Nové generácie zažili vojnu Západu založenú na lži

V českej spoločnosti sa rozpútala nebývalá diskusia o niekoľkých výrokoch amerického vedca Noama Chomského. Ten pri nedávnej návšteve Prahy okrem iného povedal, že sa nedá porovnať utrpenie disidentov v latinskoamerických štátoch a v tamojších diktatúrach podporovaných USA s tým, čo zažili disidenti vo východnej Európe.

Kritizoval aj Václava Havla za výrok v americkom Kongrese v januári 1990, kde hovoril o USA ako o impériu slobody, a ani slovkom sa nezmienil o obetiach latinskoamerických diktatúr, ktoré práve americké impérium desaťročia trvalo podporuje. Rozruch „svojou emocionalitou prekonal všetko, čo sa na českej verejnej scéne za dlhé obdobie odohralo“, konštatoval denník Lidové noviny a jeho redaktor diskusiu, ktorá podľa neho prekonala všetko, čo bolo doteraz, nazval „chomskiáda“. Ide okrem iného najmä o to, aké zmeny názoru a postojov nastali v českej spoločnosti a u príslušníkov nových generácií, ktorí vyrástli na skúsenosti irackej vojny vedenej za základe lži. Podľa niektorých ohromuje, akým spôsobom sa dnes hádže Moskva a Washington do jedného vreca, alebo ako sa ústretovo postupuje k ruskému prezidentovi Putinovi a hľadajú sa preňho a jeho politiku ospravedlnenia.

ŠTATÚT DISIDENTA

Niektorí účastníci považujú reakcie českej spoločnosti dokonca za jav, ktorý trvá už dlhšie. Je to pomalé, ale trvalé odvracanie sa od Západu a od Václava Havla. Má to rozličné podoby a neznamená to, žeby Česko išlo do inej totality alebo žeby sa stávalo súčasťou vplyvu ruského impéria, ale jednoducho nastala situácia, ktorá tu ešte pred niekoľkými rokmi nebola. Keby bol N. Chomsky prišiel pred piatimi rokmi do Čiech a povedal to isté, vôbec by  jeho tvrdenie, že sa nedá porovnať to, čo zažili ľudia vo východnej Európe s utrpením  Latinskoameričanov, nevzbudilo taký rozruch. Okrem iného to odštartovalo nie diskusiu o českej minulosti, ale zásadný spor a jeho súčasťou bude aj spor o V. Havla.

Súčasťou diskusie je aj polemika o tom, kto vlastne bol disident. Do istej miery to vyvolala aj reakcia A. Vondru, ktorý o Chomského vyhláseniach povedal, že sú to keci. V rámci tejto diskusie zarezonovala aj esej V. Bělohradského Pokus o definíciu disidenta. Okrem iného v nej tvrdí, že ľudia ako trebárs Alexander Vondra nikdy neboli disidentmi, ale viac či menej boli statočnými odporcami komunizmu. Boli „alternatívnou oligarchiou“, ktorá chcela rýchlu integráciu do štruktúr trhovej ekonomiky, do NATO a EÚ, chceli rovnostársku spoločnosť premeniť rozsiahlymi reštitúciami a privatizáciou na spoločnosť triedne diferencovanú. Pre obete cynickej zahraničnej politiky USA nemali nijaké pochopenie. V. Bělohradský prichádza o. i. k záveru, že ľudia zo Západu a z Východu si ľahko môžu porozumieť, lebo „sú donútení vidieť, že ľudské práva a občianske práva sú len oportunistickou mediálnou konštrukciou, ktorá zakrýva absolútnu absenciu princípov charakterizujúcich vládu globálnych oligarchií“.

VRAJ ĽUDSKÝ ODPAD

Prekvapivá diskusia sa zvrtla na neočakávané dohadovanie o tom, či je Česká republika pevnou súčasťou Západu alebo sa odkláňa, čo svedčí samozrejme viac o náladách spoločnosti než o realite politiky. Spor sa tiež vedie, dalo by sa povedať, proti akémusi „sakrálnemu aspektu utrpenia disidentov ako ustanovujúceho mýtu novej spoločnosti“. Ale hovorí sa aj o ostrých reakciách. Samozrejme na povrch vyplávalo aj rozhorčenie nad tým, že najtvrdšie slová kritiky na adresu Chomského zazneli od ľudí, ktorí mali najmenší nárok ich vysloviť, pretože za normalizácie netrpeli a medzi nimi sa nenájde ani jeden, ktorého osud by sa dal porovnať s utrpením disidentov v latinskoamerických štátoch, diktatúrach podporovaných USA. Podľa niektorých vypuklo niečo, čo nebola kritika Chomského, ale sprosté grobianstvo. Zazneli útoky na Chomského ako na „ľudský odpad“. Takto sa verejne vyjadril novinár v uverejnenom článku – a takýto druh vyjadrovania o 85-ročnom vedcovi svedčí o niečom neprípustnom.

ZÁPAD NIE JE SKALA

Časť diskusie poukazovala na to, že „Západ nie je nejaká skala bez problémov, a stále sa v každom konkrétnom prípade treba presviedčať, áno, patríme k Západu“. Jednoducho v Česku sa neudiali niektoré závažné diskusie a N. Chomsky to vlastne svojimi vyjadreniami pripomenul. Hlavný problém podľa niektorých nie je vo vyhrotení názorov N. Chomského, ale vo forme, ako to robí, ako napríklad sústavne kritizuje USA a Izrael. Niektorí diskutéri otvorene vyhlásili, že neznášajú neznesiteľnú ľahkosť porovnaní amerického vedca, ktorý napríklad súhlasí s tým, že obsadenie Krymu bolo hrubým porušením medzinárodného práva, ale hneď to prirovná k Američanom a k ich protiprávnemu postupu vo väznici v Guantanáme na Kube. Jedným dychom porovnáva Krym a Guantanámo,  do jednej roviny kladie ruský a americký postup.

KRITICKÉ UVAŽOVANIE

Česká diskusia, ktorá údajne prekonala všetko, čo tu za posledné roky bolo, vyústila aj do poznania, že kritické uvažovanie sa nesmie prispôsobovať tlaku, či niekomu nahráva alebo nenahráva; kritické myslenie o minulosti je nevyhnutné. Chomsky narušil, takrečeno rozbúral doteraz panujúci systém českého uvažovania, ukázal, že sa dá myslieť inak, a to je najdôležitejšie. Česká spoločnosť sa o. i. musí zásadne vyrovnať so svojou minulosťou a nemôže brať ohľad na také všeobecno-ľudovo-výchovné uvažovanie o tom, či to niekomu nahráva alebo nenahráva, či je to teraz taktické alebo nie. Jednoducho, kritické uvažovanie nesmie byť obmedzované. Zároveň ide aj o to pochopiť zmeny v spoločnosti, lebo značná časť súčasníkov nezažila bývalý režim ‒ boli vtedy deti alebo ešte neboli na svete a teraz ich formovala iná skúsenosť, skúsenosť napríklad s vojnou v Iraku a z toho o. i.  pramení kritickosť novej generácie.

   Dušan D. KERNÝ ‒ Foto-zdroj: internet