Vytrvalo kliesnil cestu ľudovej osvety
Tohto roku si kultúrna verejnosť na Slovensku pripomína dve výročia významného národného buditeľa, osvetového pracovníka, vydavateľa Gašpara FEJÉRPATAKYHO-BELOPOTOCKÉHO. Narodil sa pred dvestotridsiatimi rokmi prvého januára 1794 a zomrel 18. mája 1874 (pred stopäťdesiatimi rokmi). Za svoj dlhý a plodný život toho stihol naozaj veľa. V slovenskej kultúre má dve prvenstvá ‒ stál pri zrode prvej slovenskej verejnej knižnice a pri zrode prvého slovenského ochotníckeho divadla.
Mikulášski matičiari pripravili pri tejto príležitosti spomienkové podujatie a seminár určený verejnosti, ale najmä študentom mikulášskych stredných škôl pod názvom Nezlomný Belopotocký. Podujatie sa konalo 16. mája 2024 v zasadacej miestnosti Okresného úradu na mikulášskom Námestí osloboditeľov ‒ a tá sa naozaj rýchlo zaplnila študujúcou mládežou, ktorú v mene našej najstaršej národnej a kultúrnej ustanovizne Matice slovenskej privítal a pozdravil podpredseda MS a riaditeľ Domu MS v Liptovskom Mikuláši Marek Nemec. Po úvodných slovách Milan Stromko v dobovom kostýme predniesol báseň od mikulášskeho rodáka Janka Kráľa Duma bratislavská. Potom už referovali jednotliví prednášatelia. Život a dielo Belopotockého priblížila múzejná pedagogička Katarína Verešová, poverená riaditeľka Múzea Janka Kráľa. Zdôraznila, že pochádzal zo starého zemianskeho rodu, ale patril už do schudobnenej šľachty, a preto sa musel živiť rovnako ako jeho otec prácou svojich rúk. Nastúpil síce na evanjelické lýceum do Kežmarku, ale štúdiá po dvoch rokoch ukončil a odišiel do učenia k otcovi. Vyučil sa za knihára, viazal knihy, kupoval staršie vydania, ktoré opravoval a potom predával po jarmokoch. Keď sa finančne zmohol, otvoril si dielňu v Liptovskom Mikuláši. Tu založil prvú slovenskú verejnú knižnicu (v roku 1829), a prvé slovenské ochotnícke divadlo (1830).
■ V NÁRODNOM HNUTÍ
Belopotocký bol významný slovenský národný buditeľ. Podporoval všetky snahy štúrovcov o národnú emancipáciu Slovákov. Stál pri zrode národného a kultúrneho spolku Tatrín, predchodcu Matice slovenskej, kde pôsobil ako pokladník. Podporoval finančne slovenských študentov ‒ Petra Michala Bohúňa, Jozefa Božetecha Klemensa, Jána Pálku. Vydával slovenský kalendár, bol v úzkom styku s významnými činiteľmi nielen slovenského, ale aj českého národného života. Bol činný v nedeľnej škole, spolku miernosti, prispieval do dobovej tlače. Pozoruhodné je, že bol do konca života zástancom slovakizovanej biblickej češtiny, ale to mu nebránilo podporiť Štúrove Slovenské národné noviny sumou štyritisíc zlatých. Belopotocký bol jednoducho všestranný osvetový pracovník, podporovateľ slovenského národného života.
