Nejasná smrť generála

thumbnail

Roman MICHELKO

Koniec roka 2020 pokojný nebol ani na politickej scéne. Predposledný decembrový deň  politickou scénou prebleskla správa o údajnom samovražednom pokuse väzneného bývalého prezidenta policajného zboru generála Milana Lučanského.  Tragédia takto vysoko postaveného človeka vyvolá vždy veľkú pozornosť, ale pochybné okolnosti tejto kauzy z nej urobili minimálne mediálnu a politickú udalosť zimy 2020 a isto aj začiatku nového roka. Tragickej smrti generála  Lučanského totiž predchádzalo dosiaľ nie celkom uspokojivo vysvetlené zranenie, ktoré utrpel v prešovskej väznici 9. decembra a ktoré si údajne zapríčinil sám pri cvičení. O tom, že tento  incident nebol banálny, svedčí aj prevoz generála Lučanského na špecializované pracovisko Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku a následná hospitalizácia vo väzenskej nemocnici v Trenčíne.

Model, podľa ktorého funguje stíhanie predstaviteľov bývalých špičiek polície, súdov a prokuratúry, je nasledovný. Na základe tvrdení „kajúcnikov“ sa za asistencie vybraných médií urobí policajný zásah.  Nedostatok relevantných  dôkazov je často kompenzovaný veľmi vratkými tvrdeniami morálne krajne pochybných indivíduí, teda nedôveryhodných svedkov, ktorí si chcú skrátiť tresty za svoje kriminálne konanie. Situácia sa vyvinula až do takej miery, že začína prekážať aj niektorým režimovým žurnalistom. Sme svedkami nadužívania väzby, čo je krajná možnosť, ako obmedziť slobodu pohybu právne nevinného človeka. Pochybní kajúcnici, ako napríklad bývalý sudca Vladimír Sklenka či Bernard Slobodník, člen organizovanej zločineckej skupiny Bödörovcov, išli výmenou za svedectvá na slobodu. A generál Milan Lučanský, ktorý v roku 2018 z vedenia polície vytlačil Bödörovcov a odblokoval vyšetrovanie vraždy Kuciaka, bol bez relevantných dôkazov  väznený v tých najtvrdších podmienkach až v Prešove.

Jedna z advokátok, ktorej Lučanský dôveroval, priznala, že práve z tohto dôvodu ho nemohla zastupovať. Prokuratúra tiež nevyhovela neskoršej žiadosti Lučanského o telefonát s manželkou Martinou  No a navyše, ako sa ukázalo, počas väzby neboli vykonávané takmer nijaké vyšetrovacie úkony. Okrem prvej spontánnej výpovede, v ktorej striktne odmietol svoju vinu a trval na konfrontácii so „svedkami“,  sa v jeho kauze takmer celý mesiac nediali nijaké úkony. Zdá sa, že generál Lučanský mal byť exemplárnym prípadom obvineného, ktorý dostatočne „nespolupracuje“, teda nechce potopiť najväčšie „politické“ ryby,  a súčasne odmieta udávať kolegov a kamarátov, aby tým získal výhody. Zároveň však nebol ochotný prevziať  pozíciu toho, na koho sa všetko hodí  a kto si to s hanbou odsedí.

Zásadné svetlo do celej kauzy priniesol   mainstreamový investigatívny novinár a  bezpečnostný analytik, zároveň aj  Lučanského priateľ Milan Žitný, ktorý pre denník Pravda  jasne a bez servítok opísal, čo sa podľa jeho informácií stalo. Prvý incident bola podľa Milana Žitného neslýchaná policajná brutalita, keď po marginálnom disciplinárnom priestupku nasledovala brutálna bitka, ktorá rezultovala do ťažkého ublíženia na zdraví. Nasledovala hospitalizácia už v spomínanom Ružomberku, kde aj prebehla operácia. Podľa Milana Žitného policajná brutalita pokračovala i tam, keď ho tak sotili, že si udrel temeno hlavy, takže musel ísť ešte aj na CT vyšetrenie. Nasledovala hospitalizácia vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. Neslýchané. Pripomína to skôr scenár filmu o policajnej brutalite, nie realitu.

Smrť generála dostala koalíciu pod tlak a spoločnosť do varu. Sociálne siete sú plné legitímnych otázok a pochybností o oficiálnej interpretácii okolností tejto tragédie.  Vláda tak prichádza s defenzívnou taktikou. Na prešetrenie celého incidentu  zriadi vyšetrovaciu komisiu, dokonca aj s účasťou opozície – traja zo sedemnástich členov.

Spontánne prejavy sústrasti voči tragickej smrti generála Lučanského, súcitu s  pozostalou rodinou i nesúhlasu s okolnosťami i nejasnosťami celého prípadu môžeme vidieť po celom Slovensku. Prezídium Policajného zboru v Bratislave, ale aj okresné riaditeľstvá policajného zboru po celom Slovensku sa stali akýmisi pietnymi miestami, kde verejnosť pálením sviečok za generála Milana Lučanského dáva jasne najavo, že mediálny obraz, ktorý o ňom dlhodobo a systematicky vytvárali niektoré médiá, nejasnosť celého prípadu, ľudí nepresvedčili.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.