Zlyhanie verejnoprávnosti telerozhlasu
Ministerstvo kultúry predložilo vláde revidovaný návrh zákona o verejnoprávnej televízii a rozhlase. V čom sa odlišuje oproti pôvodnému návrhu?
V prvom rade pri tvorbe pôvodného návrhu nebol ešte prijatý európsky Akt o slobode médií. Keďže medzičasom Európsky parlament schválil tento právny dokument, vychádzali sme pri úprave návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase zo znenia tohto aktu. Pristúpili sme k rozšíreniu činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) o zabezpečovanie mediálnej gramotnosti obyvateľstva, ako aj o zabezpečenie merania sledovanosti programov vo verejnom záujme. Tiež sme upravili právo členov rady a generálneho riaditeľa preskúmať nezávislým súdom ich prípadné odvolanie z funkcie.
Vedenie telerozhlasu argumentuje, že má podľa prieskumov najobjektívnejšie spravodajstvo. Vedeli by ste teda vymenovať konkrétne pochybenia v informovaní verejnosti tohto verejnoprávneho vysielateľa?
- Úprimne, konkrétnych pochybení je vo vysielaní RTVS, najmä v oblasti spravodajstva a publicistiky, dosť každý jeden deň. Podľa môjho názoru aktivistická žurnalistika súčasnej RTVS zašla už tak ďaleko, že je sústavne porušované ústavné právo slovenských občanov v zmysle článku 26 Ústavy Slovenskej republiky odsek 1 citujem: „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.“
Súčasný riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj hovorí, že zmena zákona spolitizuje túto verejnoprávnu inštitúciu. Vy osobne ste boli súčasťou manažmentu bývalého a posledného riaditeľa Slovenskej televízie Štefana Nižňanského. Pán Machaj bol súčasťou tímu prvej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej, ktorý s vami ukončil spoluprácu.
Práve naopak, RTVS je spolitizovaná dnes. Priam sfanatizovaná za súčasného vedenia. Generálny riaditeľ Ľuboš Machaj sa tvári ako svätý za dedinou. Podľa neho všetko fantasticky funguje, celý národ je neskutočne spokojný s ich prácou a my zlí úradníci na ministerstve kultúry im chceme bez príčiny škodiť. Pravdou však je, že za éry tohto manažéra sa podpisujú predražené produkcie s externými firmami, interní zamestnanci sú voči externistom diskriminovaní. V telerozhlase sa hospodári tak, že po prvýkrát v histórii zaznamenala táto inštitúcia v roku 2023 stratu 2,33 milióna eura. Pamätám si, ako k nám prišla skupina okolo pani riaditeľky Zemkovej začiatkom januára 2011. Dali nám doslova niekoľko minút na to, aby sme vyprázdnili kancelárie. Zákon o RTVS z dielne strany Sloboda a Solidarita mal v roku 2011 jediný cieľ – zlikvidovať riaditeľa Štefana Nižňanského, pretože politicky nevyhovoval. Mnohí mylne spájajú vznik novej televízie a rozhlasu s podobným motívom. Pravdou však je, že RTVS si dlhodobo neplní atribúty ani verejnoprávnej, ani národnej, ani nezávislej informačnej, kultúrnej a vzdelávacej inštitúcie tak, ako to ukladá zákon. Manažment RTVS rezignoval na to, aby sa čo i len tváril objektívne a nezávisle. Ako inak si máme vysvetľovať počínanie RTVS, ak podpredsedovi parlamentu vypnú na pokyn moderátora počas diskusie mikrofón alebo ak tlačovú besedu predsedu vlády bez príčiny surovo odstrihnú a neodvysielajú jej polovicu? O porušovaní ústavných zákonov a vôbec etiky žurnalistického povolania zo strany RTVS počas tzv. pandémie ochorenia COVID-19 nebudem radšej ani hovoriť. To je, skrátka, škandál a s nezávislosťou, objektívnosťou a najmä profesionalitou to nemá nič spoločné. Ďalej sú to spomínané zlé a ešte horšie manažérske rozhodnutia, dlhodobá degradácia Slovenského rozhlasu na akýsi bezvýznamný prílepok televízie, likvidácia pôvodnej tvorby, minimálna reflexia na nelineárny typ vysielania a najmä jednostranný a propagandistický politický aktivizmus spravodajstva a publicistiky. To sú hlavné atribúty, prečo RTVS svoju historickú rolu nezvládla a prečo nastal polčas jej rozpadu.
Veríte, že reforma RTVS prinesie stabilizáciu verejnoprávneho priestoru oblasti vysielania a financií?
Tu nejde o reformu RTVS. Novým zákonom vznikne nová slovenská verejnoprávna, národná a nezávislá informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia ‒ Slovenská televízia a rozhlas. Nový verejnoprávny vysielateľ bude silným a sebavedomým hráčom v slovenskom mediálnom priestore, a nie ufňukanou popoluškou, ktorá je v neustálom závoze za súkromnými elektronickými médiami. Slovenská republika konečne potrebuje silnú a profesionálnu verejnoprávnu vysielaciu inštitúciu.
Médiá tzv. hlavného prúdu, politické mimovládne organizácie a opozícia argumentujú, že zmena RTVS prinesie normalizáciu verejnoprávneho priestoru a jeho zoštátnenie.
Tvrdeniami médií sorosovského typu sa nebudem vôbec zaoberať. Každý príčetný občan Slovenskej republiky vie, kým sú tieto tzv. nezávislé médiá a mimovládne organizácie dlhodobo štedro finančne podporované. RTVS je pre nás minulosť. Je to projekt, ktorého zámer je dobrý, avšak ktorého realizácia je od samého začiatku nedôsledná, v mnohých aspektoch nedotiahnutá a ktorý sa jednoducho ako celok nevydaril. Vraciame sa k národnej a štátnej doktríne vysielania, vraciame sa k Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu ako dvom organizmom, integrálne spojeným v jeden moderný a najmä funkčný celok. Pri druhom pokuse sme pritom dostatočne poučení z chýb a nedostatkov pokusu prvého.
Nová verejnoprávna vysielacia inštitúcia Slovenský rozhlas a televízia musí byť tvorená viacerými piliermi. Prvé dva sú jasné, je to televízia a rozhlas. Ďalším bude platforma pre nelineárne vysielanie a rozvoj digitálnych služieb vysielateľa 21. storočia. Dnešná televízia a rozhlas sú pre mladých recipientov absolútne nezaujímavé. Treba naskočiť na modernú vlnu a zmeniť systém aj štruktúru vysielania a poskytovania služieb verejnosti. Telerozhlas musí prinášať moderné formy a prvky komunikácie, musí jednoducho kráčať s dobou. Posledným a najdôležitejším pilierom STVR sú profesionáli, ľudia z prostredia televízneho, rozhlasového a online vysielania. Bez nich to jednoducho nepôjde. Odborníkom – tým starším, ale aj tým začínajúcim sa bude treba najviac venovať.
Zhováral sa Juraj DOMIN – Foto: archív SNN