Zaberú vládne opatrenia alebo konkurencia trhu
Bez energií, jedla a pitia nemôžeme existovať, preto nás okrem ich dostupnosti zaujíma, akú časť z mesačných príjmov za ne zaplatíme. Ceny energií kompenzovali fiškálne opatrenia vlády, čo štátnemu rozpočtu poriadne pustilo žilou. V budúcnosti vláda počíta už len s adresnosťou kompenzácie cien energií, lenže nijaké spresnenie nepridala, ako to chce dosiahnuť. Ceny energií a potravín sa nezapočítavajú do jadrovej inflácie, sprísnené úrokové sadzby ECB preto nemajú na ich rast žiadny vplyv.
Vlani boli ceny potravín na dvojmiestnej úrovni, a tak koaličná vláda pohrozila obchodným reťazcom, že s nimi „zatočí“. Najprv novelizáciou zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami alebo znížením DPH na vybrané potraviny. Napokon pochopila, že zrejme najlacnejším nástrojom bude predsa len konkurencia od ďalších, najmä zahraničných obchodných reťazcov, ako to má byť aj v prípade poľského veľmi lacného obchodného reťazca Biedronka.
■ VIAC SLOVENSKÝCH
Pôvodná vládna predstava, že bude uplatňovať odvod z obchodnej marže systémom bankového odvodu, možno „vyplašila“ obchodné reťazce, keďže v poslednom období došlo k výraznejšiemu poklesu cien potravinárskych produktov. Vláda totiž tvrdila, že obchodné reťazce „zneužívajú“ infláciu na výrazné zvyšovanie obchodnej marže , čo zástupcovia obchodu dementovali. Na terajšie zníženie cien potravín môžu mať vplyv aj nižšie objemy nákupov domácností, čo sa už premietlo do poklesu domácej spotreby, ktorá už nie je ťahúňom rastu HDP. Iný dôvod môže byť, že veľké obchodné reťazce, ako sú Kaufland, Lidl, COOP Jednota a ďalšie, zaraďujú do štruktúry predaja čoraz viac tovarov slovenských výrobcov v rámci privátnej značky, o ktoré je čoraz väčší záujem. Domácnosti si totiž už všimli, že ponúkané privátne značky majú rovnakú kvalitu ako značkové, pritom navyše sú v niektorých prípadoch aj o dosť lacnejšie. Predajom privátnych značiek sa totiž podporuje výroba a predaj slovenských výrobkov, pričom zákazníci v obchode potvrdili, že ich kvalita je porovnateľná ako v prípade značkových produktov či dokonca aj lepšia.
■ FARMÁRSKE PRIEKY
Jedným z dôvodov zapojenia slovenských farmárov do celoeurópskej vlny štrajkov boli nevyplatené priame platby v plnej výške v decembri minulého roka. Tie totiž boli doteraz vždy vyplatené načas. Na priame platby majú nárok farmári pracujúci na pôde alebo chovajúci zvieratá, pričom ich výška závisí od celého radu faktorov ‒ dispozičná plocha, vek farmára, požiadavka štátu pestovať len konkrétny druh ovocia a zeleniny, ako aj chov konkrétnych zvierat. Zo zákona má Pôdohospodárska platobná agentúra povinnosť vyplatiť ich do 30. 6. 2024, čo sa však teraz nemusí podariť. Dôvodom je jej nová povinnosť mať presné evidencie všetkých vlastných a prenajatých pozemkov, ktoré farmári obhospodarujú. Bez rozdielu splnenia tejto povinnosti vláda rozhodla, že slovenskí farmári si môžu požičať bezúročne peniaze od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky maximálne do výšky stotisíc eur, ktoré potom vrátia po dostaní priamej platby. V prípade, že by požičané peniaze nevrátili do 30. 9. 2024, bude rezort ministerstva financií pôžičku vykazovať ako pohľadávku, ktorá sa bude od farmára vymáhať.
■ ÚĽAVY NA ODVODOCH
V tejto súvislosti však treba povedať, že okrem priamych platieb požadovali farmári aj úľavy na sociálnych odvodoch, zníženie celého radu administratívnych povinností a odstránenie diskriminačných prekážok pri práci s pôdou. Chceli tiež zlepšenie čerpania fondov, zaviesť funkčný register užívacích vzťahov k pôde, pokračovanie daňových úľav zelenej nafty a zákaz bezcolného dovozu vybraných agrárnych komodít z krajín mimo EÚ, najmä z Ukrajiny a Bieloruska. V porovnaní so zahraničím boli štrajky slovenských poľnohospodárov o niečo miernejšie. Veď v Holandsku sa štrajkovalo preto, lebo vláda začala vyvlastňovať rodinné farmy, aby sa znížili emisie uhlíka a metánu do roku 2030 na polovicu. Nemeckí farmári rebelovali pre terajšiu nemeckú rozpočtovú krízu, ktorá znížila doteraz poberané dotácie a ich doterajšie daňové výhody.
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA