Nevzdávajte sa na ceste za vlastným príbehom

thumbnail

Martina PEŠÁKOVÁ:  Od malých detailov sa odvíja špirála Božej inšpirácie. Martina PEŠÁKOVÁ, známa aj pod prezývkou Martina Inspire, je pozoruhodná košická umelkyňa, fotografka, modelka, vzhľadová artistka, poetka, blogerka a vyštudovaná žurnalistka. Medzi jej osobné záujmy patrí okrem fotografie aj filozofia, psychológia, sociológia, spiritualita, kresba, tanec, herectvo, písanie vlastných myšlienok a textov, varenie, a ako píše na svojej stránke „hľadanie krásna“. Prešla turbulentným vývojom od milovníčky žánru gothic, punk, hippie až k návratu ku koreňom v kresťanstve. Od horlivej rebelantky k žene, ktorá sa dala pokrstiť a ako uvádza, mala silný duchovný zážitok priamo na obrade krstu, prvého svätého prijímania aj birmovania. Začala sa venovať meditáciám o Bohu a zmysle života.

Počul som o vás prvý raz vari pred desiatimi rokmi. Už vtedy ste boli výrazná osobnosť a kto sa čo i len trošku venuje umeniu, musel sa s vaším menom stretnúť. Zverejňovali ste poviedky, úvahy o živote, humorné myšlienky a texty, ale aj pozoruhodné fotografie. Prešli ste zaujímavým životným obratom od temnej goth kultúry rôznych iných žánrov až ku kresťanstvu. Považujete tieto dva svety za protipóly alebo v nich nachádzate určitú kontinuitu v zmysle určitého kontrastu svetla a tmy, ktoré sa vzájomne potrebujú?

Celý môj doterajší život bol v podstate klauniáda. Čo to znamená? Mávala som rôzne pocity – od melanchólie a smútku až k vnútornej radosti. Vždy som bola veselý človek plný kreatívneho zmýšľania. Od detstva som milovala módne časopisy a fotografie, alternatívnu hudbu, a tak aj vyzerala moja detská izba. Všade boli fotografie modeliek, ktoré boli perfektne nalíčené a vyfotografované, a na stenách dominovali interpreti z obľúbených hudobných skupín. Veľa som kreslila, k čomu ma inšpirovala aj moja staršia sestra, ktorá sa v detstve venovala spevu a navštevovaniu krúžkov výtvarnej výchovy. Vždy som mala chuť experimentovať a zabávať spoločnosť. Zvolila som si prechod z tzv. temnoty do svetla. Dúhový most mojej vlastnej duše, aby som mohla okoliu s predsudkami vysvetliť, že nezáleží na tom, čo má človek oblečené a ako pôsobí na prvý dojem, ale skôr záleží na tom, že ostáva stále tým istým vo svojej duši. Ja samú seba charakterizujem ako zvedavé dieťa, ktoré vášnivo prahne po nových a nových informáciách. Nakoniec to mám aj v znamení, som Blíženec.

Keď sme sa posledne stretli, študovali ste žurnalistiku a aj ste pôsobili tomto odbore. Čomu presne ste sa venovali a kde ste pôsobili?

Venovala som sa najmä moderovaniu na rôznych akciách. Veľa som recitovala už aj na základnej škole a spolu so sestrou sme vyhrávali rôzne recitačné súťaže. V rámci mediálnej praxe som pôsobila v prešovskom rádiu, hlásila som dopravný servis. O pár rokov neskôr som sa venovala spravodajstvu v rádiu Košice, kde som sa učila písať spravodajské správy a následne ich odprezentovať. Tiež som navštevovala lokálnu televíziu TV Región v Košiciach, kde som mala možnosť moderovať niektoré akcie a následne sa priučiť spracovaniu nahrávok a textov, ktoré som ako moderátorka nahovorila. Neskôr som bola pri začiatku zrodu košických novín pod názvom Zajtrajšie noviny, kde som písala články a venovala sa anketám. Bolo to pekné obdobie, ktoré ma mnohému naučilo, ale vždy som však viac inklinovala k umeleckej a módnej fotografii.

Máte pred objektívom príťažlivé modelky a niekedy za deň zverejníte aj niekoľko fotografií. V istom zmysle ide o šírenie umenia do našej kažodennosti. Čo vás pri tejto práci inšpiruje?

Móda a film ma fascinovali od detstva. Rada som dokonca imitovala rôzne hlasy a herecké výkony. V domácom prostredí ma bavilo s tým zabávať mojich blízkych. Po mame sme mali so sestrou vzťah ku kráse a k móde, ona nás k tomu viedla a v nás sa to potom už rozvinulo akoby samo. Milujem módnu fotografiu. Móda je spôsob sebaprezentácie aj vyjadrenia spoločnej tvorby iných kreatívcov, a to ma osobne fascinuje. Nejde len o povrchný svet akýchsi figúrok z high society haute couture, ale ľudí, ktorí sa detailne venujú kreovaniu hotového diela spoločnými silami. Majú vyštudované prestížne školy a svoju prácu odvádzajú dokonale. Sama som perfekcionistka a všímam si všetky detaily či už pri tvorbe iných, alebo pri vlastnej tvorbe, alebo na mojej duchovnej ceste. Stále tvrdím, že všetko je o malých detailoch a od nich sa odvíja špirála Božej inšpirácie. Inšpirácia nás dokáže zaviať na rôzne miesta a je v nej nespočetné množstvo možností, kam sa vybrať, do akých snivých svetov a samotných príbehov.

