Slovák, ktorý sa so neohrozene postavil proti nacistickej Tretej ríši. Generálmajor Jozef Gabčík, slovenský vojak pôsobiaci v exilovej česko-slovenskej armáde, účastník operácie Anthropoid – atentátu na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Jeho život nebol dlhý, ale vošiel do slávnych kapitol boja proti fašizmu. Narodil sa 8. apríla 1912 v Poluvsí v okrese Prievidza. Zomrel v Prahe 18. júna 1942. Posledný náboj obrátil proti sebe...
Na základnú vojenskú službu nastúpil prvého októbra 1932 do pechotného pluku 14 v Košiciach. Absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove s veľmi dobrým prospechom. Dosiahol hodnosť desiatnika a po skončení prezenčnej služby v roku 1934 pokračoval na vlastnú žiadosť ako ďalejslúžiaci poddôstojník a bol povýšený na čatára. V roku 1937 dokončil svoj vojenský záväzok a nastúpil ako civilný zamestnanec do vojenskej továrne na výrobu bojových plynov v Žiline. Po nehode, keď sa nadýchal škodlivín, ho preložili do skladu v Trenčíne.
■ ZAČIATOK ODBOJA
Pred prevzatím trenčianskeho skladu bojových látok nemeckou armádou Jozef Gabčík poškodil prepravné zásobníky. Pred hroziacim zatknutím za sabotáž ušiel ilegálne do Poľska. V Krakove vstúpil do česko-slovenského vojska. Tam sa zoznámil s Janom Kubišom. Spoločne s ním odplávali v júli 1939 do Francúzska, kde sa zaviazali slúžiť v cudzineckej légii. Nastúpili k 1. pluku v Sidi bel Abbes a 26. septembra 1939 v Agde sa zaradili do vznikajúcej česko-slovenskej zahraničnej armády vo Francúzsku. Gabčíka zaradili ako zástupcu veliteľa guľometnej čaty 1. pešieho pluku. Koncom decembra 1939 ho povýšili na čatára a zúčastnil sa na bojoch o Francúzsko. Po porážke Francúzska ho 12. júla 1940 evakuovali s mnohými Slovákmi do Spojeného kráľovstva. Tam požiadal o preradenie k letectvu. Od 2. do 22. februára 1941 absolvoval kurz pre rotmajstrov. Na základe odporúčania podplukovníka Antonína Zemana Barovského ‒ legionára, významného predstaviteľa zahraničného odboja, zástupcu veliteľa Československej samostatnej obrnenej brigády, ho zaradili do výcviku na plnenie úloh zvláštneho určenia a stal sa jedným z prvých ôsmich absolventov kurzu útočného boja v Škótsku. Už vtedy bol tento výcvik orientovaný na budúce špeciálne operácie, ktoré mali vykonávať najmä špionáž a sabotáže na nepriateľskom území.
■ ATENTÁT NA PROTEKTORA
Dvadsiateho siedmeho mája 1942 o 10.30 hodine sa ríšsky protektor Reinhard Heydrich viezol zo svojho sídla na zámku v Panenských Břežanoch na Hradčany. Gabčík a Kubiš čakali na Kirchmayerovej ulici v Prahe (dnešná Zenklova) pri zastávke električiek, asi dvestopäťdesiat metrov od nemocnice Bulovka. Aby nedošlo k poškodeniu aktovky, ktorú Heydrich viezol a ktorá pravdepodobne obsahovala dôležité dokumenty, mal atentát uskutočniť Gabčík streľbou zo samopalu Sten. Heydrichov Mercedes-Benz 320 v zákrute spomalil, Gabčík sa mu postavil do cesty, lenže samopal sa mu zasekol, čo potvrdzuje časť policajnej správy z vyšetrovania, ktorá bola objavená až v roku 2015. V nej sa uvádza, že nájdený samopal mal vzpriečený prvý náboj. K zaseknutiu tejto zbrane dochádzalo, keď sa naplnil zásobník plným počtom nábojov, čo vtedy Gabčík nemohol vedieť. Keď sa Heydrich postavil a chcel zblízka začať strieľať na Gabčíka z osobnej zbrane, hodil Jan Kubiš vlastnoručne upravený protitankový granát vz. 73 MK1, ktorý explodoval pri pravom zadnom kolese auta. Napriek tomu, že granát neexplodoval v aute, jeho črepiny a časti čalúnenia auta Heydricha zranili. Gabčík bol ranený, ale atentátnikom sa podarilo ujsť.
