Martina ŠIMKOVIČOVÁ: Slovensko nebude kultúrnym laboratóriom. Dôležitým pilierom slovenskej štátnosti je aj tradičná slovenská kultúra. Príchodom novej vládnej koalície sa deklaruje jej zvýšená podpora zo strany štátu. Nielen o tom sme sa rozprávali s novou ministerkou kultúry Martinou ŠIMKOVIČOVOU, ktorá kandidovala za Slovenskú národnú stranu. Slovenským národným novinám poskytla exkluzívne a vôbec prvé veľké interview spomedzi slovenských tlačených médií.
Sme na začiatku nového roka. Ako vnímate vývoj udalostí na Slovensku v roku 2024 a kde vidíte slovenskú kultúru v tomto roku?
- Slovensko čaká náročný rok po finančnej i spoločenskej stránke. Politická opozícia, ktorá je v súčasnosti zodpovedná za katastrofálny stav verejných financií a rozpad právneho štátu, bude určite organizovať rôzne formy protestov a dezinformačné kampane. Bude sa usilovať o to, aby sa verejnosť nedozvedela pravdu o jej predchádzajúcom bezvládí, a zároveň sa bude chcieť akýmsi spôsobom udržať v politickom živote. Takže Slovensko čaká doslova rok stabilizácie, čo sa podpíše aj na slovenskej kultúre. Rezort kultúry čaká stabilizácia hodnôt, po ktorej nastane nové smerovanie kultúry postavené na tradičných slovenských hodnotách.
Na post ministerky kultúry ste nastúpili 25. októbra 2023. Svoje predsavzatia i vízie ste prezentovali na tlačovej besede s premiérom Robertom Ficom. Aká je vaša základná priorita v rezorte kultúry?
- Moja priorita je jasná ‒ vrátiť slovenskej kultúre dôstojnosť a národnú sebaúctu. Turbulentné spoločenské vzťahy sa za ostatné tri roky negatívne podpísali aj v rezorte kultúry, ktorý sa zmieta v samotnom hodnotovom základe. Som odhodlaná to zmeniť. Pri svojej práci sa budem opierať o tradície a odkaz našich predkov, ktorý sa premietol aj do osnovy našej štátnosti.
Vo svojom príhovore na spomínanej tlačovej besede ste spomenuli, že plánujete podporovať predovšetkým tradičnú slovenskú kultúru, ktorú treba očistiť od cudzích prvkov. Ktoré „cudzie prvky“ ste mali na mysli?
- Áno, povedala som to s istým zámerom. Sme mladý štát, slovenský národ si ešte nezvykol, že si má a môže naozaj sám vládnuť. Čelíme veľkému tlaku globalizačných trendov, rôznych umelých migračných vĺn, ktoré denne testujú základy našej kultúry. Pre nás uchovali zvyky a tradície naši múdri predkovia. My máme morálnu povinnosť ďalším generáciám tieto slovenské kultúrne klenoty odovzdať neporušené alebo v ešte lepšom stave, v akom sme ich zdedili. Ak vo svete blúdi zvláštna kultúra homosexuálnych zväzkov, ktorá si hľadá svoje miestečko aj u nás, rázne deklarujem, že na Slovensko takáto ideológia určite nepatrí. V našom kultúrnom prostredí predstavovala rodina vždy zväzok muža, ženy a ich detí. Táto tradícia má nezameniteľný vplyv vo výchove a v hodnotách, ktoré vštepujeme nastupujúcim generáciám. Tak to je a tak to aj musí ostať. Slovensko sa nemôže stať kultúrnym pokusným laboratóriom, lebo znamenalo by to rozvrat našej spoločnosti, a v podstate aj štátnosti.
Podľa vašich kritikov má slovenská kultúra isté cudzie prvky. Argumentujú napríklad tým, že na území Slovenska žijú okrem Slovákov aj obyvatelia iných národností a tie majú svoju vlastnú kultúru, ktorá obohacuje i slovenskú.
- Kultúra národnostných menšín je súčasťou slovenskej kultúry, približne šestina občanov Slovenskej republiky má inú ako slovenskú národnosť. Slovenský národ vždy rešpektoval zvyky a tradície iných národností, preto nevznikali zo strany majority ani minority žiadne výrazné spoločenské pnutia. Na druhej strane je dôležité pripomenúť, že akákoľvek minorita si nemôže nárokovať nadpráva a dožadovať sa, aby kultúra národnostných menšín bola v istých smeroch dominantná nad kultúrou štátotvorného slovenského národa.
Jedným z priorít ministerstva kultúry je aj ochrana a rozvoj slovenčiny ako štátneho jazyka vo verejnom priestore. Akým spôsobom plánujete vyžadovať jeho adekvátne používanie najmä v jazykovo zmiešaných oblastiach?
- Používanie štátneho jazyka definuje zákon o štátnom jazyku. Slovenský jazyk je základným a nespochybniteľným atribútom našej štátnosti. Ministerstvo pod mojím vedením bude dôsledne kontrolovať, či sa štátny jazyk používa v intenciách zákona. Videla som, že v minulosti počas predvolebnej kampane niektoré politické subjekty porušovali zákon tým, že napríklad v cudzojazyčnej mutácii nebol slovenský preklad. Rovnako cudzojazyčnou reklamou a oznamami sú zaplavené naše ulice, obchody, reštaurácie, skrátka celý verejný priestor. Je to neprípustné, pretože slovenčina je základným dorozumievacím prostriedkom v štáte. V tomto smere máme viaceré príklady, ako s násilnou anglikanizáciou jazyka zápasia aj omnoho väčšie štáty, napríklad Francúzsko. V oblasti dodržiavania jazykového zákona budeme kontrolovať jeho korektné používanie aj v jazykovo zmiešaných územiach, pretože tam mnoho ráz dochádza k porušovaniu zákona o štátnom jazyku. Je to komplexná otázka, ktorá sa bude riešiť citlivo a odborne.
Veľkou témou je aj možná novela tzv. tlačového zákona. Podľa Programového vyhlásenia vlády sa má upraviť systém pôsobenia masovokomunikačných prostriedkov tak, aby sa právo na slobodu informovať a slobodu slova nezneužívalo na osobný revanš alebo účelové ponižovanie akéhokoľvek občana Slovenskej republiky. V praxi to znamená, že aj politici budú znovu mať garantované právo na odpoveď v prípade, ak niektoré médium zverejní nepravdivú informáciu. Ako vnímate túto možnosť z pohľadu bývalej novinárky?
- Po predchádzajúcej vláde treba naprávať takmer všetko. Myslím si, že médiá majú objektívne informovať, a nie podsúvať respondentovi svoje subjektívne videnie sveta a udalostí. To, ako to vyhodnotí slovenský občan, nie je starosťou samotných médií. Dnešná práca väčšiny masovokomunikačných prostriedkov je o tom, že pri príprave príspevku majú redaktori jasno, aký má byť výsledok – čo si má človek myslieť. V demokratickom zriadení to pokladám za neprijateľné, pretože takto propagandisticky sa správajú médiá v totalitnom režime. To, čo a ako si majú ľudia myslieť, sa v súčasnosti ľuďom podprahovo podsúva tzv. médiami hlavného prúdu. Myslenie človeka je determinované názorovými hranicami, je uchopené v audiovizuálnom obraze alebo tlačovej podobe, pričom médiá pôsobia na emócie a psychiku prijímateľa a zámerne doslova ohýbajú verejnú mienku. Slobodný názor a myslenie je týmito propagandistickými žurnalistami dnes postavené na morálne odsúdenie spoločnosti. Verejný činiteľ, občan, ale aj právnická osoba musia mať garantované právo na odpoveď a toto právo sa nesmie nikomu odoprieť. Ak o niekom médiá zverejňujú informácie, tak musí existovať aj protiváha, aby sa v plnom rozsahu mohol vyjadriť ten, o kom sa rôzne veci publikujú verejne. Význam starej známej vety „o nás bez nás“ nesmie v civilizovanej spoločnosti platiť. Nemôžeme dopustiť, aby niektoré médiá rozširovali nenávisť, paniku a vyslovene zmanipulované informácie. Nikto na Slovensku si to nezaslúži. Spoločnosť je v súčasnosti polarizovaná. Budeme pracovať na tom, aby sa aj do masmediálnej komunikácie vrátila objektívnosť, slušnosť, ale najmä etika a kultúrnosť. Verím, že na to nám pomôžu aj zmeny v mediálnych zákonoch.
