Mesiac po útoku v Paríži má problém každý a všetci hľadajú východiská. Ešte nikdy sme od vzniku rozšírenej Únie nestáli pred toľkými vnútornými a vonkajšími problémami ako teraz. A ešte nikdy sa v takejto situácii neocitlo aj Slovensko, jeho politika a verejnosť, naše národné a štátne záujmy. Takmer mesiac po barbarskom vražednom útoku na redakciu parížskeho satirického časopisu Charlie Hebdo sú jasné dve veci – v akej prelomovo novej situácii sa Európa a štáty Európskej únie ocitli a zároveň ako sa na povrch vyplavili dlhoročné problémy najstarších štátov Únie, medzi nimi dvoch pilierov, lokomotív európskeho hnutia v posledných desaťročiach.
Predovšetkým sme zistili, ako sa Francúzsko dokázalo postaviť na nohy a v masových zhromaždeniach dalo najavo svoju podporu slobode slova a odpor voči násiliu a terorizmu ako spoločnosť a aj ako národ. Zároveň sa však ukázalo, aké obrovské problémy má štát a jeho sociálny systém s masou prisťahovalectva, ktoré kedysi slúžilo tejto bývalej koloniálnej veľmoci na hospodársky rozmach po druhej svetovej vojne.
■ MASY PRISŤAHOVALCOV
Masy moslimských prisťahovalcov ‒ dnes už tretej, štvrtej generácie ‒ sú zväčša ľudia z okraja spoločnosti. Francúzsko, v súčasnosti už stredná mocnosť a po kríze eura neporovnateľne druhé po Nemecku, sa musí vyrovnať s dnešným zložením obyvateľstva, a to v značnej miere aj moslimským. Okrem toho práve Francúzsko, v podstate ako jediná európska vojenská mocnosť, pred tromi rokmi likvidovalo vtedajší režim v Líbyi a vojensky zasahovalo a zasahuje aj v strednej Afrike. Obe tieto oblasti sú buď v rozklade (Líbya), alebo je nevyhnutná vojenská prítomnosť a pritom ide o moslimské obyvateľstvo. To samozrejme vyžaduje súčinnosť a politickú či vojenskú solidaritu od spojencov tak v Únii, ako aj v Aliancii NATO.
Obdivuhodné vzopätie Francúzov, najrozličnejších vrstiev obyvateľstva a príslušníkov náboženstiev, dokumentuje silu demokratického usporiadania. Na druhej strane však nemožno nevidieť konzervativizmus značnej, ak nie prevažnej vrstvy obyvateľstva. Francúzsko bolo miestom najväčších verejných protestov, keď išlo napríklad o zákony o rovnakých právach homosexuálov, zákony, ktoré inde, trebárs v Nemecku, prešli bez toho, aby vyvolali prudkú reakciu verejnosti. Keďže v slovenskej žurnalistike chýbajú očití svedkovia ‒ korešpondenti vo Francúzsku, nepoznáme dobre, ako sa tam mení spoločnosť v štáte, kde je odluka cirkvi od štátu. Pokus zaviesť do škôl chartu, vyučovanie na túto tému, nevyšiel. Aká je situácia, hovoria zdanlivé drobnosti. V niekoľkých francúzskych mestách došlo napríklad minulé Vianoce k súdnym procesom proti tomu, že na radniciach vystavili jasličky. Súdy rozhodovali o ich odstránení z radníc, kde tradične jasličky bývali, lebo platia laicistické princípy a jasličky mimo cirkevnej pôdy nepatria.
■ ODPOČÚVANIE A SLEDOVANIE
Po útokoch vo Francúzsku a v Belgicku je jasné, že treba prijať čo najdôslednejšie opatrenia. Týka sa to aj Slovenska a je na dlani, o čo pôjde. Bude to posilnenie spravodajských služieb, do istej miery zvýšenie výzbroje polície, ktoré bolo charakteristické doteraz len pre vojenské jednotky, hľadanie legalizovania väčšieho prístupu k informáciám o cestujúcich leteckých a iných spoločností, odpočúvanie a prístup k dátam telekomunikačných spoločností a k bankovým účtom a operáciám či už spolkov alebo jednotlivcov, nehovoriac dnes už o samozrejmej kontrole internetu a elektronickej pošty. Keďže všetko ide o súkromné a nadnárodné spoločnosti, je jasné, že sa posilní aj s pomocou európskych inštitúcií rozsah možností štátu zasahovať a kontrolovať súkromie. Ešte vlani sa Európsky parlament postavil proti tomu, aby sa vydávali informácie o leteckých pasažieroch. Teraz medzi prvými požiadavkami predsedu Európskej rady Donalda Tuska bolo, aby parlament zmenil svoj postoj, pokiaľ ide o poskytovanie údajov leteckými spoločnosťami pre národné inštitúcie, a aby sa posilnil európsky systém výmeny týchto dát medzi členskými štátmi. Prezident Tusk si uvedomuje, že hlavný a nevyriešený problém spočíva v tom, ako udržať rovnováhu medzi bezpečnosťou občana a slobodou občana. Ale aj tak podporuje jednotný európsky systém, pretože ako povedal europoslancom, „dvadsaťosem národných systémov by bol zlepenec s dierami. Zasahovali by do súkromia občanov, nedokázali by však riadne ochrániť ich bezpečnosť“.
