SVET FINANCIÍ
Udržateľnosť verejného dlhu ovplyvňujú dane a odvody. Tempo rastu globálnej ekonomiky oproti predchádzajúcemu obdobiu poľavuje takmer v celom svete vrátane eurozóny a na všeobecný trend sa musí pripraviť aj slovenská ekonomika. Makroekonomické ukazovatele sa zhoršujú, preto väčšina ekonómov znepokojene hľadí na to, ako sa rok pred voľbami politici predbiehajú v ponuke sociálnych balíčkov a populistických rozhodnutí. Netreba dlho uvažovať, či je za tým úsilie o získanie voličských hlasov alebo záujem prijímať systémové opatrenia na podporu rastu životnej úrovne občanov.
Začnime teda dnes najviac diskutovanou minimálnou mzdou, ktorej rast je vyšší ako rast priemernej mzdy. V zákone máme šesť úrovní minimálnej mzdy, a keď sa zvyšuje jej najnižšia úroveň, garantujú sa vyššie základné mzdy aj ostatným vrátane riaditeľov. Ak chceme garantovať minimálnu mzdu, tak by sa mala len pre najnižšiu úroveň, zvyšovanie základných miezd pre ostatných treba ponechať v právomoci zamestnávateľov, ktorí najlepšie poznajú situáciu na trhu práce. Pri terajších nárastoch príjmov však nedochádza k zmene aj nezdaniteľnej časti základu dane, ktorú navrhuje zvýšiť jeden z koaličných partnerov. Keďže doteraz sa to nestalo, platíme všetci vyššie dane, z čoho má najväčšiu radosť štátny rozpočet. A tak pokiaľ v roku 2004 sa daň z vtedajšej minimálnej mzdy neplatila, tak z terajšej sa platí vo výške dvadsaťštyri eur mesačne. O tom, že takto nastavené spomínané ekonomické kategórie prinášajú viac peňazí do verejných rozpočtov a menej do vrecka občanov, sme sa presvedčili. Keď k tomu pripočítame vysoké odvody, nemôžeme sa ani čudovať, že ak priemerné daňové a odvodové príjmy z práce boli v EÚ na úrovni 49,7 percenta, na Slovensku až 53,9 percenta. Kto má však najväčšiu radosť z doterajších daňových a odvodových sadzieb, sú rozpočty samospráv, ktorých príjem sa zvýšil až o osemnásť percent. Patrí im celá daň z príjmu fyzických osôb, ktorej objem sa zvyšuje aj preto, že priemerná mzda sa vlani oproti roku 2016 zvýšila o desať percent.
■ EMIGRÁCIA FIRIEM
Nedávno sme sa mohli dočítať, že od začiatku roka sa do susedného Maďarska, ktoré nie je v eurozóne, presídlilo dvesto slovenských firiem. Dôvod? V Maďarsku je najnižšia daň z príjmu právnických osôb v rámci celej EÚ ‒ len deväť percent, a celkové daňové a odvodové zaťaženie zamestnanca je 33,5 percenta. Majú tam síce vyššiu základnú sadzbu DPH, a to dvadsaťsedem percent, ale celý rad základných potravinárskych výrobkov má sadzbu len päť percent. V prípade, že majiteľom maďarskej firmy je i zahraničná právnická osoba, teda aj slovenská, daň z dividend je nula. O tom, že bez rozdielu výsledku budúcoročných parlamentných volieb a podozrenia zo strany opozičných politikov, že terajšími sociálnymi balíčkami vraj súťaží vládna koalícia o priazeň voličov, bude nevyhnutné uskutočniť rozsiahlu zmenu v daňových a odvodových sadzbách. K zmenám nepríde v priebehu tohto roka z viacerých dôvodov. Dochádza k personálnej zmene na poste ministra financií, pre tento rok je už schválený vyrovnaný štátny rozpočet, nepoznajú sa negatívne následky neukončených obchodných sporov medzi globálnymi obchodnými partnermi, a takto by sme mohli pokračovať.
■ RIZIKÁ V ROZPOČTE
Dane a odvody patria do kategórie verejných rozpočtov, ktorých sadzby a objemy budú mať zásadný vplyv na ich hospodárenie. Prijatím ústavného zákona o zastropovaní veku odchodu do dôchodku sa podľa všetkého zvýši ich deficit o takmer stoštyridsať miliárd eur, a preto so znižovaním daňových, ale aj odvodových sadzieb to nebude také jednoduché. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude mať zavedenie stropov na vek odchodu na dôchodok aj vplyv na udržateľnosť dlhu. Skorší odchod zvyšuje výdavky na dôchodok, a keďže bude menej zamestnancov na trhu práce, dôjde aj k poklesu výkonnosti ekonomiky. Samozrejme mohli by sme špekulovať, že pri predlžovaní veku dožitia budúcich dôchodcov a zároveň ich skoršieho odchodu do dôchodku budú zdravotne na tom tak dobre, že okrem poberania nízkeho dôchodku budú ďalej pracovať, a tak ich spoločný príjem bude vyšší v porovnaní s dnešnými už nepracujúcimi dôchodcami. Čo je viac-menej isté, nebudú sa môcť spoliehať nielen na „švajčiarsky dôchodok“ z druhého piliera, ale ani na zhodnotenie ich usporených peňazí na sporiacich účtoch pri terajších úrokoch, ktoré sú nižšie ako miera inflácie. A pritom poniektorí z nich budú ešte aj splácať v mladosti nakúpené predražené nehnuteľnosti. A tak musia dnešní mladí ľudia počítať, že popri poberaní nízkych dôchodkov budú ešte aj pracovať. S akými daňovými a odvodovými sadzbami nás dnešní koaliční a opoziční politici v budúcom roku prekvapia, sa dozvieme v druhej polovici tohto roka. Každé znižovanie daní a odvodov by sa totiž malo prejaviť na znižovaní výdavkov z verejných financií, z ktorých dnes sa tak štedro pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami rozdáva. Treba však tiež povedať, že ich možnosti budú viac menej obmedzené, ak teda nechceme zvyšovať deficit verejných financií a verejného dlhu, čo by znamenalo ohrozenie bezpečnej udržateľnosti nášho dlhu, ktorý podľa Rady by nemal prekročiť dvadsaťsedem percent k HDP.
Problematika verejného dlhu však nie je vecou len slovenskej ekonomiky, keďže dlh narastá vo všetkých štátoch eurozóny. Pokiaľ pred finančnou krízou bol šesťdesiatsedem percent HDP, dnes už je osemdesiatšesť percent HDP a stále narastá.
Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Andrfej MIŠANEK