■ AKCIA VÝSADKÁROV
Po atentáte sa parašutisti ukrývali niekoľko dní na rôznych miestach. Ich posledným útočiskom spolu s ďalšími výsadkármi sa stala krypta pražského pravoslávneho Kostola sv. Cyrila a Metoda. V boji s Nemcami minuli takmer všetku muníciu, a keď podzemné priestory Nemci vytápali vodou, poslednými nábojmi spáchali samovraždu. Jan Kubiš, ktorý po zranení granátom nemal dosť síl, aby si vzal život, vykrvácal v lazarete SS. Odkaz Jozefa Gabčíka je silný. Rozhodoval sa správne a rozhodoval sa proti najvlastnejšiemu z ľudských inštinktov ‒ pudu sebazáchovy. Jeho meno je neodmysliteľnou súčasťou našich dejín. „S odhodlaním a s vedomím rizika, že ma to môže stáť život, bojovať proti zlu. Nikdy mu neustúpiť.“
Operácia Anthropoid sa uskutočnila 27. mája 1942 a patrí medzi najznámejšie činy česko-slovenského odboja počas druhej svetovej vojny. Pokus o likvidáciu Heydricha bol odplatou za popravy českých odbojárov (okrem iného za generálov Josefa Bíleho a Huga Vojtu), ale aj reakciou na zatknutie a odsúdenie na smrť protektorátneho premiéra Aloisa Eliáša na jeseň 1942, teda krátko po Heydrichovom príchode do Prahy. V prípade spomenutých mužov nešlo len o príslušníkov česko-slovenskej predmníchovskej generality, ale aj o významných predstaviteľov česko-slovenského odboja. Odplata za ich popravy mala ukázať svetu, že, ,,vracíme ránu za ránu“. Pôvodne plánovaná zostava Anthropoidu však mala byť iná. Jan Kubiš totiž nahradil rotného Karla Svobodu, ktorý sa zranil pri opakovanom nácviku zoskoku padákom. To, že bol ako Svobodov náhradník vybraný práve Kubiš, nebola náhoda. O jeho zaradenie do výsadku požiadal priamo Jozef Gabčík. A keďže bol veliteľom výsadku, stalo sa. Jan Kubiš mal v tom čase, podobne ako Gabčík či Svoboda, absolvovaný špeciálny výcvik, v ktorom boli vojaci pripravovaní na záškodnícke operácie. Pre zdržanie, ktoré spôsobilo Svobodovo zranenie, sa výsadok skupiny Anthropoid presunul na vhodnejšie obdobie, čo pri spätnom pohľade značne ovplyvnilo úspech samotnej operácie.
■ NIELEN ...
Menej známym faktom je, že okrem plánovania útoku sa parašutisti podieľali aj na širšej odbojovej činnosti. Napríklad i na operácii Canonbury. Pod týmto krycím názvom sa skrývalo bombardovanie Škodových závodov v Plzni, ktoré za vojny vyrábali zbrane pre nemeckú brannú moc. Spoločne s členmi výsadkov Out Distance a Silver A sledovali naši odbojoví výsadkári v apríli 1942 okolie továrne a hľadali miesta vhodné na zapálenie signalizačných ohňov, ktoré mali pomôcť navigovať spojenecké bombardéry. Nálet RAF v noci z 25. na 26. apríla 1942 však napriek pozemnej pomoci parašutistov nebol úspešný a Spojenci ho museli začiatkom mája opakovať. Tentoraz však už bez pomoci parašutistov. Ich veliteľ na okupovanom území Alfréd Bartoš odmietol naozaj privysoké riziká. A najmä ‒ pripravovala sa už operácia Anthropoid...
Samotný útok na Heydricha, následná likvidácia Lidíc a Ležákov či zrada parašutistu Čurdu a posledný boj v krypte Kostola sv. Cyrila a Metoda na Resslovej ulici sú známe. Pri hodnotení situácie však netreba zabúdať na to, že všetci, ktorí pomáhali parašutistom alebo boli aktívni v domácom odboji počas nacistickej okupácie, vedeli, čo riskujú. Uvedomovali si, že tak konajú v období najväčšieho konfliktu ľudských dejín. Aj preto, ak si pripomíname Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša, mali by sme si spomenúť aj na Jana Zelenku-Hajského, Máriu Moravcovú, kaplána Josefa Petřka a na ďalších spolupracovníkov skupiny Anthropoid, z ktorých väčšinu nacisti popravili v októbri 1942 v koncentračnom tábore Mauthausen. Mauthausen, známy tiež ako Mauthausen-Gusen, bola veľká skupina nacistických koncentračných táborov, ktoré boli vybudované v okolí dedín Mauthausen a Gusen v Hornom Rakúsku asi dvadsať kilometrov východne od Linzu. V januári 1945 pracovalo v táboroch riadených z centrály v Mauthausene okolo osemdesiatpäťtisíc väzňov. Aj keď presné straty na životoch v celom komplexe ostávajú neznáme, väčšina zdrojov ich uvádza v rozmedzí 122 766 až 320 000 obetí. Oba hlavné tábory ‒ Mauthausen a Gusen I, boli jediné tábory v Európe, ktoré boli zaradené do III. kategórie, čo znamenalo, že mali byť najprísnejšími tábormi pre „nenapraviteľných politických protivníkov ríše“.
