POZNÁMKA
Ivan BROŽÍK
Pobral sa na druhý svet historik, nositeľ Ceny Dominika Tatarku. Odhaľovaním našej vlastnej histórie nám umožňoval zamýšľať sa nad podobami našej budúcej demokracie. Jozef Jablonický a jemu podobní odchádzajú z nášho sveta, v ktorom, žiaľ, veľa našincov priestoru vo vlastnej mysli nevytvorilo ani pre nich, ani pre vlastnú minulosť.
Sociológovia už dávno vyskúmali, že keď horí chalupa, jej obyvatelia si na úteku z domova najskôr berú to, čo považujú za najcennejšie. Vraj sú to rodinné fotografie. Až keď zostane navyše pár sekúnd, prídu na rad osobné doklady, peniaze a iné dokumenty. Naša osobná história je pre nás najdôležitejšia. Hoci len tá zdokumentovaná na obrázkoch. O histórii domova v tom najširšom zmysle slova toho však vieme pramálo. A keby len to. Goebbelsovská mediálna propaganda nás už od prvého dňa samostatnosti Slovenska obviňuje, že myslieť na históriu vlasti je odporný a zavrhnutiahodný nacionalizmus, mať rád Slovensko je takmer fašizmus a občas sa aspoň myšlienkami poprechádzať v jeho histórii je okázalé rodoľubstvo, samozrejme vo výsmešnom a pejoratívnom zmysle.
Iróniou z najväčších je, že za navždy odsúdených nepriateľov našej demokracie spoločnosť, v ktorej žijeme, samozrejme nie náhodou a nie zrazu, odsudzuje výhradne tých, ktorí mierou svojho konania v rámci im zverenej zodpovednosti v demokratických voľbách prispeli k vzniku samostatného Slovenska. Toho Slovenska, v ktorom práve títo sudcovia prosperujú, žijú, rozvíjajú svoje obchody, majetky a osobný blahobyt. Toho Slovenska, na ktorom si počas bujarých večierkov porovnávajú svoje róby a kabelky nakúpené niekde v Abú Dhabí či hoc len za rohom – v Miláne. Obraz Slovenska nivočia už len tým, keď tradičnú skromnosť a pracovitosť jeho ľudí devastujú svojou nechutnou okázalosťou a nadradenosťou pod úroveň akýchsi amerických zlatokopov, strieľajúcich sa navzájom kdesi na Klondiku nad jamou vykopanou do zeme. Nedávno sa u nás v redakcii spomenul istý internetový portál založený vo Francúzsku. V tom Francúzsku, kde nikto nedovolí urobiť z francúzštiny akýsi anglo-francúzsky kalk, v tom Francúzsku, kde sa o štátnom jazyku nedebatuje, hoci tam žije oveľa viac menšín, ako aj v tom Francúzsku, ktoré ani jedinú etapu vlastnej histórie, či už republikánsku alebo rojalistickú, nikdy nezavrhlo.
Na tej stránke sa jej autor venuje histórii Slovákov!!! Nechápe, prečo koruna uhorských kráľov leží v Budapešti a nie v Bratislave, je rozčúlený, že Maďarsko si neprávom prisudzuje názov Hungária, je prekvapený, že v maďarčine je ešte stále živých viac ako tisíc slov, ktoré majú pôvod v slovenčine, a je znechutený tvrdeniami o tom, že v akejsi Karpatskej kotline je pôvodný domov prapredkov dnešných Maďarov. Takýto portál na Slovensku by bez označenia fašistický existovať nemohol. Už len preto, že si vlastnú históriu nechávame umierať.