Povodne v Srbsku si vyžiadali desiatky ľudských životov, krajina je paralyzovaná!
Nevídané záplavy na Balkáne
Martin JARINKOVIČ – Foto: archív autora
Pre dlhotrvajúce silné dažde zažil západný Balkán v polovici mája 2014 nevídané záplavy. Povodne si vyžiadali niekoľko desiatok ľudských obetí a obrovské hospodárske škody. Následkom vyčíňania vodného živlu sa dajú očakávať veľké problémy s tohtoročnou úrodou, čo dodatočne opäť dramaticky skomplikuje život obyvateľov.
Podľa správ Rádiotelevízie Republiky srbskej hladiny vodných tokov začali pre dlhotrvajúce objemné zrážky prudko stúpať a v skorých ranných hodinách 14. mája 2014 sa vylievali zo svojich korýt. V sarajevskom kantóne Bosny a Hercegoviny začala vyčíňať rieka Miljacka, problémy so zvýšenými vodnými tokmi sa prejavili aj v tuzlanskom, posávskom i zeničko-dobojskom kantóne a zasiahnutý bol aj severovýchod krajiny – v Republike srbskej v Bosne vyhlásili výnimočný stav v mestách Bijeljina, Doboj, Bratunac, Šekovići. V nasledujúcich dňoch sa pod vplyvom neustávajúcich zrážok situácia ešte zhoršovala. Ľudia v postihnutých lokalitách boli odrezaní od sveta, zostali bez elektriny, problémy boli aj so zásobovaním a z najviac ohrozených lokalít museli obyvateľov evakuovať. Ťažká situácia bola v nasledujúcich dňoch aj v Zvorniku, Brčku, Modriči, Prijedore, Šamaci v Banja Luke a ďalších mestách a obciach Republiky srbskej v Bosne. Záplavy zasiahli aj východnú Slavóniu v Chorvátsku.
PÄŤSTOROČNÁ VODA
Zničujúce záplavy ťažko postihli Srbsko, kde sa v tejto súvislosti hovorí o päťstoročnej vode. Najviac boli ohrozené mestá a obce v povodí riek Kolubara, Jadar, Ub, Tamnava, a Západná Morava v západnom Srbsku, ako aj obce v centrálnom Srbsku v povodí riek Kubršnica, Jasenica a Velika Morava. Na východe krajiny sa vyliali rieky Mlava a Pek. Podľa Rádiotelevízie Srbska (RTS) zvýšené toky zasiahli 14. mája 2014 Požegu, Valjevo, Gornji Milanovac, Lajkovac, Čačak, Koceljevu a ďalšie mestá a obce. Problémy so zvýšenou vodnou hladinou sa vyskytli aj v prímestských častiach Belehradu v Obrenovaci, Lazarevaci a Grockej. V Obrenovaci 16. mája 2014 dosiahla voda až 3,5 metra a mesto bolo prakticky odrezané od okolitého sveta. Ohrozených ľudí museli evakuovať z mesta vrtuľníkmi. Kompletne evakuovaný bola aj blízky Barić.
Podľa RTS v Srbsku spadli za štyridsať hodín zrážky v objeme trojmesačného priemeru. Následkom dlhého silného dažďa sa objavili zosuvy pôdy, ktoré ohrozili rodinné domy a iné stavebné objekty i miestne komunikácie (napr. v Bajine Bašte, Kosjerići, Stankići, Rebelji). Od 16. mája 2014 sa situácia začala vyhrocovať na rieke Sáva, ktorá začala svojimi rozvodnenými vodami ohrozovať Šabac i Sriemsku Mitrovicu, a začali prípravy na očakávanú povodňovú vlnu smerujúcu na Belehrad. Ťažká situácia bola aj v ďalších oblastiach, v Svilenci, Paračine, Kraljeve, Smederevskej Palanke a ďalších.
ŤAŽKÝ ÚDER
Podľa srbských médií je pre masívne záplavy v rozsiahlej oblasti od západu smerom do centrálneho Srbska prakticky paralyzovaná cestná doprava v krajine. Stotisíc domácnostiam chýba elektrická energia. Záplavy predstavujú ťažký úder už aj tak ekonomicky veľmi oslabenému Srbsku. Je to ďalšia rana pre tvrdo skúšanú krajinu. Podľa údajov RTS bolo k 18. máju 2014 celkovo evakuovaných dvadsaťpäťtisíc ľudí po celom Srbsku, dvetisíctristo objektov bolo zaplavených a tisícosemsto ohrozených. Podľa nemeckých odhadov zverejnených na RTS sa materiálne škody odhadujú predbežne na miliardu eur.
SOLIDARITA NEVYMRELA
Ako prvé ponúklo Srbsku pomoc Rusko. Z Ruska prileteli tri dopravné lietadlá, ktoré do Srbska dopravili sedemdesiatdeväť záchranárov a štyridsaťsedem ton humanitárnej pomoci. Finančnú a materiálnu pomoc poskytli aj USA, EÚ, Izrael a ďalšie krajiny. Podľa informácií slovenských médií finančnú pomoc poskytlo aj Slovensko. Nešťastie vyvolalo veľkú vlnu solidarity v celom Srbsku. Na pomoc ohrozeným oblastiam prišli tisíce dobrovoľníkov, materiálnu i finančnú pomoc zabezpečili aj predstavitelia domáceho podnikateľského prostredia. Rozbehli sa zbierky na pomoc ľudom postihnutým záplavami, do ktorých sa môžu zapojiť aj občania Slovenska.
V tejto súvislosti sa obraciame na ľudí dobrej vôle na Slovensku, aby v rámci svojich možností preukázali svoju solidaritu s obeťami záplav na Balkáne. Pre viac informácií o možnostiach finančnej i humanitárnej pomoci odporúčame do pozornosti stránku veľvyslanectva Srbskej republiky v Bratislave: http://www.bratislava.mfa.gov.rs/cir/ a stránku Slovenskej katolíckej charity: http://www.charita.sk/stranky/povodne-na-balkane .