Okrem módnej a umeleckej fotografie som vždy inklinovala k rodinným albumom, kde ma fascinovali výrazy tváre členov mojej rodiny z rôznych vetiev. Som veľmi rodinne založený človek, ktorý rád pátra po koreňoch svojich predkov. Aj vlani som mame darovala na Vianoce knihu, ktorá sa vypĺňa spôsobom, ktorý dbá na všetky detaily rodostromu; je to veľmi zaujímavé a zároveň zábavné sa dozvedať takto o svojich predkoch. Vždy ma zaujímalo, odkiaľ pochádzam a kto vlastne som, takto som sa od detstva vnárala sama do seba.

Čo je podľa vás zmyslom umenia v živote bežného človeka? 

Zmyslom umenia v živote bežného človeka je podľa mňa pochopiť, že sme len malými čiastočkami v príbehu ekonómie spásy Boha, ktorý s nami počítal vo svojom pláne a v jeho vrcholnom diele. Sama ho uznávam za najväčšieho umelca a seba označujem ako jeho asistentku na Zemi. Umenie má liečiť dušu človeka, utešovať ho v neľahkej čase a privádzať do jeho duše milosť a Božie požehnanie plné radosti – niečo ako pocity po prijatí samotnej eucharistie.

Aký je váš vzťah ku kresťanstvu a k národnej kultúre? Inšpirujú vás v umení aj slovenskí národní umelci? Čo máte najradšej na Slovensku a slovenskej kultúre?

Ku kresťanstvu mám veľmi pozitívny vzťah, aj keď sa nepokladám za klasickú kresťanku, dokonca neovládam všetky úkony, ktoré sa vykonávajú v kostole. Pokrstili ma až v roku 2012 a všetko som sa učila celkom sama, akurát pred krstom sme mali so sestrou dvojročnú náboženskú náuku u veľmi milého a dobrosrdečného človeka, ktorý nás previedol základnými témami a pripravil na ešte veľmi dlhú cestu, za čo mu pekne ďakujem. Zo slovenských národných umelcov sa mi páči akademický sochár Arpád Račko, ktorý pôsobil v Košiciach.  Vytvoril desiatky sôch, súsoší, reliéfov, portrétov a pôsobivých monumentov. K najznámejším jeho prácam zrejme patrí svetoznáma socha Maratónca z roka 1959, ktorú skoro dennodenne obchádzam, keďže momentálne bývam v jej blízkosti. Tiež ma veľmi zaujal slovenský maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg, Ľudovít Fulla. Z detstva si živo pamätám na jeho špecifické maľby v knižočke Varila myšička kašičku. Práve jeho prostredníctvom som sa bližšie dostávala do príbehu a vytvárala si imaginácie, vychádzajúce z jeho malebnej predstavy o tomto príbehu. Na Slovensku a slovenskej kultúre mám rada zvláštnu pokoru, ktorá sa často prelína aj do tvorby samotných umelcov a podľa mňa je to v tvorbe veľmi dôležité. Bez pokory neexistuje požehnanie samotných diel Najvyšším.

Píšete tiež poéziu a kedysi ste písali aj poviedky. Plánujete ich v budúcnosti vydať? Čo pre vás znamená poézia?
Rada by som v budúcnosti vydala malú zbierku mojich myšlienok, úvah a textov. Chcela by som ju preložiť aj do angličtiny, a keď sa podarí, tak aj do iných jazykov. Poézia pre mňa predstavuje jedno obrovské tajomno, ktoré sa ako Duch Svätý nachádza medzi riadkami, a kto objaví kľúč k jeho poznaniu, pochopí celý jej skrytý význam. Je to inšpiratívny dialóg s autorom a krásna vzájomná výmena porozumenia a pri porozumení človek vždy nadobúda pocity radosti a zadosťučinenia.

Aký je váš životný cieľ v umení, čo by ste chceli zanechať budúcim generáciám?
Mojím cieľom je zanechať stopu Božej inšpirácie a poodhalenie pôsobenia Ducha Svätého nielen v mojej vlastnej tvorbe, ale i v tvorbe iných umelcov, presne práve preto akceptujem aj iných umelcov v mojich skupinách, aby som poukázala na spôsob ich tvorby a odkaz svetu. A tiež by ma veľmi potešilo, ak by aj mladá generácia pochopila, že sa dá tvoriť celkom čisto z radosti srdca, a nielen akoby z modernej vulgárnosti a neznášanlivosti všetkého tradičného a pre nich možno zastaraného, ale že sa dá s dobrou vôľou vytvoriť renesancia krásna a jeho najkrajších plodov, ktoré sa dokážu zakoreniť aj do mladej generácie šikovných autorov umenia.

Aký je váš odkaz čitateľom Slovenských národných novín?
Aby sa nikdy nevzdávali na ceste za vlastným osobným príbehom.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.