■ PAMÄTNÍK HRDINOM
V spomínanom kostole sa ukrývali rotmajster Josef Valčík zo skupiny Silver A, nadporučík Adolf Opálka zo skupiny Out Distance, rotný Jaroslav Švarc zo skupiny Tin, čatár ašpirant Josef Bublik, čatár Jan Hrubý zo skupiny Bioscope a rotmajstri Jozef Gabčík a Jan Kubiš zo skupiny Anthropoid. K parašutistom patril ešte Karel Čurda zo skupiny Out Distance, ktorý sa po výsadku odišiel skryť k svojej matke do južných Čiech. Ten vyzradil Nemcom všetko, čo vedel o výcviku a ľuďoch, ktorí im pomáhali a u ktorých sa skrývali. Nasledovalo vypočúvanie a objavenie úkrytu v kostole. Príslušníci SS a gestapa obkľúčili kostol a okolie a 18. júna 1942 skoro ráno sa začal boj. Hrdinovia Opálka, Kubiš a Švarc bojovali s Nemcami na chóre, ostatní štyria obrancovia v krypte. Keď Nemci prenikli do kostola, päť parašutistov bolo už mŕtvych a dvaja zomreli pri transporte do nemocnice. Okrem mnohých ďalších, ktorí poskytli parašutistom pomoc, boli popravení aj predstavitelia pravoslávnej cirkvi a cirkevnej obce, ktorí sa na ukrývaní parašutistov podieľali. Pamiatku parašutistov pripomína bronzová pamätná tabuľa s reliéfnou postavou parašutistu a duchovného a s menami hrdinov a ich ochrancov od Františka Bělského.
■ NOVÉ VERZIE
Ani s takým veľkým odstupom času neubúda nezodpovedaných otázok. Prečo Gabčík nevystrelil? Prečo sa zbraň zasekla? A bolo dianie počas atentátu také, aké sme sa učili a o akom sa v bežne píše? Eduard Stehlík z Vojenského historického ústavu v Českej republike prišiel nedávno s predpokladmi, ktoré by mohli naznačovať, že atentát sa odohral inak. Nijako neznížil zásluhy našich parašutistov v ňom, ale dal si do súladu niektoré fakty. Všeobecne sa uvádza , že Jozef Gabčík mal ako prvý strieľať. Stehlík však pripomína, že počas výcviku v Británii sa ako prvý krok cvičilo hodenie granátu, nie streľba. Vojtěch Šustek z Archívu hlavného mesta Prahy práve toto vysvetľuje. Podľa neho auto s ríšskym protektorom bolo príliš blízko chodníka a atentátnici by museli hádzať výbušninu prakticky na vzdialenosť asi jeden meter, čo mohlo zabiť aj ich samotných. Preto podľa Šusteka zvolili streľbu ako prvú. Aj v správe gestapa, ktorú archivár našiel, sa píše, že „v tej chvíli asi z metrovej vzdialenosti priskočil muž a vrhol smerom k autu neznámy predmet. Mercedes následne zastavil a jeho vodič začal Jozefa Gabčíka prenasledovať. Dokonca aj samotný Heydrich, ktorý po výbuchu utrpel zranenia, sa s osobnou zbraňou rozbehol po chodníku za atentátnikmi, ale po chvíľke prenasledovania pre vysilenie a silné krvácanie padol a už nevstal. Takisto je vo verejnosti všeobecne zafixované, že bomba počas atentátu bola jedna. Lenže smerom k automobilu atentátnici podľa archívnych výpovedí hodili dva predmety a oba vybuchli.
Ríšskeho kancelára Heydricha operovali v nemocnici na Bulovke nemeckí lekári. Českých lekárov odmietol. Operácia trvala hodinu a zdalo sa, že bude bez komplikácií. Pacient však o sedem dní neskôr zomrel v nemocnici na infekciu. Ako odvetu za atentát Nemci uväznili trinásťtisíc ľudí vyvraždili obyvateľov obcí Lidice a Ležáky, ktoré aj vypálili...
■ PAMIATKA NA GABČÍKA
Po Gabčíkovi pomenovali ulicu v Prahe neďaleko miesta atentátu ako Gabčíkovo na Žitnom ostrove i neďaleké vodné dielo na Dunaji. Jeho meno nesie vo svojom čestnom názve aj slovenský 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline. Pred žilinskými kasárňami stojí pamätník so sochou, ktorej autorom je majster Štefan Pelikán. Na rodnom dome v Poluvsí je umiestená pamätná tabuľa a oproti rodnému domu je postavený pamätník s bustou Jozefa Gabčíka od sochára Petra Repku. V Žiline a Rajeckých Tepliciach je po ňom pomenovaná ulica. Pri príležitosti sedemdesiateho výročia ukončenia druhej svetovej vojny prezident Andrej Kiska povýšil Jozefa Gabčíka do hodnosti generála in memoriam a 26. mája 2017 prezident Andrej Kiska povýšil Jozefa Gabčíka z hodnosti brigádny generál do hodnosti generálmajor (in memoriam).
Ivan BROŽÍK – Foto: archív, internet