznivejšie.
● Predsa, v roku 2006 vás tu nikto nečakal, teraz to bolo trochu iné, aj keď v obidvoch prípadoch ste striedali pravicovú vládu?
Nastavujeme určité pravidlá, ktoré tu doteraz neboli. Pozrite sa, ako prebehla voľba predsedu NR SR. Pavol Paška dostal 130 hlasov zo 150. To neprišlo len tak. Ale aj preto, že po parlamentných voľbách sme hneď zvolali okrúhly stôl s opozičnými stranami a boli sme veľkorysí. Ponúkli sme im dve kreslá podpredsedu parlamentu. Máte pravdu, v roku 2006 ma tu čakala pani upratovačka so slovami: „No pán premiér, ja som prežila deviatich, prežijem aj vás.“ V roku 2010 napriek tomu, že sme suverénne voľby vyhrali, privítal som premiérku Radičovú so šampanským. Včera ma takto privítala expremiérka. Mám teda pocit, že začíname žať ovocie z úrody, ktorú sme siali pomerne dlho.
● Ľudia si zaslúžia istoty – bolo heslom i posolstvom strany Smer v predvolebnej kampani. Aké istoty ponúkate po voľbách?
V samotnej predvolebnej kampani sme si dávali veľký pozor na to, aby sme ľuďom nedávali nereálne sľuby. Veľmi presne sme opisovali situáciu. Za istotu by som považoval to – a budeme sa o to aj usilovať – aby ďalej neklesala životná úroveň ľudí. Máme síce sociálnodemokratický kabinet, ale rovnako máme povinnosť konsolidovať verejné financie, lebo ide o medzinárodný záväzok SR. Je dôležité, aby finančné trhy boli v poriadku a ozdravovanie budeme robiť principiálne na úkor bohatých.
● Vláda je zostavená, aké najdôležitejšie úlohy čakajú na nových ministrov?
Sú dve priority, prvou je vytvorenie krízového tímu na vyriešenie absurdistanu v daňovej správe. Plne súhlasím so slovami bývalého poslanca za KDH Antona Marcinčina, ktorý povedal, že Slovensko je banánová republika, ak nemá funkčný daňový systém. Zbytočne nám bude niekto hovoriť, nedvíhajte dane bohatším, radšej zastavte úniky daní. No keď nemáme ani funkčný daňový systém, tak nemáme príjmy ani od tých, ktorí chcú platiť, nie ešte od tých, ktorí platiť nechcú. Druhou prioritou je program EÚ na podporu zamestnávania mladých nezamestnaných. Termín – 13. apríl. Takže musíme urýchlene predložiť projekty EK na financovanie. Pýtam sa, čo s tým robila bývalá vláda?
● Máte v úmysle meniť volebný zákon?
Na zmenu volebného systému stačí obyčajná väčšina. Takže by stačilo zavolať expertov, ktorí by nám povedali, aký volebný systém je najlepší, a taký schváliť v parlamente. Bolo by to demokratické rozhodnutie a nikto by ho nemohol spochybniť. Prijali sme však zásadu, že akákoľvek zmena volebného systému má význam len vtedy, ak bude dohodnutá s opozíciou. Inak ďalšia väčšina v budúcnosti to zasa môže zmeniť na svoj obraz. Je to úloha pre predsedu parlamentu Pavla Pašku, ktorý sa jej určite zhostí. Pre mňa by bolo veľkým posunom vo volebnom systéme, keby bolo viac volebných krajov. Tak ako v minulosti.
● Prehodnotí vaša vláda niektoré privatizačné zmluvy, aby vrátila majetok štátu?
Privatizácia strategických podnikov, ktorá bola urobená ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, je prakticky nezvratný proces. Pravda je, že počas nášho vládnutia sme kúpili naspäť Transpetrol. V súčasnosti však štát nemá peniaze na podobné investície, aj keď počúvame, že nemeckí a francúzski akcionári chcú predať 49 percent akcií SPP. Budeme sa skôr usilovať o dobré zaobchádzanie so strategickým majetkom štátu, ktorý ešte máme. Budem veľmi tvrdo vyžadovať od predstaviteľov štátu v sprivatizovaných firmách s účasťou štátu, aby zastupovali záujmy Slovenska a nie niekoho iného. V súvislosti s tým by som privítal, keby bola Gorila vyšetrená, lebo by sme zistili, či sa tie provízie brali alebo nebrali. Som presvedčený, že privatizácia strategického majetku bola taká nevýhodná pre Slovensko, že bez provízií by takúto privatizáciu nikto nerobil.
