Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa stáva zdrapom papiera. Koronavírusová pandémia posúva nielen svetovú, ale aj slovenskú ekonomiku do hlbokej recesie. Jej dôsledkom je najmä rozvrat verejných financií. V menšej miere dopadá na firemné prostriedky a stenčuje aj disponibilné financie domácností. Tento stav nabáda štát postarať sa o občanov, čo terajší vládny kabinet robí prostredníctvom sociálnych balíčkov a pomáha aj firmám, ktoré z objektívnych dôvodov nemohli podnikať alebo ich tržby sú teraz v porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou minimálne o dvadsať percent nižšie. Pokles príjmov a nárast výdavkov sa prejavil v štátnom rozpočte, v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach, aj v rozpočtoch miest a obcí, ktoré sú tiež súčasťou verejných financií. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa stáva zdrapom papiera, čo napokon platí aj pre kritériá stability eura, ale to sa dnes zo strany Európskej komisie a ECB vo vzťahu k všetkým členským štátom eurozóny toleruje.
■ DRAHÁ NEZAMESTNANOSŤ
Štát z verejných zdrojov ďalej pomáha firmám udržať zamestnanosť, čo však nemôže byť donekonečna. Nezamestnanosť totiž nie je lacná ‒ z peňazí zamestnávateľa sa vypláca minimálne dvojmesačné odstupné a šesťmesačná podpora nezamestnanosti z verejných financií. Bez peňazí z iných zdrojov, čo sú prostriedky od ECB a od Európskej komisie, by obnova globálnej, a teda aj slovenskej ekonomiky nebola možná. Na spomínaný cieľ máme od EÚ dostať v nasledujúcich rokoch dovedna takmer štyridsaťštyri miliárd eur. Z nich menšiu časť, a síce 7,5 miliardy eura, nemusíme vracať za podmienky, že Európska komisia schváli naše konkrétne reformné projekty. Ide o obrovské peniaze, preto sa od koaličnej vlády očakáva, že s obsahom nevyhnutných reforiem oboznámi aj verejnosť, keďže opatrenia sa jej budú bytostne dotýkať.
Väčšina peňazí od EÚ však bude pôžičkou, ktorú v najbližších niekoľkých desiatkach rokov bude treba vrátiť. Očakávané reformy preto budú pre domácnosti, zamestnancov štátnej a verejnej správy, samozrejme i pre živnostníkov a súkromné firmy náročné, lebo väčšina z nich bude musieť priniesť pridanú hodnotu, aby sa dlžoby mali z čoho splácať. Do finálneho plánu budúcich reforiem sa majú dostať zlepšenie konkurenčného prostredia, vymožiteľnosť práva, školstvo, zdravotníctvo, najmä však zelená ekonomika a digitalizácia, pričom ich spoločným menovateľom má byť dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Z hľadiska dosiahnutia spomínaného cieľa však bude najdôležitejšie nielen vytypovať reformné oblasti, v ktorých budú potrebné zásadné zmeny, ale aj vedieť zabezpečiť zo strany vlády i občanov ich vykonateľnosť, keďže sa budú týkať všetkých účastníkov trhu.
■ Z MONTÁŽNEJ NA ZNALOSTNÚ
Pri realizácii požadovaných štrukturálnych zmien sa najostrejšie (dúfajme) odborné diskusie očakávajú pri znižovaní počtu zamestnancov v štátnej a vo verejnej správe, zmenách v doterajšom dôchodkovom systéme a v daňovej oblasti. Pokiaľ v prvých dvoch spomínaných oblastiach reforiem sa majú dosiahnuť úspory vo výdavkoch verejných rozpočtov, zatiaľ v poslednej z navrhovaných zmien sa skôr diskutuje o poklese zdaňovania ceny práce a so zvyšovaním daní zo spotreby a z nehnuteľností ‒ a čo bude najdôležitejšie ‒ so znižovaním daňovej medzery, čo je rozdiel medzi očakávaným a skutočným výberom DPH. Či sa vláda bude vôbec zaoberať reformou doterajšieho daňovo-odvodového systému, však bude záležať aj od stanoviska Európskej komisie, ktorá musí s financovaním niektorých vládnych návrhov z fondu obnovy súhlasiť.
V návrhu zatiaľ figuruje zrýchlené odpisovanie investícií do progresívnych technológií, predĺženie umorovania straty z doterajších päť rokov aj bez časového obmedzenia, oslobodenie príspevkov na pracovné miesta od dane z príjmov, ktoré poskytla vláda na udržanie zamestnanosti. To však nestačí. Ak chceme zmeniť terajší montážny charakter ekonomiky na znalostný s vyššou pridanou hodnotou, potrebujeme zásadným spôsobom zmeniť aj celý náš daňovo-odvodový systém, ktorého zaťaženie patrí v Únii medzi najvyššie. So zásadnými zmenami v tejto oblasti však vláda nepočíta, keďže celý proces zmien vrátane medzirezortného pripomienkovania trvá niekoľko mesiacov a napokon každé nižšie percento v daniach a odvodoch zvyšuje deficit verejných financií. A tak podľa všetkého môžeme od vlády očakávať najprv zásadné zmeny v doterajšom dôchodkovom systéme, a to v zákonnom nároku na vek odchodu do dôchodku, minimálnom dôchodku, ako aj vo vyššom zhodnocovaní úspor v druhom a treťom dôchodkovom pilieri.
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA