KOMENTÁR
Roman MICHELKO
Parlamentné voľby sú na dohľad a trendy sú už dosť jasne čitateľné. Kontúry budúcich možných koalícií sa začínajú zreteľne rysovať, na strane druhej však máme ešte celkom dosť premenných. Najzásadnejšou okolnosťou, ktorá determinuje povolebné odhady, je skutočnosť, že až dvadsaťpäť percent voličov je dosiaľ nerozhodnutých, čo môže viesť k niektorým vážnym okolnostiam. V konečnom dôsledku to totiž môže ovplyvniť výsledky volieb v tom zmysle, že niektoré strany ako Demokrati či Modrí napriek svojej zúfalej pozícii nemienia z volieb odstúpiť a tak oberú exkoaličné strany o nejakých desať, možno až dvanásť mandátov. V konečnom dôsledku budú tieto hlasy potenciálnej antismeráckej koalícii veľmi chýbať. Ďalším trendom je postupný pokles strany Hlas ‒ SD, ktorej sa začínajú vypomstievať jej nejasné postoje. Podľa viacerých prieskumov sa už dostala na jednocifernú úroveň a je možné, že ju čaká osud Siete, resp. Za ľudí.
Značné turbulencie zažívajú preferencie Progresívneho Slovenska (PS), ktoré po sérii excesov jej bratislavského výsadku, ako boli provokácia v DPOH, Hviezdoslav s dúhovým šálom, resp. s krajne skarikovaným programom na divadelnú sezónu, kde sa nenašlo miesto pre slovenskú štátnu vlajku, ale pre dúhovú a ukrajinskú áno, stratila mäkký obal svojich voličov. No a keď si uvedomíme, čo urobili „progresívni otcovia mesta“ s Vajanského nábrežím, keď extrémne frekventovanú cestu z dvojpruhu zúžili na jeden, aby vytvorili cyklochodník, ktorý nikto nevyužíva, trpezlivosť značnej časti inak veľmi trpezlivých voličov Progresívneho Slovenska dostala vážny úder. Progresívci tak dopredu ukázali, ako by sa asi správali, ak by ovládli celé Slovensko. Bratislava je tak dostatočným príkladom a reagujú na to nielen ľudia z Bratislavy. Paradoxne, zlyhania Progresívneho Slovenska posilňujú postavenie strany SaS. Šanca, že sa Sulíkova squadra vďaka zakopnutiam progresívcov dostane do parlamentu, tak rastie.
Naopak, pokles zažíva dvojica tváriacich sa konzervatívnych strán KDH a SME RODINA. Prvú z menovaných strán kvári kauza „pliaga“. Predseda KDH Milan Majerský v diskusii vyslovil názor, že LGBTI ideológia je pliaga. To by bolo v poriadku, nejaký ten výprask červených, rozumej liberálnych médií by mal každý konzervatívny politik zniesť. Nie tak Majerský a KDH. Treba zdôrazniť, že nikto v KDH sa svojho predsedu nielenže nezastal, ale kritiky sa mu dostalo aj z vlastných radov. Kritizoval ho jeho spolustraník z kandidátky KDH Ivan Bošňák, inak bývalý asistent poslanca SaS, ale aj europoslanec ich strany Ivan Štefanec. No a aby sa výpočet prešľapov uzavrel, Majerský sa zľakol a LGBTI komunite sa ospravedlnil. Tá však jeho ospravedlnenie neprijala a žiada, aby odstúpil z kandidátky. Taká nepredstaviteľná miera oportunizmu nemôže pre perspektívu KDH znamenať nič dobré. Najmä ak ústami politického vyslúžilca Františka Mikloška neustále deklarujú, že s progresívcami pôjdu do koalície stoj, čo stoj. Posolstvo pre voličov je tak jasné. Voľba KDH môže znamenať len jediné: istotu zrady konzervatívnych hodnôt.
V kríze sa ocitá aj SME RODINA Borisa Kollára. Problémom je súkromný život ich lídra. Dosiaľ však Borisovi Kollárovi všetko prechádzalo. Sústredené útoky jeho expartnerky Barbory Richterovej, ako aj Emy Ferusovej však zasahujú jeho elektorát na najcitlivejšom mieste. Dosiaľ bol Boris Kollár ako teflón, všetky kauzy po ňom stiekli a žiadna mu zásadnejšie nepoškodila. Teraz to môže byť iné. Médiá Borisa Kollára stvorili a bulvár ho môže aj pochovať. Aj napriek skutočnosti, že antikampane jeho bývalých priateliek tiež poriadne pokrivkávajú.
No a, samozrejme, nemôžeme opomenúť zúfalý pokus Igora Matoviča za každú cenu sa zachrániť pred politickým koncom. Jeho pokus narušiť tlačovku strany Smer takým vulgárnym spôsobom sa do análov slovenského politického marketingu zapíše čiernym písmom. Ak mu po tom zúfalstve, čo predviedol, ostane sedem percent, tak perspektívu Slovenska musíme vnímať vo veľmi čiernych farbách.
Naopak, trio Daniel Lipšic, Štefan Hamran a Igor Matovič robia všetko pre to, aby koalícia tvorená Smerom mohla atakovať ústavnú väčšinu. Je jasné, že incident okolo smeráckej tlačovky nesmierne pomohol Smeru, rovnako ako demonštratívne zatknutie a vzápätí prepustenie bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara.
Ak by sme teda mali rezumovať trendy, ktoré sa ukazujú pred finále volieb, tie sú jasné. Dnešná slovenská opozícia tvorená Smerom, Hlasom a SNS veľmi pravdepodobne bude mať v budúcom parlamente väčšinu, ak sa tam národniari dostanú. Je takmer isté, že v parlamente bude aj Republika, tým pádom šanca, že strany budúcej koalície vytvoria spolu s Progresívnym Slovenskom stabilnú väčšinu, sa každým blížiacim sa dňom volieb zmenšuje.