● Čo teda bude s kauzami Gorila, Sasanka, aké istoty ponúkate v súdnictve?
Tým, že v justícii vzniklo veľké napätie nešťastnými politickými rozhodnutiami ministerky Žitňanskej, bolo veľmi správne hľadať na post ministra spravodlivosti človeka, ktorý by situáciu vyvažoval a bol neutrálny. Verím, že nový minister je natoľko uvážlivý človek, že to dokáže. On si aj uvedomuje, že sa nemôže prikloniť ani na jednu, ani na druhú stranu a bude robiť všetko pre to, aby sa akékoľvek konflikty v tejto oblasti skončili. Pokiaľ ide o justíciu, výzvy vidím najmä v skrátení súdneho konania, čo je najväčší problém. A pokiaľ ide o spomínané kauzy, nebudeme zásadne zasahovať do štruktúry vyšetrovacích tímov postavených za pána Lipšica. Nech sa ukážu.
● Podľa ostatného sčítania ľudu je na Slovensku vyše 60 percent občanov, ktorí sa hlásia k rímskokatolíckej cirkvi. Dokáže Smer naplniť ich očakávania?
Spomeňte si na roky 2006 – 2010, keď panoval naozaj zmier a nám na tom veľmi záleží. Smer nemá záujem otvárať témy, ktoré sú možno typické pre krajných socialistov v Európe a mohli by niekoho vyrušovať. Načo je to dobré? Na druhej strane očakávame od katolíckej cirkvi, že nebude prichádzať s námetmi, ktoré by mohli vnášať napätie do iných oblastí. Nedávno som mal veľmi zaujímavý rozhovor s arcibiskupom Stanislavom Zvolenským. Jasne sme si povedali, že sa sústredíme na veci, ktoré nás spájajú, napríklad na sociálne otázky. Predsa sociálna náuka katolíckej cirkvi je veľmi blízka programom sociálnych demokracií. Hovorme o postavení katolíckej cirkvi, pokiaľ ide o vzdelávanie, charitu, teda o činnosti, ktoré vykonáva katolícka cirkev veľmi prirodzene. Bol som veľmi príjemne prekvapený tým, ako arcibiskup Zvolenský preukázal pripravenosť byť súčasťou rady solidarity. Aj cirkev si uvedomuje, že každý musí niečo priniesť do toho spoločného. Ak sa takto bude vyvíjať náš vzťah, budem veľmi povďačný. To sú tiež istoty aj pre voličov Smeru, lebo obrovské množstvo našich voličov sú praktizujúci veriaci katolíci. Musia mať istotu, že nedôjde k nejakým zbytočným tenziám medzi štátom a katolíckou cirkvou. A čokoľvek sa má stať do budúcnosti v tomto vzťahu, tak len na základe dohody.
● Národný princíp nie je agendou ľavicových strán. V závere tohto roku si pripomenieme 20. výročie vzniku Slovenskej republiky. Na budúci rok 1 150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Sú to významné historické medzníky slovenského národa. Pripomenieme si ich v réžii štátu?
Určite, je to povinnosť štátu. Pripomeniem jednu vec. Na ustanovujúcej schôdzi parlamentu sľubovalo na Ústavu SR 150 poslancov. Ale bol tam len jeden poslanec, ktorý za túto ústavu hlasoval. A to som bol ja. Je smutné, že po dvadsiatich rokoch sa takto vyprázdnil parlament, lebo už ani HZDS a SNS nie sú v parlamente a Smer je nová strana. Naši poslanci v tom čase neboli v parlamente. Tí, čo hlasovali proti ústave, sú v KDH, SDKÚ-DS a Most – Híde.
● A čo sa týka deklarácie o zvrchovanosti SR, ako ste hlasovali?
Tak isto. Bol som za. Ale vrátim sa k otázke. V júli máme štátny sviatok sv. Cyrila a Metoda. Rád by som sa pri tejto príležitosti vrátil na Devín. Urobme z tejto udalosti normálnu púť za prítomnosti najvyšších ústavných činiteľov. Pre ľudí, ktorí chcú prísť v lete do Bratislavy, hovorme o týchto veciach, urobme dôstojné oslavy, ak aj nie sú peniaze, tak nájdime skromnejší charakter, ale pozvime ľudí na Devín a pripomeňme si sv. Cyrila a Metoda. Ďalej je určite dôležitý 1. september 1992. Tohto roku si pripomenieme 20. výročie od schválenia Ústavy SR. Nasleduje 1. január 1993 a 1 150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Slovenska. V príhovore u pána prezidenta som vyzval všetkých troch ústavných činiteľov, aby protokoly dali dohromady, lebo či už výročie ústavy alebo vzniku štátu musia byť štátne oslavy. A to isté, ak sa naša ústava opiera o cyrilo-metodské tradície, tak 1 150. výročie ich príchodu na Slovensko musí byť so zaangažovanosťou štátu.
● Menšinám ste odkázali, že v ich postavení sa nebude nič meniť. Aké miesto zaujme národná kultúra v programovom vyhlásení vlády?
Všetku energiu chcem venovať tomu, aby Slovensko preplávalo cez rok 2013 tak, aby sme nemuseli znižovať životnú úroveň ľudí. Toto je absolútna priorita, ak máme zachovať sociálny zmier – to, čo Slovensko dnes najviac potrebuje. Status quo pre menšiny sme zagarantovali preto, lebo táto téma nebude teraz prioritou vlády. Nebude v tom slova zmysle, žeby sme legislatívne prichádzali s nejakými iniciatívami a spúšťali nové procesy vo vzťahu medzi väčšinovým národom a menšinami. Pokiaľ však ide o štátotvorný národ, musíme si asi dávať väčší pozor, ako sa týmto ľuďom darí na juhu Slovenska. Možno vybrať lepších ľudí, ktorí budú reprezentovať krajanov v zahraničí. To sú také praktické otázky. Ale nemyslím si, že by som patril medzi politikov, ktorí sa majú spovedať z tejto témy. Vždy som bol zdravým vlastencom. Veď pozrite sa, symboly zostali. Bratislavský hrad, kráľ Svätopluk a nakoniec aj hokejový štadión bude pre mňa veľkým symbolom národnej hrdosti. Intenzívne pracujeme na projekte národného futbalového štadióna, aby sa aj také niečo podarilo.
● Bratislava, ale nielen ona, je odstrašujúci príklad správania sa k historickým symbolom. Dočkáme sa zodpovednejšieho prístupu k osadzovaniu, prípadne sanácii sôch či národných a štátnych symbolov, čo je v súčasnosti v kompetencii samosprávnych orgánov miest a obcí?
Postavili ste mi otázku, nad ktorou som sa nezamýšľal. Pretože mám plnú hlavu sociálnych a ekonomických vecí, ale viem, čo naznačujete. Jednoducho sú štátne symboly, a mal by o nich viac rozhodovať štát, parlament a nie malé parlamenty miest a obcí. S tým sa dá stotožniť. Naozaj by bolo dobré počkať na nejaký príklad, ktorý bude doslova do očí bijúci a ten potom použiť na nejakú legislatívnu iniciatívu, ale zatiaľ som o tom neuvažoval.
● Zamýšľate sa nad možnosťou kandidovať v nasledujúcich prezidentských voľbách?
Asi by to nebolo korektné voči voličom. Buďme úprimní. Dnes je apríl 2012, čaká nás ťažký rok 2013, vôbec túto tému nikto neotvára a ani ju nechcem otvárať. Som predsedom vlády, mám pred sebou štyri roky tvrdej roboty, takže celú svoju činnosť sústreďujem na toto volebné obdobie.
● Ako vnímate Maticu slovenskú?
Matica sa potrebuje nadýchnuť. Matica je inštitúcia, ktorú keby mala iná krajina, tak si ju nosí v bavlnke. Pretože to je národná ustanovizeň. Všetko sa nejako spolitizovalo. Bolo chybou, keď sa niekto na začiatku 90. rokov snažil politicky si privlastniť Maticu slovenskú. Následne prišla reakcia zo strany pravice, ktorá ju od seba úplne odtlačila. My sme zasa hľadali nejaký rovnocenný vzťah. Potom zasa prišli tí, ktorým bolo úplne jedno, či nejaká Matica je alebo nie je. Našou povinnosťou teda bude vrátiť Matici trošku kyslíka, normálne s ňou zaobchádzať a prítomnosťou ústavných činiteľov na jej podujatiach zvýrazňovať jej význam. Toto určite budem robiť. Ja sa Matici slovenskej vyhýbať nebudem a myslím si, že aj súčasný predseda Marián Tkáč je prínosom pre Maticu.