Nedopusťme relativizáciu hodnôt a preukážme vernosť rozumu. Renáta OCÍLKOVÁ je členka Výboru pre rodovú rovnosť pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Nešetrí dobrom, želá ho aj čitateľom SNN, pre ktorých súhlasila s nasledujúcim rozhovorom. Úspešne prekonala veľmi ťažkú chorobu. Žije v šťastnej rodine.
- Váš životný osud vo vás určite „vygeneroval“ iný ako bežný vzťah k rodine. K tej, ku ktorej naša spoločnosť akosi prirýchlo „chladne“. Nie je to smutné?
Nie je žiadnym objavom, že rodina je stará ako ľudstvo samé. Nemusíme pritom čerpať z kresťanskej literatúry, aby sme pochopili to najprirodzenejšie v kolobehu života, že človek bol stvorený ako muž a žena a že len oni dokážu splodiť deti. Podľa sociobiologickej teórie vychádza definícia rodiny z predpokladu, že základnou sociálnou väzbou v rodine je vzťah muža a ženy, ktorý vytvára pár, ktorý plodí deti, a párová rodina je prirodzeným zabezpečením reprodukcie ľudskej spoločnosti.
- Každá ideológia je zlá, povedali sme si pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Odvrátili sme sa však od rokov normalizácie k..., prepáčte, štvrťstoročiu abnormalizácie. Ako inak možno nazvať ideológiu hlásajúcu rovnosť pohlaví, a teda vlastne zánik tradičných úloh mužov a žien v spoločnosti?
Z rovnosti mužov a žien v zmysle rovnakých práv, rovnakej dôstojnosti a spravodlivého ocenenia sa postupom času a vplyvom rôznych izmov stala najprv rodová rovnosť a dnes si dovolím tvrdiť, že dokonca rodová ideológia. V súčasnosti sa nám totiž ktosi snaží najrôznejšími formami – cez legislatívne i nelegislatívne dokumenty, formálne i neformálne vzdelávanie, cez rozprávky, kinematografiu či reklamu – nahovoriť, že žena bude šťastná vtedy, keď bude ako muž, keď v sebe poprie to najprirodzenejšie v nej a bude sa správať ako chlap. Akčný plán rodovej rovnosti na Slovensku si ukladá za jeden z cieľov propagovať technické študijné odbory ako relevantné oblasti pre ženy a zámerne vyhľadávať talenty v rodovo netradičných odvetviach. Ide o dekonštrukciu pohlavnej identity, o dekonštrukciu rodiny, o vykorenenie človeka z tradičného prostredia (už v Internacionále sa spievalo, že „rozboríme sveta starý základ“).
- Koho vy považujete za diskriminované skupiny obyvateľstva? Dnes homosexuálna lobby, a neraz aj za nesúhlasu mnohých takto orientovaných ľudí, vytvára dojem, akoby najviac trpiacimi ľuďmi v spoločnosti boli tí s inou sexuálnou orientáciou. To však zjavne prekrýva závažnejšie problematické skupiny, ak sa nemýlim.
Ľudia s homosexuálnym cítením sa možno cítia nedostatočne spoločensky uznaní, ale určite nie sú diskriminovaní. Za diskriminované skupiny obyvateľstva považujem ženy, najmä matky, ľudí s akýmkoľvek zdravotným postihnutím – či už s vrodeným alebo získaným v priebehu života, po úraze, po alebo počas choroby ‒ starších ľudí, ľudí z etnických menšinových skupín – tam existujú veľké predsudky a bariéry medzi nimi a väčšinovým obyvateľstvom. Ľudia po päťdesiatke sú diskriminovaní najmä v zamestnaní, resp. sú ohrození minimálnou šancou zamestnať sa, ľudí z viacdetných rodín považujem za ohrozené skupiny – či už v zmysle, že im hrozí „vyhynutie“, alebo v zmysle ťažšej ekonomickej situácie.
- Sme ani nie mesiac pred referendom, ktoré by malo ukázať, ako občania nazerajú na tému rodina, ako ju vnímajú, ale aj ako sa tento pojem, kedysi posvätný, devalvoval. Čo očakávate od tohto ľudového hlasovania?
Najmä naše prebudenie. Teraz je čas, aby sme si všetci uvedomili relativizáciu hodnôt, útoky na rodinu, na našu identitu, a tiež ohrozenie duševného zdravia a charakterov našich detí. Verím, že Slováci preukážu luciditu (osvietenie) a vernosť hodnotám.
- Do tejto témy sa často zapája cirkev, za čo ju však časť spoločnosti kritizuje. Vraj sa do politiky nemá čo starať. Kde sa však v téme rodina nachádza hranica politiky a súkromia, hranica, za ktorou sa rozhodujeme každý za nás?
Z dejín vieme, že to boli práve kňazi či rehoľníci, čo tvorili kultúru národa alebo vzdelávali ľudí, ba dokonca boli veľkí vlastenci a chránili dedičstvo otcov. A čo sa týka témy rodina? Bez ohľadu na dnešný trend, ktorý sa nás usiluje presvedčiť, že rodičovstvo má rôzne formy a prejavy, pravdou ostáva, že každý z nás vzišiel zo vzťahu muža a ženy. A nepopierateľné je tiež to, že manželstvo je základom pre vznik rodiny a rodina je najlepším prostredím na výchovu, život detí. A najmä o deti ide aj v nadchádzajúcom referende. Rodina je síce možno súkromná vec, ale zároveň je nevyhnutnou podmienkou na fungujúcu spoločnosť. Ak totiž spoločnosť nemá deti, zaniká.
- Trochu sa nadužíva pojem „tradičné hodnoty“ aj v súvislosti s rodinou. Až sa z toho vinou mnohých médií stala fráza, ktorá takmer odpudzuje. Preto, prosím, skúsme ich opísať, pomenovať...
Za tradičné hodnoty považujem to, čo je normálne, prirodzené, vpísané do srdca každého človeka: láska, rodina, ochrana života, pomoc druhým ľuďom, sloboda svedomia...
Zhováral sa Ivan BROŽÍK ‒ Foto: internet