Poslanec Ján PODMANICKÝ: Štát ignoruje mnohé naše historické míľniky. Obec Stará Bystrica sa už po devätnásty raz stala centrom celoslovenských osláv zvrchovanosti. Vďaka jej starostovi a poslancovi Národnej rady SR Jánovi PODMANICKÉMU (SSD) si slovenský národ dôstojným spôsobom pripomína tento dôležitý míľnik zavŕšenia národno-emancipačného zápasu Slovákov o vlastný štát, za čo mu patrí veľká vďaka.
- V úvodnom prejave ste počas otvorenia osláv zvrchovanosti vyslovili želanie, aby táto významná historická udalosť bola konečne vnímaná nadstranícky naprieč politickým spektrom. Do akej miery sa to podarilo v tomto roku?
Vzhľadom na to, že Deklarácia SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola politickým aktom, prirodzene aj jeho oslava je vždy politickou udalosťou. Nevyhneme sa preto tomu, aby sme na takéto podujatie nepozývali politikov. To je jeden rozmer. A ten druhý spočíva v tom, že sa každoročne usilujeme dávať priestor všetkým politickým stranám a inštitúciám, ktoré prejavia záujem spoločne s nami osláviť tento významný historický okamih nášho národa. Som optimista a verím, že postupom času sa nám podarí vytvoriť na Slovensku takú atmosféru, ktorá nás dokáže spojiť a prekonať vzájomné animozity aspoň počas významných štátnych sviatkov a pamätných dní. Myslím si, že každý, kto bol u nás v Starej Bystrici, musel uznať, že tie prejavy neboli striktne stranícke. Zdôrazňovali skôr myšlienky, ktoré nás spájajú, než tie, ktoré nás rozdeľujú.
- Pripomenuli ste tiež, že ako malá kysucká obec dlhoročne suplujete ústredné štátne inštitúcie pri pripomínaní tohto významného pamätného dňa po finančnej a organizačnej stránke. Ako osobne vnímate tento zarážajúci fakt?
Toto sa, bohužiaľ, netýka iba osláv zvrchovanosti. Štát takýmto spôsobom ignoruje aj ďalšie významné historické míľniky a osobnosti nášho národa. Napríklad na sochy našich významných dejateľov ‒ či to už bol Svätopluk, alebo teraz súsošie svätých Cyrila a Metoda a svätého Gorazda na Bratislavskom hrade, sa museli robiť verejné zbierky. Alebo keď sa v prechádzajúcom volebnom období staval pred Národnou radu SR a Bratislavským hradom stožiar so štátnou vlajkou, tak sa opäť robila verejná zbierka na niečo, čo je štátnym symbolom. Mnohé noviny a časopisy, ako napríklad Literárny týždenník, už niekoľko rokov nedostali od Slovenskej republiky nijakú finančnú podporu. Na množstvo podujatí, ktoré organizujú rôzne subjekty na Slovensku a pripomínajú nimi rôzne štátotvorné udalosti, si v podstate organizátori musia sami zabezpečiť vlastné finančné prostriedky. Áno, môže to na prvý pohľad vyzerať frustrujúco. Ale na druhej strane si treba uvedomiť, že je to asi pravidelne sa opakujúci zápas ‒ tak ako v devätnástom storočí, keď naši predkovia napriek nevôli uhorského štátu dokázali založiť Maticu slovenskú a tri slovenské gymnáziá. A tak asi aj tá naša generácia musí prekonať momentálnu nepriazeň súčasného tzv. euroatlantického prostredia voči národným a štátotvorným témam. Musíme si vybojovať ten náš zápas o zachovanie našej národnej identity pre ďalšie generácie. Takže všetko toto beriem aj z pozitívneho hľadiska, že ako národne uvedomelá časť slovenského národa dokážeme mobilizovať naše vnútorné rezervy a odhodlanie chrániť si naše hodnoty a tradície.
- Podľa môjho názoru táto nevôľa časti politického spektra voči týmto témam pramení skôr z osobných animozít. Niektorým politickým subjektom skôr prekáža, že tieto oslavy organizujú ich politickí oponenti....
Súhlasím, ale ako som už povedal, my nemáme problém s nijakou politickou stranou, ktorá má záujem pripomenúť si tento významný pamätný deň. Je len na nich, do akej miery sa dokážu pri týchto významných štátotvorných témach a udalostiach odosobniť. Som presvedčený, že už treba prekonať to, čo sa udialo v histórii, keď pri hlasovaniach o Deklarácii o zvrchovanosti Slovenskej republiky, Ústave SR a ústavnom zákone o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky hlasovali odmietavo. My, ktorí sme boli sklamaní týmto ich postojom, by sme im mali odpustiť. A oni zároveň by mali tento svoj komplex z toho, že urobili strategickú chybu pri vzniku štátu, opustiť. Ako ináč to urobíte? Iba tak, že prídete na spoločné podujatie, podáte si ruky a spoločne si poviete, že všetko napokon dobre dopadlo a máme svoj vlastný štát.
- Akú budúcnosť majú podľa vás oslavy zvrchovanosti v Starej Bystrici a akým spôsobom ich naďalej plánujte rozvíjať?
Sami ste videli, koľko ľudí tu na podujatí bolo. Tieto oslavy majú nie nadregionálny, ale celoštátny rozmer. Vždy ich dlhodobo pripravujeme. Stále razíme myšlienku, že takéto sviatky by mali ľudí aj politikov spájať, nie rozdeľovať. Verím tomu, že postupne predstavitelia Slovenskej republiky, ktorí budú vládnuť, dospejú k tomu, že všetky takéto podujatia, ktoré sa na Slovensku organizujú pri príležitosti rôznych štátnych sviatkov a pamätných dní, by mal štát nejakou formou podporiť, zastrešiť a koordinovať.
- Rímskokatolícky biskup Mons. Larry James Kulick z Greensburskej diecézy v americkom štáte Pensylvánia po celoslovenských cyrilo-metodských oslavách v Nitre osobne navštívil aj Starú Bystricu. Ako sa vám túto osobnosť podarilo získať na návštevu vašej obce?
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Pán biskup Kulick má troch starých rodičov z neďalekej Novej Bystrice a jedného starého rodiča, konkrétne starú mamu, zo Starej Bystrice. Celý jeho rod pochádza z týchto dvoch dedín. Preto sa rozhodol po skočení národnej púte v Nitre navštíviť aj rodný kraj svojich starých rodičov.
Zhováral sa: Matej MINDÁR ‒ Foto: SNN