■ VLASTENECKÉ KALENDÁRE
Príspevok predniesol aj kultúrny pracovník a spisovateľ Peter Vrlík z Domu Matice slovenskej. Zameral sa na vydavateľskú, knihársku a kníhkupeckú činnosť Belopotockého. Charakterizoval Belopotockého knižnicu, ktorá sa stala prvou Slovenskou požičiavacou bibliotékou. Mal tam knihy najmä z tzv. „Českej expedície“, ktorú vlastnil známy český národovec Václav Matej Kramérius. Boli v nej zastúpené všetky žánre literatúry. Najväčším počinom Belopotockého bolo vydávanie Nového a starého vlastenského kalendára. V kalendári nebolo len klasické kalendárium s jednotlivými mesiacmi a dňami, ale nachádzali sa v ňom rady pre roľníkov, články o ľudovom liečiteľstve, rozprávky, bájky, básne. Belopotocký musel preto kalendár rozšíriť o prílohu Slovenský pozorník ‒ tu už svoje práce uverejňovali mladí, ale aj starší štúrovci. Jeho kalendár s prílohou sa stal najrozšírenejšou knihou na Slovensku, vychádzala v nákladoch desaťtisíc až štrnásťtisíc výtlačkov. Vydával aj učebnice a šlabikáre. Sám koncipoval Šlabikár chlapecí (1830) a Šlabikár děvčecí (1830).
■ ZÚRIVÝ PANSLÁV
Belopotocký sa snažil vybudovať v Liptovskom Mikuláši aj vlastnú tlačiareň, základy už stáli, keď mu ich opití mešťania, nahuckaní richtárom a obecnou radou, zbúrali. Na dôvažok Belopotockého v tom čase aj surovo zbili zemianski kolegovia, ktorí mu vyčítali, že „veršíky spisuje a komédiu hrá“ ‒ nikdy mu nezabudli jeho údajné „nešľachtické“ správanie. Súdil sa, ale nepochodil, mal nálepku „zúrivého pansláva“. Ako posledná s príspevkom vystúpila Eva Štofčíková, metodička pre divadlo a umelecký prednes, pracovníčka Liptovského kultúrneho strediska. Predstavila Belopotockého ako zakladateľa slovenského ochotníckeho divadla. Uviedla, že pre slovenské divadlo je dôležitý dátum ‒ 22. 8. 1830. Vtedy mikulášski študenti, mladí remeselníci zahrali hru slovenského autora Jána Chalupku Kocúrkovo. V nasledujúcich pätnástich rokoch mikulášski divadelníci uviedli štyridsať predstavení. Belopotocký sám hrával, režíroval, viedol technickú časť predstavenia, vyberal, upravoval, prekladal a vydával hry a jeho repertoár sa preberal po celom Slovensku. Hrávali sa významní autori ‒ Štěpánek, Klicpera, Moliére, Goldoni, Kotzebue. Eva Štofčíková pripomenula, že sa preslávil úlohou Potmešila v Kocúrkove, ale aj to, že spočiatku ženské postavy v jeho divadle hrali muži, až neskôr sa osmelili aj dcérky mikulášskych remeselníkov a začali hrať skôr ako Anička Jurkovičová, ktorá bola dlho považovaná za prvú slovenskú herečku. Spomenula aj mená prvých slovenských herečiek ‒ Anna Sokolová, Mária Balažiová, Zuzana Srenková, Lujza Krivošová. Po skončení seminára sa prítomní študenti presunuli na Námestie osloboditeľov k soche Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého. Milan Stromko zarecitoval báseň Janka Kráľa Jarná pieseň a potom nasledoval akt kladenia vencov, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia štátnej správy, samosprávy a aj riaditelia kultúrnych inštitúcií v meste.„V našich národných dejinách vystupuje mnoho postáv, každá postava má svoj osud, má miesto na javisku života. Belopotocký sa svojej úlohy národného buditeľa, podporovateľa národných snáh zhostil naozaj výborne. Svoju rolu zvládol bravúrne a neopakovateľne. Kliesnil cestu ľudovej osvety, bol jedným z mnohých, ale nie zanedbateľným človekom, ktorý očistil prameň poznania pre slovenský národ, a na to by sme nemali nikdy zabúdať. Teší ma že sa nám spoločne s partnermi podarilo zrealizovať takéto podujatie, cielené predovšetkým na študujúcu mládež,“ uviedol podpredseda MS Marek Nemec.
Text a foto: Viktor PODHORANSKÝ