- Recept na úspech je stále ten istý – pracovitosť
Dom Matice slovenskej je v rámci matičnej praxe tajným tipom na úspech – darí sa vám nemálo akcií – v čom vidíte ako riaditeľ a vlastne manažér podstatu prístupu, inak povedané, ako to robíte v Komárne?
Ďakujeme za uznanie, žiaľ, ľahké to nie je, ale to dnes na pôde Matice slovenskej nie je nikde. V prvom rade treba povedať, že náš matičný dom je v mnohých prípadoch trochu iný, ako sú zvyšné pracoviská. Sme na území, kde je Slovákov len tridsať percent a máme najväčší dom – štyritisíc štvorcových metrov, divadelnú sálu pre päťstopäťdesiat divákov, prednáškové miestnosti, zrkadlové sály. A samozrejme dvadsaťdva nájomníkov, aby sme ten kolos uživili.
Preto vo všetkom musíme fungovať dosť odlišne. Prvé, čo sme museli spraviť, je absolútny dištanc od politiky. Nie je totiž možné, aby Matica slovenská akokoľvek zasahovala do politického diania, pretože tým podráža samú seba. Samozrejme, hovorím len za Komárno. Ak totiž chceme, aby nám naši nájomníci platili nájomné, z čoho živíme budovu a naše krúžky, nemôžeme si dovoliť, aby mali ich zákazníci problém napríklad vojsť do budovy. Pred pár rokmi, keď sa Matica hlásila otvorene k nejakej politickej strane, stávalo sa bežne, že si u nás nikto neprenajal priestory, pretože tým prišiel o značnú časť potenciálnych klientov. Dodnes toto u nás ešte zarezonuje. Okrem platiacich nájomníkov nám musí fungovať aj priestor divadla; ak dva týždne neprenajmeme sálu, už je zle, pretože dodávateľ elektrickej energie ani plynu nemá pochopenie pre momentálnu stagnáciu kultúry. Museli sme to prekonať a dnes sa môžeme pochváliť, že máme viac vyťaženú sálu ako Mestské kultúrne stredisko. Chce to však neúnavnú a naozaj každodennú prácu.
- Dom Matice je teraz nerozlučne spojený so slovom Dramaťák. Aký je záujem o prácu v ňom, aký je hlavný prelomový bod, ako ste pritiahli záujem mladých – a je to trvalé?
Treba úprimne a na rovinu povedať, že Dom MS v Komárne dnes existuje len vďaka Dramaťáku. Jednak nám spravil meno fakticky po celom Slovensku a vďaka tomu, že si v dome prenajal priestory na nácvik, pomohol domu zaplatiť dlh, ktorý vznikol na vykurovaní. Muzikál Snehulienka a zopár trpaslíkov, ktorý úspešne uvádza, bude mať v Komárne za chvíľku sedemnásť repríz (premiéra bola v marci 2014) a vždy pred kompletne plným hľadiskom. Ani maďarské profesionálne divadlo, ktoré sídli v našom meste (k maďarskej národnosti sa hlási väčšina obyvateľstva), nemá toľko uvedení, repríz svojich hier. Či je to trvalé, je naozaj ťažké povedať. Takýto projekt stojí vyše štyridsaťtisíc eur, väčšinu peňazí musíme získať sponzorsky. Zatiaľ sa nám prostriedky darí zháňať, ale je to nesmierne náročné. Pokiaľ ide o záujem zo strany hercov, resp. tanečníkov, tak okrem dvadsiatich ôsmich aktívnych členov evidujeme asi šesťdesiat žiadostí. Ak sa nič mimoriadne nestane, v septembri urobíme konkurz. Záujem je aj o náš folklórom motivovaný súbor Slovenskí rebeli, počas tohto leta máme naplánovanú návštevu jedného svetového a jedného európskeho festivalu. Súbor má tri generačné časti, úplne malinké deti, ktoré sa fakticky len hrajú, školákov, čo je príprava do veľkého súboru, a samotný veľký súbor. Spolu to je pol stovky ľudí. Keďže ide o slovenský folklór, myslím si, že na Komárno je to naozaj vynikajúce číslo.
- Muzikál – zrejme prvý tohto druhu na matičnej pôde – vznikol v Komárne. Aká je doterajšia bilancia predstavení a ako sa to dá porovnať s inými scénami a príbuznými podujatiami v meste?
Za desať rokov existencie Dramaťáku je toto náš štvrtý muzikál a deviata hra, ktorú sme uviedli. Už druhýkrát sme získali najvyššie ocenenia, ale je naozaj mimoriadne ťažké porovnávať sa s inými scénami. Máme vlastné piesne, spieva sa výhradne naživo, predstavenie trvá takmer dve hodiny a výbava či zázemie je vlastne to isté, ako majú profesionáli. V meste sme evidovaní ako jeden z najväčších partnerov, pokiaľ ide o kultúrne podujatia a ich vznik. Významne sa podieľame na štvordňovom mestskom festivale a takmer na všetkých kultúrnych akciách počas roka. Tým, že na našich podujatiach sa pravidelne zúčastňujú čelní predstavitelia vlády (prezident SR bol na každej premiére muzikálov), je krúžok naozaj rešpektovaným subjektom. Toto sú však veci, ktoré dobre znejú, ale pominú, a vlastne znamenajú málo. Pre nás je asi najväčšou odmenou to, že už v mnohých prípadoch si deti, ktoré navštevovali Dramaťák, vybrali pre svoju životnú cestu povolanie, ktoré s ním má priamy súvis. Herectvo, prácu v médiách a podobne. Navyše, mnoho našich bývalých študentov sa do krúžku vracia a pomáha s výchovou nasledujúcej generácie. Dobrovoľne a nezištne len preto, že chcú odovzdať to, čo dostali do vienka. Naši Rebeli sú krásnym príkladom toho, že to, čo robíme, má obrovský zmysel.
- Iste, že z kolegiality nechcete radiť takmer dvom desiatkam kolegov z iných D MS, ale predsa len, čo je na vašej skúsenosti neopakovateľné, takpovediac komárňanské, a čo všeobecné, čo sa dá použiť pre obohatenie neformálnej matičnej práce?
Žiaľ alebo našťastie, na mnohých pracoviskách sú matičiari ďaleko úspešnejší ako my, preto naozaj radiť nemôžem. Sme úspešní v oblasti práce s deťmi a divákmi, naše akcie naplnia divadelnú sálu do takej miery, že premiéry musíme robiť v mestskom divadle, keďže to je o stovku sedadiel väčšie. Na Vianočnú kapustnicu nám prišlo toľko ľudí, že sme dvesto z nich jednoducho nemali kam usadiť. Sen noci svätojánskej si pozrelo dvadsaťšesťtisíc divákov, ale zas na druhej strane nedokázal som zorganizovať zájazd na Bradlo či výstup na Devín. Čo pracovisko, to úspech v inej oblasti. Dokonca ani odklon od politiky nemôžem ponúknuť ako fungujúci model, pretože mnohé pracoviská sú práve v tejto oblasti úspešné.
- Je muzikál prelom? Budete v podobných podujatiach pokračovať? Sú realizovateľné len v Komárne alebo aj v okolí?
Muzikál je úžasný v tom, že ak máte talentované deti alebo schopnosť z nich talent vytiahnuť, pri troche úsilia sa to divákom bude páčiť a protagonisti sa v tom budú cítiť dobre. Je to divácky úspešné, ale nesmierne náročné. Trebárs aj po finančnej stránke. Jeden kvalitný mikrofón vás môže stáť aj tisíc eur, autorské práva na pôvodnú jedinú skladbu aj päťsto eur a to ešte stále nemáte nič. Naopak, s láskou spravená činohra môže byť z hľadiska kvality alebo umeleckej hodnoty na tom ďaleko lepšie. Pritom vás bude stáť desatinu ceny a nebudete mať problém vycestovať za divákom. My sme sa nastavili na muzikál a naši diváci, sponzori, ale aj členovia krúžku muzikál proste očakávajú. Ak to bude čo i len trochu možné, budeme pokračovať. A či je to realizovateľné aj inde? Samozrejme. Začínali sme tak, že sme s deťmi kreslili na kartón kulisy a doma sme ručne šili kostýmy, doslova sme sa divákom prosili, aby si našli čas a dali nám šancu. Prvú skladbu sme robili u mňa doma na detskom syntetizátore Dnes, keď sa decká rozospievavajú pod dohľadom odborníka, o zvuk a svetlá sa starajú dva tímy ľudí, mi to príde až neuveriteľné. Našej produkčnej nosia diváci za rezerváciu vstupeniek kvety a detskí diváci sa pretekajú, kto má plnú sériu podpisových kariet našich dvadsiatich ôsmich hercov. Keď niečo robíte s láskou a plným nasadením, nakoniec sa to podarí. Asi nikto by nepredpokladal, že v Komárne vznikne slovenský folklórny súbor, ktorý sa vypracoval bez akejkoľvek podpory štátu alebo iných organizácií. Dnes napĺňa sály a záujem detí je taký veľký, že nácviky sme museli rozdeliť do dvoch zrkadloviek. Realizovateľné je všetko, ak máte správnych ľudí a vážite si ich nasadenie a prácu.
- Každý región – komárňanský zvlášť – má svoje osobitosti. Vplýva na matičnú verejnosť a činovníkov terajšia medializácia okolo Matice a ako sa s tým vyrovnávate?
Nám najviac škody narobili politici. Vždy, keď sa „zapojili“ do záležitostí okolo Matice slovenskej, mali sme obrovské problémy. Oni odišli, ale okná rozbíjali nám, poškodzovali pamätné tabule, sochy a boli sme to my, kto dostával anonymy alebo „podpisy“ na laku automobilov. V tom čase sa tvrdilo, že Matica slovenská sa v Komárne musí postaviť proti maďarizácii, pretože Slováci sa učia maďarsky. My sme sa od politiky a politikov rázne dištancovali a postupom času sa situácia upokojila. Obyvatelia mesta nás vnímajú ako kultúrnu inštitúciu. Mnoho našich akcií podporuje aj priamo finančne mestské zastupiteľstvo, aj keď je väčšinovo zastúpené maďarskými politikmi. Minulý týždeň si predstavenie Snehulienka a zopár trpaslíkov objednala škola s vyučovacím jazykom maďarským. Učiteľka poznamenala, že aspoň sa deťom zlepší slovenčina. Do krúžku sa nám hlásia aj deti zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Domnievam sa, že pre južné Slovensko a Maticu slovenskú, ktorá sa má starať o kultúrne a vlastenecké cítenie občanov Slovenska, je toto vhodnejšia cesta, ako spisovať absurdné petície.
