Majstrovstvá sveta 2013v Škandinávii znovu priniesli slovenské vlajky do ulíc
Hokej zobúdza v Slovákoch vlastenectvo
Maroš M. Bančej – Ilustrácia: ĽUbomír KOTRHA
Každoročne to prežívame znova a znova. So začiatkom Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji prudko stúpne výskyt slovenských zástav v uliciach našich miest, mestečiek a obcí. Kým počas roka viseli nanajvýš na verejných budovách v čase súbojov našich chlapcov na ľade zdobia autá aj mnohé interiéry pohostinstiev, kde sa zhromažďujú fanúšikovia a veru v nejednom sa ozve aj zborovo zaspievaná slovenská hymna. Skrátka, vzopätie národnej hrdosti ako sa patrí.
Tohtoročne Majstrovstvá sveta vo Fínsku a Švédsku boli mimoriadne dramatické. Po úvodnom skvelom víťazstve nad Francúzskom 6 : 2 nasledovala prehra s domácimi Fínmi, chuť nám napravilo víťazstvo s Nemeckom, aby sme po infarktovej sérii prehier zdolali USA a dostali šancu bojovať vo finále. Tú nám napokon opäť zahatali domáci Fíni, keď po zápase, ktorý zdvíhal ľudí zo stoličiek porazili náš tím 3 : 4. Všetci naši reprezentanti od skúsených hráčov, akými sú Miroslav Šatan, Branko Radivojevič či Andrej Sekera, až po mladého Marka Daňa, boli niekoľko dní ustavične v centre v centre debát ľudí, ktorí inak športu voľajako zvlášť neholdujú.
■ ČAS NÁRODNÝCH SYMBOLOV
Spomínané sprievodné javy majstrovstiev, teda vlajky, štátne znaky a hokejové dresy našej reprezentácie v uliciach aj v pohostinských zariadeniach, sa stali vďačným objektom fotografov, písali sa o nich nadšené či ironické články a videli sme ich permanentne na obrazovkách televízií. Je zaujímavé, že aj periodiká, ktoré sa inak počas roka chovajú k prejavom vlastenectva opovržlivo a zľahčujúco ironicky, boli počas hokejových majstrovstiev zdržanlivé. Veď kto by si chcel popudiť masu fanúšikov, ktorých boli náhle plné ulice. V susednom Rakúsku, ktoré sa tak isto zúčastnilo bojov o hokejový trón, boli prejavy hokejového vlastenectva o poznanie vlažnejšie, pričom tie naše sa dajú porovnať azda iba s tými, ktoré sa dejú u susedov v Česku. Napokon k „bratskému derby“ medzi Českou republikou a Slovenskom nedošlo, no podľa športových zdrojov sa Česi začínajú obzerať po službách úspešného trénera našej reprezentácie Vladimíra Vůjtka, ktorý pochádza práve z ich prostredia. Hokej je skrátka na Slovensku úzko spätý s prejavmi našej národnej identity akokoľvek sa to podtatranským svetoobčanom a vzdychajúcim profesionálnym zástancom bývalého Československa nepáči. Ostatne, boli to práve oni, ktorí sa dešpektom vyjadrovali o slovenskej reprezentácii v časoch vzniku samostatného štátu a náhle aj napriek mizernej štartovacej pozícii sa slovenské mužstvo vrátilo medzi svetovú špičku, o čom svedčia aj tituly z majstrovstiev sveta.
■ ZAZNELO: ĎAKUJEME!
Po nervydrásajúcom zápase s Fínmi, ktorý definitívne pochoval naše nádeje na finále, došlo k zaujímavému javu. Hovorí sa, že po oslavnom „hosana“ prichádza často nahnevané „ukrižuj“! V prípade tohtoročných majstrovstiev však znelo najmä veľké: Ďakujeme! Naši fanúšikovia zrejme vyspeli. Vedia, že generácia zlatých a strieborných hráčov už opustila či opúšťa hokejové ihriská a nové hráčske osobnosti ešte len začínajú získavať ostrohy v najvyššej zámorskej či kontinentálnej súťaži. Iste dôjde aj k diskusii na tému podpora športu v prípade mládeže, aby sa na cestu k vrcholovému športu dostali aj deti z rodín, kde sa každé euro otáča v prstoch trikrát. Tak či onak, tohtoročné Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji veľmi kladne zarezonovali v spoločnosti. Už tradične niektoré mestá zorganizovali verejné veľkoplošné projekcie zápasov, kde sa to mladými ľuďmi len tak hemžilo. Mimochodom, slovenskú vlajku si mladé dámy po zápase z tváričiek zmyjú, ale je tu veľká šanca, že si s ňou nezotrú aj hrdosť na svoju krajinu, na Slovensko.