Dejiny cirkvi v slovenských kulisách
Podľa istých znakov je skoro isté, že Slováci svoje národné obrodenie zatiaľ nedokončili. Vidno to aj na absencii historizmu, ktorý do svojho národného obrodenia zahrnuli všetky národy okolo nás. Novinové stánky sa prehýbajú pod ťarchou českých historických časopisov, no slovenské treba hľadať lupou. O filmovom spracovaní historických tém ani nehovoriac. Ani vlaňajšie 1 150. výročie príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu nepodnietilo slovenských tvorcov pripraviť film o tejto historickej misii z nášho pohľadu. Nechali sme iniciatívu Čechom, ktorí napodiv Rastislava umiestnili na Velehrad.
Pritom v súvislosti s Veľkou Moravou sa historici zhodujú v tom, že jasné sú len Nitra a Devín. No v českom filme Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov o Devíne nie je ani len zmienka. Po roku sa k slovu dostali aj slovenskí tvorcovia a vyprodukovali tri diely rozprávania o misii solúnskych bratov na Veľkej Morave. RTVS ich uviedla začiatkom júla na STV 2. Spomínaný český film 5. júla na prvom okruhu a v hlavnom vysielacom čase. Takže to, čo slovenskí historici povedali počas predchádzajúcich troch večerov, poprela snímka, na ktorej slovenská strana participovala zrejme len finančným príspevkom a hereckým obsadením. Scenár bol úplne v rukách českej strany. Potom sa nemôžeme čudovať, že europoslanec Richard Sulík nemá problém presadzovať zrušenie sviatku sv. Cyrila a Metoda, ani ako predseda parlamentu horliť za odstránenie jazdeckej sochy Svätopluka z nádvoria Bratislavského hradu?
VÝHODNÁ KOOPERÁCIA
Pritom na Slovensku je dosť tvorcov historických dokumentov vyhľadávaných aj cudzinou. Už druhý film prišiel na Slovensko realizovať britský spisovateľ, scenárista a producent dokumentárnych filmov Stefano Mazzea. V roku 2012, keď prvý raz prišiel na Slovensko, pracoval ako televízny producent pre najväčšiu katolícku televíziu na svete EWTN. S touto americkou televíziou mal v úmysle nakrútiť dokumentárny seriál o dejinách Katolíckej cirkvi vo Veľkej Británii. Ako povedal pre Katolícke noviny, vo Veľkej Británii na to nemali podmienky a EWTN mu odporučila bratislavskú TV LUX. Vznikla úspešná spolupráca a v súčasnosti so spoločnosťou Lux communication dokončujú štyri diely z cyklu križiackych výprav. Mazzea si uvedomuje, že ide o kontroverznú tému, ale jeho slovenský kolega, režisér Marek Poláček tvrdí, že v takých veľkých témach, ako sú križiacke výpravy či španielska inkvizícia, na aké by sme my na Slovensku nenabrali odvahu, sa Američania a Angličania jednoducho cítia doma všade a sebavedomo chcú vyrábať pre celý svet.
KRIŽIACKE VÝPRAVY
„V prípade spracovania témy križiackych výprav bola motiváciou pre Stefana Mazzeu skutočnosť, že informácie, ktoré o tomto hnutí dnes máme, sú spravidla skreslené, negatívne, ovplyvnené stáročiami manipulácie v obdobiach osvietenstva, protestantskej reformácie, komunizmu...,“ približuje prácu na novom projekte Poláček. „Pritom ideály križiackych výprav boli väčšinou vznešené. Mnohí obetovali vlastný život za svojich prenasledovaných bratov. Kresťania na Blízkom východe v moslimských krajinách to nemali ľahké. Kresťanských pútnikov vo Svätej zemi prepadávali. Mazzea chcel na tieto udalostí priniesť katolícky pohľad,“ pokračoval Poláček a dodal, že keď vidí, ako sa moslimovia správajú ku kresťanom v súčasnosti v Sýrii či Nigérii, nemá dôvod uveriť, že v čase križiackych výprav to bolo inak. „Takže v pripravovanom cykle Križiacke výpravy sa usilujeme poukázať na pozitíva tohto fenoménu. Všetci profesori, s ktorými sme robili rozhovory nezávisle jeden od druhého, povedali, že keby nebolo križiackych výprav, Európa ako ju poznáme dnes, by neexistovala. Už dávno by bola moslimská.“
ZLATÁ NIŤ VIERY
Zaujímalo nás, prečo sa nevenujú aj takým veľkým slovenským historickým témam, ako bola misia sv. Cyrila a Metoda na našom území.
„Sú veľmi náročné na spracovanie,“ povedal pre náš týždenník Marek Poláček. „Veď veľakrát dobre nerozumieme ani tomu, čo sa deje okolo nás dnes, ako môžeme hovoriť o udalostiach spred tisíc rokov? Ale samozrejme, dokumentárny film môže priniesť aspoň nejaký uhol pohľadu na dané historické udalosti alebo aspoň nejakú interpretáciu dejín. Nikdy však dokumentárny film, dokonca ani najfundovanejšia vedecká štúdia neprinesú úplnú pravdu.“
Ich cyklus Zlatá niť viery v Británii by mala odvysielať aj RTVS a predpokladajú, že bude mať záujem aj o Križiacke výpravy i o plánovaný cyklus Reformácia. Všetko vyrobené so Stefanom Mazzeom a televíziou EWTN. „Samozrejme jeden diel seriálu venujeme aj Reformácii v strednej Európe a určite tiež nejakým spôsobom spomenieme aj Slovensko,“ povedal Poláček.
KORUNOVAČNÉ MESTO
„Výhodou účasti produkčného štúdia Lux communication na tomto medzinárodnom projekte je, že ako Slováci môžeme doň priniesť aj kúsok Slovenska a našej histórie,“ rozhovoril sa o pridanej hodnote slovenských tvorcov náš režisér. „Napríklad keď hovoríme o strednej Európe a o období protitureckých bojov (ktoré sa tiež považujú za súčasť križiackeho fenoménu), ukazujeme zábery Európy ‒ hrad Devín, Strečno, Trenčín, Dunaj, Strážovské vrchy, Vršatec... Nech vo svete vidia, akú máme krásnu krajinu. Scenárista Stefano Mazzea, ktorý je vo filme aj sprievodcom, si obľúbil Slovensko aj Bratislavu. Sám chcel, aby sme našu krajinu do cyklu nejako včlenili. A tak sme ho nakrútili na petržalskej strane Dunaja, v pozadí s Bratislavským hradom a Katedrálou sv. Martina. On pritom hovorí: „Osmani v roku 1541 dobyli hlavné mesto Uhorska ‒ Budu. Hlavné mesto kráľovstva sa preto presunulo sem do Prešporku, dnešnej Bratislavy. Bolo to práve tu v bratislavskej katedrále, kde počas takmer tristo rokov boli korunovaní uhorskí králi a kráľovné, zatiaľ čo zúrili boje s Turkami.“
Mazzea nakrúca filmy o dejinách katolíckej cirkvi, lebo je presvedčený, že britské médiá o nich nepodávajú pravdivý obraz. Slovákom odkazuje, aby sa nepozerali na Západ, lebo ten je skazený. „A nedajte sa očariť ani našou kultúrou, lebo my v Británii sme stratili vieru a mladí ľudia stratili zmysel života.“ Ako ďaleko či blízko máme na Slovensku k pomerom vo Veľkej Británii?
Eva ZELENAYOVÁ ‒ Foto: autorka