Slovenský parlament prijme každoročne stovky nových zákonov. Je medzi nimi aj zopár ústavných, na schválenie ktorých treba ústavnú väčšinu, čo znamená minimálne deväťdesiat hlasov. V terajšej situácii v NR SR teda aj hlasy opozičných poslancov. V roku 2011 parlament odhlasoval ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý – laicky povedané – krotí prípadnú vládnu rozhadzovačnosť, aby neprekročila šesťdesiat percent k HDP. Ak sa tak stane, kabinet musí požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Slovenská ekonomika sa v súčasnosti nachádza v prvom sankčnom pásme verejného dlhu na úrovni päťdesiattri percent k HDP. Vláda si teraz môže na finančnom trhu lacno požičať, aby mohla dofinancovať veľké infraštruktúrne projekty, čo sa v budúcnosti už nemusí opakovať. Má na to aj iné dôvody, medzi ktoré patrí i úbytok peňazí z eurofondov o sumu takmer šesťdesiatdeväť miliónov eur ako „daň z úspechu“, keďže dosahujeme vyšší ekonomický rast, ako predpokladala sama Európska komisia pri naplňovaní národnej obálky. Nejde pritom o významný balík peňazí, keďže sme v predchádzajúcom období (v rokoch 2007 – 2013) dostali o 138 miliónov eur viac. Medzi argumenty vlády patrí najmä potreba výstavby diaľnic, rýchlostných ciest a možno aj železničných koridorov. Konkrétny zoznam, na čo by sa „odbrzdené peniaze“ použili, by bol v prílohe k predmetnému zákonu, čo doteraz nebolo, a túto „investičnú výnimku“ by kontrolovali spoločne koaliční aj opoziční poslanci. Toto akési prižmúrenie očí nie je nič nezvyčajné, funguje aj v Nemecku tiež pri investovaní do budovania dopravnej infraštruktúry.
Existuje niekoľko spôsobov, ako tento zákon novelizovať. Buď zvýšiť doterajšie percentuálne sankčné pásma, alebo namiesto hrubého dlhu počítať len čistý dlh k HDP, ktorý vytvára vláda. Opozícia je kategoricky proti akýmkoľvek zmenám v zákone a tvrdí, že pri terajšom hospodárskom raste má vláda peňazí dosť, len ich nevie efektívne používať, a navyše vraj diaľnice budujeme draho. Pravda je, že ich skutočne nestaviame lacno, ale vláda môže oponovať argumentom, že deficit verejného dlhu k HDP sa doteraz počítal z hrubého dlhu, čo však treba zahraničným investorom a európskym inštitúciám vysvetliť, aby nedošlo k spochybňovaniu výpočtu správnosti slovenskej zadlženosti.
Podľa vyjadrenia slovenskej vlády musia bývalé štáty strednej a východnej Európy do budovania infraštruktúry investovať viac. V tomto skôr zaostávame, a keďže si môžeme lacno požičať, nie je rozumné to nevyužiť. Veď by sa už konečne patrilo dobudovať diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami, ale aj ostatné úseky diaľnic, na čo treba vyše päť miliárd eur. Stále sa nevie, kadiaľ povedie čínska „Hodvábna cesta“ do západnej Európy, na ktorej sa chceme tiež aktívne podieľať. Ak sa nepodarí získať peniaze navrhovanou zmenou ústavného záhona, terajší minister dopravy Árpád Érsek hovorí, že navrhované projekty sa budú realizovať ako PPP projekty, čo vraj bude slovenských daňových poplatníkov stáť viac. Nebudeme o tom špekulovať. Je zrejmé, že opozícia nechce zvyšovať ekonomickú prestíž vlastnej krajiny, aby kabinetu R. Fica nepridávala na volebnom argumentačnom potenciáli. A tak je viac než jasné, ako sa zachová pri hlasovaní o zmene Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Róbert HÖLCZ – Foto: interner-zdroj: MOST-HÍD