Veľkým konkurentom médií hlavného prúdu sú alternatívne médiá, ktoré podľa časti spoločnosti šíria konšpirácie a nepravdy. Na základe toho bývalá koalícia pre vojnu na Ukrajine na istý čas vypla internetovú stránku Hlavné správy. Ako chcete pre budúcnosť zabezpečiť rovnoprávne fungovanie všetkých médií a súčasne zamedziť, aby sa neoprávnene nezasahovalo do slobody slova, slobody vysielania a práva na šírenie informácií?
- Bývalá vládna garnitúra pokladala za nepravdy všetko, s čím nesúhlasila a bolo to proti jej politickému cieľu. V tom čase sa nerešpektovala pluralita názorov, preto sme boli veľakrát svedkami toho, že mnohé racionálne názory boli pokladané za nepravdu. Vtedajšia vláda Matoviča, Hegera alebo Ódora nemala ani záujem o objektívne informovanie a nemala snahu overiť si informácie z iných zdrojov ako z tých, ktoré sa tvária ako tzv. hlavný prúd. Bývalá exekutíva uberala občanom právo na názor a to sa prejavilo aj voči mnohým platformám, ktoré prezentovali nemedializované názory verejnosti. Mnohé skupiny z nedostatku objektívnych informácií sa dostávali do vzájomne názorovej konfrontácie a vláda na upokojenie neurobila absolútne nič. Na čo sa zmohla, bola len snaha umlčať všetkých, ktorí nesúhlasili s podsúvanou pseudopravdou. Nielen zákon, ale aj morálne princípy v tom čase zo strany vlády na celej čiare zlyhávali. Ako ministerka kultúry sa budem usilovať o to, aby na slovenskej politickej a občianskej scéne takáto situácia viackrát nenastala. Novým nastavením mediálnych zákonov sa budem snažiť zabezpečiť, aby slovenská verejnosť nebola ukrátená o slobodu slova, slobodu vysielania a práva na šírenie informácií. Rešpektovanie plurality myslenia a názorov je prejavom civilizovanej spoločnosti. A takú na našom Slovensku chceme mať.
V hre je aj možné rozdelenie RTVS na televíziu a rozhlas. Aký je váš názor v tomto smere?
- Programové vyhlásenie súčasnej vlády otvorí pravdepodobne na budúci rok aj túto zložitú otázku. Či dôjde naozaj k rozdeleniu RTVS na dva samostatné verejnoprávne subjekty, je dnes predčasné konštatovať. Podstatné je však to, aby si rozhlas i televízia voči občanom plnili riadne a objektívne svoje zákonom stanovené povinnosti, a na druhej strane, aby ich činnosť bola adekvátne finančne pokrytá. Minulá vláda neriadila nič, nemala reálnu predstavu, čo RTVS potrebuje. Koncesionárske poplatky zrušila veľmi neuvážene, pričom občanom už nepovedala, že výpadok príjmu sa bude musieť zabezpečiť zo štátneho rozpočtu, aby sa RTVS dokázala postarať o svoju činnosť. Verejné financie sme ako vláda zdedili naozaj v katastrofálnom stave, a ak nechceme ísť gréckou cestou, musíme hľadať riešenia. Vládou schválenú výšku HDP vnímam ako základ na zabezpečenie normálneho chodu RTVS. Vo vláde som presadila, aby sa do novely zákona o RTVS doplnilo slovo najmenej 0,12 percenta z HDP. Slovo „najmenej“ umožňuje rezortu kultúry prípadné dofinancovanie RTVS, ak sa preukáže taká potreba v nasledujúcom období. Najprv sa musí zabezpečiť po finančnej stránke normálny chod RTVS a až potom môžeme otvoriť otázku, ako zefektívniť jej činnosť. Preto uvažujeme aj nad zmenou zákona o mediálnych službách, ktorý by priniesol viac peňazí pre RTVS. Tieto otázky sa pravdepodobne budú riešiť vo vláde v prvom štvrťroku.
- Súčasná vláda má za cieľ podporiť aj pôvodnú slovenskú literatúru, ktorá je naším kultúrnym dedičstvom. Mojím cieľom je, aby sme najmä mladším generáciám doslova vytrhli z rúk mobily a vrátili im do rúk knihy. Táto iniciatíva nerieši len vydavateľskú a distribučnú činnosť, ale chcem tak vplývať na úroveň vzdelanosti a národného povedomia medzi mladými ľuďmi, ktorých digitálny svet naplno pohltil a vytráca sa z neho tradičný prvok ‒ kniha, ktorá formuje pronárodné kultúrne cítenie. Nezabúdam ani na slovenských spisovateľov, ktorých z roka na rok ubúda. Treba oživiť literárnu tvorbu a zvýšiť čitateľskú gramotnosť. Preto sa chcem dopodrobna pozrieť na výzvy a filozofiu Fondu na podporu umenia. Financie v kultúre potrebujeme nasmerovať tam, kde ich treba a sú zmysluplne využité. To znamená, že podpora umeleckých aktivít, kultúry a tvorivého priemyslu musí mať aj reálny výsledok, ktorý je pre spoločnosť nepochybne prínosom a kultúrne obohatí našu spoločnosť.
Matica slovenská ako najstaršia celonárodná ustanovizeň stála pri historických míľnikoch moderných slovenských dejín. Ako vnímate jej činnosť v súčasnom globalizovanom svete?
- Maticu slovenskú vnímam ako nosný pilier modernej slovenskej štátnosti. Jej činnosť je potrebná najmä pri zachovaní národnej hrdosti a podpory k vlastenectvu doma i v zahraničí. Sme počtom menší národ a osud menších národov je o to ťažší, že v globalizovanom svete sa musia intenzívnejšie brániť pred importom cudzích kultúr. Matica nás učí zachovávať naše tradície a zvyky, aby sme tak posilnili hodnotový rámec kultúry a zdravo fungujúcej slovenskej spoločnosti. Preto sa ako ministerka usilujem o to, aby sme v zložitej finančnej a hospodárskej situácii, v akej sa v súčasnosti Slovensko nachádza, našli možnosti, ako finančne podporiť Maticu slovenskú tak, aby nebola ohrozená jej činnosť.
Výška účelovej štátnej dotácie je dlhodobo nízka a nie je pravidelne valorizovaná. Z tejto sumy nedokáže plnohodnotne napĺňať svoju zákonom vymedzenú činnosť. Zaslúži si podľa vás Matica slovenská viac finančných prostriedkov?
- Určite áno. Momentálne sme po predchádzajúcej vláde finančne schopní podporiť činnosť iba v rozsahu, v akom nám to súčasné financie dovoľujú. Iniciovala som však pri textácii rozpočtových opatrení to, aby pri sume určenej Matici slovenskej na rok 2024 bolo slovo najmenej. To znamená, že takéto opatrenie nám dovoľuje počas roka navýšiť rozpočet, ak si to niektorá z činností bude neodkladne vyžadovať alebo sa nájdu dodatočné zdroje na navýšenie jej rozpočtu. Uvedomujem si, že Matica slovenská by si zaslúžila viac peňazí a pokúsim sa pre to spraviť všetko, čo bude v mojich možnostiach.
Podľa Programového vyhlásenia vlády plánujete realizovať jej inštitucionálnu reformu. Ako chcete nanovo zadefinovať jej postavenie a činnosť?
- Cieľom súčasnej vlády je, aby plánovaná inštitucionálna reforma Matice slovenskej ako verejnoprávnej národnej a kultúrnej inštitúcie priniesla v budúcnosti intenzívnejšiu implementáciu viacerých sektorových politík vo verejnom záujme. Chceli by sme sa zamerať na zlepšenie odborného zázemia pre Maticu v oblasti etnológie, literatúry, histórie, sociológie, knihovníctva, archívnictva, archeológie, politológie a ďalších spoločenských vied. Na tomto zámere začíname pracovať, no inštitucionálnej zmene musí predchádzať odborná diskusia, spoločenský konsenzus a dohoda koaličných partnerov.
Juraj DOMÍN - Foto: internet