POZNÁMKA
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Mierové rozdelenie Česko-Slovenska pred dvoma desaťročiami sa stalo príkladom toho, že nie vždy musí pri vzniku nových štátov v Európe tiecť krv. Delenie nefunkčnej federácie pozostávalo z viacerých krokov, pričom okrem túžby slovenského národa konečne získať samostatnosť, veľa záležalo na postoji centralistickej pražskej byrokracie. To je nesporný fakt, ktorý nevyvrátia ani snahy o romantizujúci spomienkový optimizmus.
Kým slovenská časť federálnej republiky si samostatnosť nahlas vyvzdorovala, česká vláda i centrálne orgány v Prahe sa na delenie potichu pripravovali tak, aby Slovensko od januára 1993 ekonomicky i marketingovo ťahalo za kratší koniec. Napriek všetkému, životaschopnosť samostatnej Slovenskej republiky sa ukázala v relatívne krátkom čase. Treba si tiež pripomenúť, že v tom čase nám držali palce príslušníci viacerých národov, ktoré samostatnosť ešte nezískali, no viac či menej sa o ňu usilujú aj teraz.
Prílišná integrácia môže predznamenať postupnú dezintegráciu. Teraz nemyslíme na možný rozpad súčasnej Európskej únie, poukazujeme skôr na možnosť vzniku nových štátnych útvarov v rámci hraníc spoločenstva. V Španielsku prejavuje snahu o získanie samostatnosti Katalánsko, ktoré má autonómiu, no dopláca centrálnej vláde v Madride na iné regióny až 15 miliárd eur ročne. Keby sa osamostatnilo, bolo by siedmym najbohatším štátom Európskej únie, ak by bolo do Únie automaticky prijaté po odčlenení sa od Madridu. Na Pyrenejskom polostrove sa o samostatnosť usiluje už dlhšie aj Baskicko, no v prípade Baskov je problematické nielen to, že ich územie zasahuje aj do Francúzska, ale i teroristická minulosť ich úsilia o vlastný štát.
Najviac sa bývalému deleniu ČSFR podobá situácia v Belgicku. Hoci jeho hlavné mesto Brusel je najdôležitejším sídlom úradov EÚ, samotný belgický štát je dlhší čas v kríze. Výrazom toho je aj takmer dvojročná neschopnosť flámskych a valónskych politikov zostaviť funkčnú centrálnu vládu. Vzájomné obviňovanie sa Flámov a Valónov kto na koho dopláca, tiež živo pripomína situáciu v bývalom Česko-Slovensku. Navyše na rozdiel od našej bývalej situácie nie je Flámom a Valónom daná ani jazyková príbuznosť. Jedni hovoria po holandsky, druhí po francúzsky.
Deleniu sa možno nevyhne ani Veľká Británia. Už budúci rok sa má uskutočniť v Škótsku referendum o osamostatnení sa od Londýna. No a netreba zabudnúť ani na Taliansko, kde sa strana Liga Severu usiluje o rozdelenie štátu na dve republiky – severnú (bohatú) a južnú (chudobnejšiu). Tu však nejde o možné delenie na základe národného, ale iba ekonomického princípu. Ten je napokon vlastný aj vyššie spomenutým snahám, no ekonomická samostatnosť sa v nich prekrýva aj s pretrvávajúcou túžbou po sebaurčení viacerých národov západnej Európy.