Z dôvodu zabezpečiť vyššie penzie sa v roku 2004 rozšíril dôchodkový systém o druhý pilier tým, že časť povinných odvodov dôchodkového sporenia sa zo Sociálnej poisťovni odvádzala do dôchodcovských správcovských spoločností, ktoré ich mali následne investovať do podielových fondov. Do zhodnocovania dôchodkových úspor v tomto pilieri je zapojených takmer 1,9 milióna Slovákov s objemom vyše pätnásť miliárd eur. Keďže sporitelia investujú na zahraničných trhoch, koaličná vláda si kladie oprávnenú otázku: Prečo neinvestujú doma?
Za posledných dvadsať rokov prešiel druhý pilier rôznymi zákonnými zmenami, ktoré sa týkali povinnosti vstupu, presunov z dlhopisového do indexového fondu, poplatkov dôchodcovským správcovským spoločnostiam, ako aj zmenami výplatných podmienok.
Poslednou zmenou v druhom pilieri bude zavedenie Predvolebnej investičnej stratégie ‒ rozumie sa tým presun úspor sporiteľov v závislosti od ich veku z indexových do dlhopisových, ako aj opačne tak, aby ich zhodnocovanie bolo výhodnejšie. V tejto súvislosti si treba povedať, že zhodnocovanie úspor v ktoromkoľvek fonde bude predovšetkým závisieť od menovej politiky ECB. Z hľadiska budúcnosti bude dôležité, aby aj druhý pilier prispel k udržateľnosti nášho dôchodkového systému, s čím súvisí aj terajšia predstava koaličnej vlády investovať úspory sporiteľov druhého piliera doma, predovšetkým do veľkých infraštrukturálnych projektov formou štátnych dlhopisov.
Vláda predpokladá, že financovanie veľkých investične náročných projektov dlhodobo by prinieslo vyššie zhodnotenie ako doteraz. Dnes emitujeme 10-ročné štátne dlhopisy za výnos okolo 3,6 percenta, ktoré sú zo strany zahraničných investorov „vypredané“. Prečo by za rovnaký úrok nemohli byť štátne dlhopisy ponúknuté správcom dôchodkových úspor, ale aj domácnostiam, ktoré si dočasne voľné peniaze sporia na bankových účtoch za nižší úrok? Investovať úspory sporiteľov dôchodkových fondov, ako i peňazí občanov do vládou emitovaných štátnych dlhopisov sa pokladá za bezpečnú investíciu, keďže v komerčnej banke sú peniaze chránené aj fondom ochrany vkladov len do výšky stotisíc eur.
Pri kúpe jedného štátneho dlhopisu občanmi treba počítať s nižšou výškou minimálneho vkladu, ako by to bolo v prípade investovania správcu dôchodkového fondu do kúpy jedného štátneho dlhopisu. Aký teda bude prínos tohto vládneho návrhu v prospech domácností a správcov dôchodkových fondov, počkajme si na legislatívny vládny návrh, ktorý musí prejsť parlamentom. Dovtedy sú stanoviská opozície o „tunelovaní“ druhého dôchodkového piliera neopodstatnené.
Róbert HÖLCZ
Foto: Štandard