KOMENTÁR
Európa prežíva najťažšiu skúšku vo svojej novodobej histórii. Únia aktuálne zastrešuje takmer všetky európske štáty. Lenže údajná „úzka spolupráca“ pod heslami solidarity, spolupatričnosti, priateľstva, ľudských práv či európskej jednoty sa pod tlakom imigrantského náporu rozplynula ako ranná hmla. Najmladšie štáty spoločenstva totiž odmietajú kvóty, ktoré navrhujú staré bohaté členské krajiny na čele s Nemeckom. Do Nemecka, Anglicka a Škandinávie totiž prúdia nespokojné masy prisťahovalcov z Blízkeho východu a z Afriky. Je logické, že túto ťarchu chcú bohaté štáty rozdeliť aj na tie chudobnejšie, vrátane Slovenska. A to napriek neodškriepiteľnému faktu, že prisťahovalci nemajú záujem zotrvať pod Tatrami, pri stovežatej Prahe či širok
om Balatone. Navigácia v ich drahých smartfónoch má naprogramovaný iný cieľ – a to v západnej a severnej časti kresťanského kontinentu.
V drvivej väčšine sú to ekonomickí imigranti, ktorí vyhľadávajú liberálny a multikultúrny spoločenský systém s bohatým spektrom sociálnych dávok. No pred kamerami sa sťažujú, ako utekajú pred vojnovým konfliktom, ako zachraňujú svoje rodiny pred násilím, ako im rozbombardovali teroristi domy. Ak však niekto skutočne uteká pred smrťou, bude vďačný aj za azyl v chudobnej krajine, najmä ak bude žiť v mieri! A také sú na ich dlhej ceste z Blízkeho východu už Turecko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Macedónsko či Srbsko... V týchto štátoch vojnové konflikty nie sú a napriek tomu to imigrantom nestačí. Vynára sa aj ďalšia otázka. Prečo mladí silní muži nebojujú za slobodu svojej vlasti so zbraňou v ruke? Aj Slováci si museli svoju slobodu vybojovať po celé stáročia útlaku a vojen. Spomeňme len stavovské povstania v stredoveku, meruôsme roky alebo prvú a druhú svetovú vojnu. A bojovalo sa aj na Slovensku a naši predkovia v týchto konfliktoch prelievali svoju krv za slobodu a samostatnosť nášho národa. Keď Nemci vstúpili v roku 1944 na územie zvrchovaného Slovenska a potlačili povstanie, mnoho mladých mužov zo stredného Slovenska vzalo do ruky zbraň a pridalo sa k partizánskym skupinám. Neutekali do Ameriky, ale bojovali a zomierali.
Poslanec vládneho Smeru-SD v imigrantskej kríze vidí nebezpečenstvo šírenia zákonov islamu, ktoré sú pre kresťanskú Európu neprijateľné. V exkluzívnom rozhovore pre Slovenské národné noviny doslova povedal: „Dnes v Paríži existujú celé moslimské štvrte, kde sa štátna polícia bojí vstúpiť. A to ide o hlavné mesto jedného z najvýznamnejších štátov EÚ! Priamo v srdci Európskej únie ako huby po daždi vznikajú akési kalifáty, ktoré sa už dnes riadia vlastným právom a vlastnými pravidlami. A demografia je na ich strane. Za takých dvadsať-tridsať rokov budú v niektorých štátoch EÚ tvoriť moslimovia polovicu produktívneho obyvateľstva. Pôjdu do parlamentov, do vlád, budú rozhodovať o Európe. Demokratickou a demografickou cestou dobyjú Európu a potom tu nastolia svoje pravidlá, ako ich už postupne nastoľujú v mnohých európskych komunitách. A tie pravidlá nebudú tolerantné, ale kruté.“
Poslanec Podmanický možno správne prognózuje problém, ktorý sa dostaví o niekoľko desaťročí. Prisťahovalci však už dnes spôsobujú rozbroje v rámci Európy ako takej. Všetko smeruje k tomu, že projekt Európskej únie tak dlho neprežije. A či je to náhoda, konšpirácia alebo snaha iných svetových hegemónov, nie je dôležité. Európske štáty začali na seba zazerať. Južné krajiny spoločenstva sa ohradzujú a zatvárajú hranice. Chorváti vracajú prisťahovalcov Maďarom, Slovinci kritizujú Chorvátov a na území čakateľa na vstup do Európskej únie – Srbska, takmer vzplanul konflikt, keď maďarskí policajti, čo chránili svoje územie, použili slzotvorné granáty, ktoré dopadli na územie susedného zvrchovaného štátu. Je zrejmé, že historické, politické, ideologické a národnostné rozdiely v Európe sú pre spoločenstvo najväčším problémom. A imigranti len zapaľujú iskru na európskom trasovisku. A mimochodom, nepotrebujú na to ani zbrane. Stačí im demografická štatistika a pôrodnosť európskych a islamských žien.
Maroš SMOLEC - Karikatúra Ľubomír KOTRHA