To všetko sa samozrejme týka alebo bude týkať Slovenska a jeho občanov.
■ MENÍ SA VEREJNOSŤ
Najvýrečnejším príkladom ako sa mení postoj verejnosti, nám ukazuje vývoj v Nemecku a usporadúvanie, ako aj zakazovanie masových demonštrácií kritických voči islamu a prisťahovalcom hnutím známym pod názvom PEGIDA. Nemecko práve tak ako Francúzsko má tiež množstvo prisťahovalcov tretej či štvrtej generácie a mnoho medzi nimi „neintegrovaných“. Z Francúzska či Británie a Nemecka stovky dokonca integrovaných mladých ľudí vstúpilo do služieb islamského štátu, odišlo na Blízky východ a bojuje tam na strane islamistov. Nemecko má okrem toho problémy s tým, že je cieľovým štátom mnohých migrantov. Podľa najnovšej správy spolkového snemu, s dátami a údajmi za rok 2013, prišlo do Nemecka 1,2 milióna prisťahovalcov, z nich zostalo v krajine iba štyristotridsaťtisíc, medzi nimi väčšina dobre kvalifikovaných z iných európskych štátov, ale aj tak je to obrovský pohyb. Európa sa pritom nevie vyrovnať s nelegálnymi migrantmi zo severnej Afriky a z Blízkeho východu. Ide o masu ľudí, ktorá mení situáciu na juhu Talianska a európska migračná politika je nielen veľmi nedostatočná, ale podľa Le Monde diplomatique do značnej miery ‒ pokiaľ ide o finančné toky ‒ neschopná čeliť manipulácii mafii podobných štruktúr, pre ktoré sú migranti väčším zdrojom zárobkov ako drogy.
■ VOLANIE PO SILNEJ RUKE
Okrem masových protestov hnutia kritického voči islamu PEGIDA však treba povedať, že početné verejné diskusie svedčia o posune verejnej mienky v Nemecku. Konzervatívne kruhy a strany sú za posilnenie prisťahovaleckých zákonov a posilnenie možností vypovedávať z Nemecka. Veľa priestoru sa dostáva Jurgenovi Todohoferovi, jedinému novinárovi, ktorý sa stal známy tým, že bol na území tzv. Islamského štátu, urobil tam rozhovory s konvertovanými moslimami z Nemecka a vrátil sa s poznatkami o masovom vyvražďovaní čo aj miliónov inovercov, čo sa považovalo za cieľ džihádistov, nehovoriac o teroristických útokoch v Európe. J. Todohofer na otázku ‒ ako riešiť situáciu, vo všetkých rozhovoroch opakuje to isté: Treba prestať bombardovať moslimské štáty a skončiť všetky intervencie do moslimských krajín. Musíme prestať riešiť problémy moslimov či s moslimami bombami. Masový vznik toho, čo my považujeme za teroristické hnutia, sa začal po inváziách USA a ich spojencov do Iraku. Znalec oblasti J. Todohofer je zároveň aj kritikom hnutia PEGIDA v Nemecku; považuje ho za práve to, čo islamský štát chce a potrebuje. Protesty proti islamu podľa neho priamo nahrávajú tzv. Islamskému štátu a jeho priaznivcom po celom moslimskom svete. Presne opakom sa vyznačujú reakcie Francúzska, ktoré posilnilo svoju vojenskú prítomnosť v krízových oblastiach. Takisto výročná správa o stave Severoamerickej únie prezidenta B. Obamu z 20. januára obsahuje požiadavku, aby kongres schválil vojenskú operáciu proti tzv. Islamskému štátu v Iraku a Sýrii.
■ NAJVÄČŠIE NEBEZPEČENSTVO
K zdokonaleniu názorov dochádza aj v českom prostredí. Profesor P. Barša z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov tvrdí, že „ vražda novinárov z Charlie Hebdo nebola nejakou náhodnou výnimkou, ale symbolickým začiatkom nového obdobia. Tisíce príslušníkov transnacionálnej džihádistickej siete s európskymi pasmi budú v nasledujúcich rokoch znamenať pre západnú Európu najväčšie bezpečnostné ohrozenie, akému čelíme od konca studenej vojny. Namiesto exportu ľudských práv a demokracie z Európy na Stredný východ teraz zažívame export džihádistického terorizmu zo Stredného východu a priľahlých oblastí do Európy. Z hrozby malej či strednej dôležitosti sa tak stalo bezpečnostné ohrozenie prvoradého významu“.
Dušan D. KERNÝ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA - Foto: internet