- Komárno bolo pred niekoľkými rokmi spojené s napätím okolo toho, že sa nedôstojne správali ľudia k buste generála Štefánika či k tabuli na budove matičného domu alebo k súsošiu sv. Cyrila a Metoda – ustali tieto problémy alebo nie?
Len čo sme nedali priestor extrémnym prejavom ľudí, ktorí sa snažili len získať záujem médií, tieto prejavy sa úplne vytratili. Po poslednom ataku som sa dohodol s novinármi, že to pre dobro veci odignorujeme – a aha, čo sa stalo? Zrazu Štefánik ani Cyril a Metod nie sú predmetom záujmu vandalov. V spolupráci s mestom, rôznymi inštitúciami a cirkvami sme si uctili ich pamiatku ako slušní ľudia, bez medializácie, kriku a nezmyselného osočovania.
- Osvetová a matičná práca bola vždy náročná, v trhovom ekonomickom prostredí zvlášť. V čom vidíte nezastupiteľnosť matičných aktivít vo vašom meste a jeho okolí?
Je len málo oblastí alebo aktivít, ktoré majú tú schopnosť, aby vytiahli dnešnú mládež od počítačov a sociálnych sietí. Nám sa to v poslednom čase darí, dokonca v oblastiach, ktoré je v dnešnom svete mimoriadne náročné urobiť zaujímavými. Pri všetkých tých hlasoch a superstaristoch dostať detského diváka do divadla a zaujať ho, si vyžaduje naozaj nadľudský výkon. A to nehovorím o folklóre. Vzdávam hold všetkým matičiarom, ktorí to stále dokážu – a to po celom Slovensku, nielen u nás.
- V čom vidíte dôležitosť štátnej podpory pre Maticu slovenskú, osobitne pokiaľ ide o matičné domy a práve tú sieť, ktorú matičiari udržujú na juhu Slovenska?
Ako niekdajší študent etnológie by som sa teraz mohol hrať na múdreho a hovoriť o historickej nezastupiteľnosti Matice slovenskej v našej štátnosti, ale to matičiari, dúfajme, ovládajú. Poviem to jednoduchšie, i keď trochu narcisticky. Ak by pred dvadsiatimi rokmi neboli nadšenci okolo Matice slovenskej, ja by som dnes nemal tak blízko k najkrajšiemu folklóru na svete a tak blízko k divadlu. Ak by sme sa pred desiatimi rokmi nerozhodli nadviazať na túto činnosť a nezaložili dramatický krúžok a neskôr Slovenských rebelov, kultúra nielen v našom meste, ale v celom okolí by vyzerala úplne inak a dovolím si tvrdiť, že by bola chudobnejšia. Dnes práve vďaka súboru, a teda aj vďaka Matici slovenskej, stovky ľudí vedia, ako vyzerala v tradícii napríklad slovenská svadba. Je to už možno stovka ľudí – odchovancov Dramaťáku či súboru, čo svoj voľný čas trávia inak. Preto sa nenudia a možno vďaka tomu nefetujú po kočikárňach. Matica slovenská priamo alebo nepriamo ovplyvňuje ľudské životy, kým to bude robiť pozitívne, ľudia ju podržia aj napriek problémom, ktoré má.
Postavme ale pomyselnú misku váh a dajme na jednu stranu všetko to dobré, tú ľudskosť, ten folklór a všetku tú lásku, ktorú matičiari dávajú do svojej práce, a na stranu druhú tie kauzy, ktoré tak rezonujú médiami. Matica má svoje problémy, pretože si ich sama vypolitizovala a zamotala sa do pre mňa absurdných zasadnutí, výborov, zápisníc a cieľov na najbližšie obdobia. Spýtajte sa vedúcich súborov, ľudí, čo zbierajú slovenské piesne, tanečníkov v súboroch, básnikov, divadelníkov, folkloristov, prosto ľudí, ktorí robia s ľuďmi, a nie s výkazmi, s papiermi a so štatistikami, čo to vlastne Matica slovenská je a ako by sa mala viesť. Toto sú pre Maticu slovenskú dôležití ľudia, pretože ak sa nám oni otočia chrbtom, skončili sme a už nám nepomôže nijaký politik. Matica slovenská má mať blízko k ľuďom, k ich myšlienkam a ku kultúre. Politici sa majú klaňať Matici slovenskej, pretože má predstavovať a zastupovať národ, nikdy to nemalo byť naopak.
Zhováral sa Dušan D. Kerný – Foto: