KOMENTÁR
Ľudovít ŠTEVKO
Každá predvolebná kampaň na Slovensku približne od roka 1994 sa niesla v znamení boja dvoch antagonistických politických táborov. Nebola to súťaž programov, aj keď sa tak navonok prezentoval boj o voliča, ale išlo o to, komu prischne nálepka väčšieho zloducha. Postupom času politická scéna, a tým aj politická kultúra hrubla, vulgarizovala sa, preto sa mnohí domnievali, že v politike, v ktorej prevláda mužský princíp, chýba jemnejší ženský pohľad. Lenže ukázalo sa, že ženy v politike sa tomu drsnejšiemu mužskému pohľadu časom prispôsobili a dnes už niektoré predstaviteľky nežného pohlavia svojich mužských kolegov v emotívnej až nenávistnej rétorike predstihli. Bolo by zaujímavé zostaviť katalóg nebásnických výrazových prostriedkov z úst poslankýň slovenského parlamentu, trebárs Lucie Nicholsonovej, Natálie Blahovej alebo dnes už emeritnej političky Magdy Vášáryovej. Pre pamätníkov je zaujímavé zistenie, že po príchode novej zostavy do aktuálneho parlamentu vyslovila prvé vulgárne slovo žena ‒ bola to Janka Cigániková zo SAS, keď vehementne obhajovala svojho šéfa Richarda Sulíka.
Nie je nijaký dôvod predpokladať, že sa situácia v slovenskom zákonodarnom zbore, pokiaľ ide o politickú kultúru, zmení na lepšiu. Tento predpoklad potvrdzujú aj stupňujúce sa predvolebné fauly v kampani plnej osočovania protivníka, ktorá v mnohom pripomína chaotický boj všetkých proti všetkým. Tento boj sa zatiaľ vedie zo zákopov zavedených a preferenčne významných politických subjektov za núteného prizerania marginálnych strán, o ktorých sa volič čosi dozvie, až keď pôjde do tuhého v televíznom meraní síl.
V pozornosti médií je šláger obvinenia z trestných činov dvoch najvýraznejších protivníkov v ringu ‒ Roberta Fica, predsedu Smeru-SD, a Andreja Kisku, šéfa strany Za ľudí. Obvinenia oboch predsedov sú neporovnateľnej právnej kvality, aj keď tieto prípady dávajú niektorí analytici a isté noviny do jedného vreca. Rozdiel však spočíva v tom, že Robert Fico je stíhaný za názor (inak sa jeho obvinenie z hanobenia rasy nedá nazvať) a Andrej Kiska za daňové podvody, čo je dokázateľné a má precedens v kauze Bašternák. Kým Ficovo obvinenie stojí na vode a podľa politológa Baránka je obludné, patriace do arzenálu totalitných režimov, zatiaľ je obhajoba Kisku zo strany denníka SME lichá, duniaca prázdnou argumentáciou (pozri článok Zuzany Kepplovej Ako Fico stvoril démonického podnikateľa Kisku). Črtá sa záver: Ukrivdenému Ficovi kauza vo voľbách preferenčne pomôže, démonickému podnikateľovi Kiskovi sotva.
Zo zbežného pohľadu na kandidátky jednotlivých politických strán sa dá vyčítať, že politicky najstabilnejších a najskúsenejších kandidátov v prvej dvadsiatke má Smer-SD a SNS. Rozpory vo vedení Smeru, najmä medzi Ficom a Pellegrinim, o ktorých sa dlhší čas hovorilo, nebudú mať na predvolebnú kampaň zásadnejší vplyv, aj keď konzervatívno-národné témy Roberta Fica môžu kontrastovať s Pellegriniho názormi, ktorými sa prikláňa skôr ku Kiskovi a Trubanovi ako k vlastnému predsedovi strany. Ak sa aj tieto tendencie nejako prejavia, tak len pod vnútrostraníckou pokrievkou. Pellegrini vie, že ani na tvrdo atakovaného Fica zo strany opozície stále nemá dosť síl, ako o tom svedčí aj kandidátka s prevahou nominantov predsedu Smeru.
V SNS je situácia jednoznačná ‒ všetci s Dankom a za Danka napriek tomu, že preferencie strany stagnujú. Zdá sa, že SNS nepomohlo spojenectvo s Bugárom, tak ako Bugárovi nepomohlo u maďarských voličov spájanie sa s Ficom, Dankom a jeho SNS. Je vysoko pravdepodobné, že strane Most ‒ Híd zazvoní parlamentný umieračik.
Pre národnú stranu Andreja Danka vyplýva z momentálneho krízového vývoja vládnej koalície poučenie, že okrem sociálnych tém a agende ústretovej voči podnikateľom treba venovať pozornosť národnej problematike, ako je vlastenectvo a národné povedomie. Strana Vlasť Štefana Harabina stavila práve na tieto, v slovenskej politike zabúdané kapitoly, čo jej dáva šance na vstup do parlamentu. Dankovo odmietanie Marakéšskej zmluvy a Istanbulskej dohody je správny ťah na bránku, ktorý treba umocniť ťahom na národné témy.
Marketingový boj manažérov opozičných politických strán proti Ficovi i Dankovi a presvedčenie, že im to môže vyhrať voľby, má základňu postavenú na tenkom ľade ‒ najmä ak ich boj je popretkávaný vzájomným vydieraním. Z celého predvolebného chaosu, z ktorého vyčnieva bitka dvoch nezmieriteľných politických táborov, sa môže vykľuť ako z vajca čaro nechceného. Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. A Marián Kotleba sa ani nemusí priveľmi namáhať.