Prvé voľby do Európskeho parlamentu sa na starom kontinente uskutočnili už v roku 1979, teda ešte pred vznikom súčasnej Európskej únie. Jej vznik sa datuje rokom 1993 prijatím Zmluvy o Európskej únii. Tohtoročné voľby boli teda jubilejné desiate. Na Slovensku sme pätnástich budúcich európskych poslancov volili 8. júna. Počas európskych volieb sa uskutočnilo zasadnutie Rady guvernérov ECB, aby informovali o budúcom smerovaní menovej politiky.
Pre finančný trh by bolo veľkým prekvapením, ak by ECB začiatkom júna neznížila niekoľkomesačnú základnú úrokovú sadzbu vo výške 4,5 percenta. Podľa finančných odborníkov to už mala urobiť skôr, keďže miera inflácie vo výške 2,4 percenta je tesne nad jej inflačným cieľom. Prečo už na predchádzajúcom zasadnutí Rady guvernérov k zníženiu nedošlo, je vraj jadrová inflácia, ktorá pre výrazne vyšší rast priemerných miezd nad päť percent je stále na pôvodnej úrovni. Nikto však nepredpokladá, že úroková sadzba ECB sa zníži o viac ako percento. Pokračuje totiž globálna neistota ekonomiky a platí tiež rozhodnutie americkej centrálnej banky o neznížení svojej úrokovej sadzby. Nízka úroková sadzba eura voči americkému doláru by mohla euro oslabiť. Ako budú na očakávaný pokles úrokovej sadzby ECB reagovať komerčné banky, môžeme len špekulovať, keďže očakávaný pokles úrokovej sadzby už vraj do výšky úrokov na hypotéky a vklady premietli. Ako budú reagovať výnosy štátnych dlhopisov, ktorých úročenie je pre nás veľmi drahé, si počkáme. Pre poriadok veci si však pripomeňme, že v tomto roku sme si už požičali emitovaním štátnych dlhopisov takmer desať miliárd eur, pritom na začiatku roka sme predpokladali, že podobná suma nám vystačí na celý rok. V prípade, že ECB zníži úrokovú sadzbu, bude to prvý raz v histórii, že v znižovaní predbehne americkú centrálnu banku.
O tom, že voľby poslancov do Európskeho parlamentu sa uskutočnili v pravý čas, nás presviedča klesajúci podiel ekonomiky EÚ na svetovom HDP. V čase, keď sa Slovensko stalo súčasťou spoločenstva, bol podiel EÚ na svetovej ekonomike 26 percent, dnes je len necelých 18 percent. USA si počas sledovaného obdobia udržuje podiel 28 percent, zatiaľ čo Čína sa na ekonomiku Únie už doťahuje, keďže jej podiel je 17 percent a podľa všetkého bude na budúci rok jej podiel vyšší ako EÚ. Tieto údaje „končiaci“ európski poslanci neradi vidia, ale treba povedať, že pod ne sa výrazným spôsobom podpísali.
Okrem negatívnych následkov ich rozhodnutí okolo rusko-ukrajinského konfliktu sa nie nadarmo hovorí, že európske voľby budú aj „ekologické“, keďže všetko, čo súvisí so zelenou politikou, konkurenciu EÚ v porovnaní s najväčšími znečisťovateľmi životného prostredia značne znižuje. Európska ekonomika potrebuje najmä energetickú bezpečnosť, pričom opatrenia týkajúce sa Green Dealu sa nemajú premietať do skutočnosti, že naša konkurencieschopnosť bude neustále klesať.
Róbert HÖLCZ
Foto: Trend