Európska centrálna banka sa na júnovom zasadnutí Rady guvernérov rozhodla znížiť svoju základnú úrokovú sadzbu o dvadsaťpäť bázických bodov z doterajších 4,5 na 4,25 percenta. Pristúpila tak k prvému zníženiu od roka 2016. Potom dlhé roky boli úroky na nule, aby sa od roka 2022 zvyšovali z dôvodu narastajúcej inflácie až na úroveň 4,5 percenta. Podľa vyjadrenia jej prezidentky Christine Lagardovej bude ďalšia zmena úrokovej sadzby závisieť od budúceho vývoja jadrovej inflácie, nepredpokladá sa však, že to bude viac ako jedno percento.
V globálnej ekonomike prevláda neistota súvisiaca s vojenskými či očakávanými obchodnými konfrontáciami medzi hospodárskymi veľmocami. Na starom kontinente sa to prejavuje poklesom podielu ekonomiky na svetovom HDP. V čase, keď Slovensko vstúpilo do Európskej únie (EÚ), bol jej podiel dvadsaťšesť percent, dnes je to necelých osemnásť percent. Jeden z dôvodov, prečo ECB znížila úrokovú sadzbu, má byť podpora hospodárskeho rastu Únie. V tejto súvislosti treba povedať, že ECB prvýkrát v histórii znižuje úrokovú sadzbu skôr ako americká centrálna banka. Okrem oslabenia eura voči americkému doláru tým vzniká riziko dovozu americkej inflácie na starý kontinent.
Väčšina účastníkov slovenského finančného trhu bude zvedavá, ako budú na pokles úrokovej sadzby reagovať komerčné banky. So spomínanou zmenou už počítali a jej následky premietli do úverových a vkladových úrokov. Pokles úrokovej sadzby by sa mal prejaviť aj na oživení kapitálového trhu, predovšetkým akciových výnosov, pričom sa s terajšou stabilitou na dlhopisovom trhu naďalej počíta. Otázka je, ako zareaguje realitný trh. Či sa s poklesom hypotekárnych úrokov zvýši dopyt po nových bytoch. Počíta sa tiež so zvýšením dostupnosti získania hypoték, keďže s ich splácaním neboli doteraz problémy. Ako sa pokles úrokovej sadzby premietne do poklesu výnosov emitovaných štátnych dlhopisov, bude zaujímať Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity. Doterajšie výnosy výrazne prekračujú európsky priemer nad 3,5 percenta a sú jedny z príčin, prečo sa nedarí znižovať deficit štátneho rozpočtu, ktorý sa za prvých päť mesiacov v tomto roku zvýšil o pätinu.
V tomto roku sme si už požičali desať miliárd eur. Na začiatku roka sme predpokladali, že podobná suma nám bude stačiť na celý rok. Najväčším rizikom budúceho rastu inflácie je nominálny rast miezd nezodpovedajúci produktivite práce. Po znížení terajšej inflácie pod tri percentá dochádza k rastu reálnych miezd, a teda aj nárastu kúpyschopnosti domácností, s čím je vždy spojený vyšší dopyt po tovaroch a službách. Ten sa premietne do jadrovej inflácie, ktorej percentá nad inflačný dvojpercentný cieľ centrálnej banky sa posudzujú ako riziko budúcej inflácie s dosahom aj na rast úrokovej sadzby.
Autor: Róbert HÖLCZ
Foto: internet