Nejde len o vraždu Matúša Černáka


valo webAKO BOLO, ČO BOLO

Nejde len o vraždu Matúša Černáka

Peter VALO

V posledných rokoch vyšlo v Ústave pamäti národa viacero pozoruhodných publikácií a štúdií odkrývajúcich dejinné udalosti. Medzi nimi v časopise Pamäť národa (roč. 2009) štúdia českého historika Prokopa Tomeka s názvom Kto zabil Matúša Černáka? Profesorovi filozofie, dejepisu a zemepisu Matúšovi Černákovi patrí v slovenských dejinách významné miesto. Jeho meno je spojené s výrokom, ktorý predniesol v Slovenskom národnom divadle v roku 1937: „Náš je ten kus zeme pod Tatrami, nám z nej patrí výnos celý!“ Bol jedným z hlavných tvorcov slovenskej autonómie v roku1938. Počas vojny robil vyslanca v Berlíne a napriek tomu ho zaujatý a politicky motivovaný povojnový súd nedokázal odsúdiť na viac ako na tri roky, ktoré si odsedel vo vyšetrovacej väzbe. ŠtB mu ponúkla spoluprácu, ktorej sa vyhol tak, že sa nechal v kufri diplomatického auta vyviesť za hranice.

Černák v exile vyvíjal aktivity za obnovenie slovenskej štátnosti. Jeho programom bolo Slovensko v spoločnej Európe, bol teda nositeľom dvoch vízií. Prvou bolo samostatné Slovensko, čo sa zjavne nepáčilo pražským čechoslovakistom, a druhou Slovensko v Európskom spoločenstve, čo narúšalo predstavy moskovského bloku. Je zjavné, že v časoch najtvrdšej železnej opony mieril Černák k situácii, ktorú zažívame dnes. Pre svoje predstavy získaval vplyvných priateľov, akými boli spolkový kancelár Dr. Konrád Adenauer, jeho sekretár Dr. Hans Globke či neskorší kancelár Dr. Kurt Kiesinger. V takomto duchu Černák usporiadal v Mníchove európsku konferenciu Slovenskej národnej rady v zahraničí, na ktorej vyhlásil: „Stojíme pred vážnou a rozsiahlou činnosťou, na ktorú budem potrebovať vás všetkých.“ O tri dni 5. júla 1955 ho pri preberaní balíčka na pošte zabila bomba.

Kým nemecká tlač písala o zločine československej tajnej služby, československá strana vec poprela. Po rokoch v českom denníku Práce priznal niekdajší minister vnútra komunistického Česko-Slovenska Rudolf Barák, že československá rozviedka unášala zo  zahraničia nepohodlných ľudí. A neboli to len únosy? Historik František Vnuk našiel v levočskom archíve Ministerstva vnútra pod číslom A 21/101 po česky písanú správu s názvom: „Příprava volby nového předsedy SNR v zahraničí. Jeden exemplár bol určený pre prezidenta Zápotockého a ďalšie pre Viliama Širokého, Antonína Novotného, Alexeja  Čepičku a spomínaného ministra Baráka. Správa opisuje situáciu v slovenskej emigrácii v Západnom Nemecku a činnosť Slovenského oslobodzovacieho výboru. Najväčšiu  pozornosť venovala predstaviteľovi nemeckej odbočky SNR v zahraničí  Matúšovi Černákovi. Vnuk ju považoval za impulz k rozhodnutiu na prípravu Černákovej likvidácie.

Pozoruhodné je, že na Černákovom pohrebe prehovoril za českú emigráciu Vladimír Pekelsky, o ktorom sa neskôr zistilo, že bol agentom československej rozviedky. Viac svetla do prípadu vniesol major čs. rozviedky Ladislav Bittman, ktorý ušiel do USA. Vo svojej knihe písal o nemeckom spolupracovníkovi, ktorý dostal úlohu, aby v Mníchove poslal balík s bombou istému slovenskému separatistovi. Keď zistil, čo jeho zásielka spôsobila, ušiel do Československa, kde aj v pokoji zomrel. Páchateľa neodhalili. Prokop Tomek vo svojej štúdii píše o Nemcovi Kurtovi Baumgartnerovi. Na pražskom Ministerstve vnútra ho viedli pod krycím menom Berthelot. Kuriózne je, že dôstojník, ktorý Berthelota riadil, bol koncom šesťdesiatych rokov súčasťou obrodného procesu v spoločnosti. Politická situácia sa menila, ale spravodajskí dôstojníci prežívali a možno dodnes zametajú stopy, a tak koncom decembra, popri iných skartovali aj Berthelotov spis. Nuž treba dúfať, že spolu s ním nezmizlo všetko a že tajné informácie nezapadnú v archívoch ÚPN a iných inštitúcií, ale historici ich budú publikovať a raz sa o Černákovom a iných prípadoch dozvieme pravdu.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.