Gerhart Hauptmann prináša na dosky SND podozrivý stav duše Pred západom slnka. Odkedy a dokedy má človek právo nalásku? A kedy začne byť takýto cit smiešny, trápny až zakázaný? Nemecký dramatik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Gerhart Hauptmann sa sústredil na takýto „podozrivý stav duše“, až keď sám dosiahol sedemdesiatku. Dvadsať rokov po tom, ako mu udelili najvyššiu literárnu poctu, rozhodol sa napísať hru o svojom vrstovníkovi, vzdelanom, inteligentnom a solventnom mužovi Matthiasovi Clausenovi. Rodinnú drámu nazval Pred západom slnka. Metafora konca dňa či konca života je príznačná. Práve na sklonku života, počas ktorého sa príkladne venoval svojej rodine, obetoval jej nielen čas, ale aj schopnosti a nemálo financií, veď založil a dlhé roky viedol rodinnú firmu, z ktorej všetci jej príslušníci profitovali, sa odváži vybočiť zo zabehnutej dráhy. Tú mu už predtým naruší skon manželky. Zo zúfalstva nad jej stratou sa viackrát pokúša o samovraždu. A vtedy, keď už nič dobré a pekné nečaká, sa na scéne jeho života objaví jemná, muzikálne obdarená, no racionálna bytosť. Nová známosť a vzťah k nej nesie so sebou neodpustiteľnú prekážku. Jeho nová láska je totiž o pol storočia od neho mladšia.
■ OPÄTOVANÁ LÁSKA
Matthias Clausen má však pre dvadsaťročnú Inken toľko príťažlivosti, že dievča opätuje jeho lásku aj napriek varovaniu svojej matky a jej brata. Nezľakne sa ani odmietavého postoja celej rozvetvenej Matthiasovej rodiny. Je ochotná opustiť svoj príbytok a odísť s milovaným mužom do inej krajiny. No tlak zo strany Matthiasových štyroch detí, ktoré ju obvinia z vypočítavosti, že sa s ich otcom spriahla pre majetok, je príliš silný. Spôsobí úplný rozvrat dovtedy fungujúcej rodiny a vlastné deti zájdu tak ďaleko, že sú schopné vyhlásiť otca za nepríčetného a nesvojprávneho. Mladá, psychicky silná, racionálne zmýšľajúca, aj keď hlboko zaľúbená Inken dokáže čeliť všetkým ich obvineniam, bráni vzácneho a milovaného muža. Ten je však o čosi slabší ako jeho partnerka, vzdáva sa nerovného boja. Zaťaží svojich nenásytných potomkov bremenom hriechu, ktorý na ňom spáchali. Nevinný, poslušný sluha Winter, ktorého predstavuje poslucháč VŠMU Michal Noga, sa tak stane vrahom bez vlastného pričinenia.
■ DOBRÁ VOĽBA
Dramaturg Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave Daniel Majling v spolupráci s prekladateľmi Jánom Štrasserom a Petrom Zajacom ponúkli toto jedinečné dielo priaznivcom svetovej drámy v presvedčení, že otvoria v divákovi istý dialóg so svojím vnútrom. Pre režiséra je výhrou, ak do úlohy obsadí vhodného herca. Ruka režiséra Michala Vajdičku viedla realizačný tím dobrým smerom. Voľba obsadiť do hlavnej postavy Martina Hubu je nielenže bez rizika, tento skúsený herec, ktorý aj sám režíroval viacero náročných projektov, navyše dokáže obohatiť pridelenú úlohu Matthiasa o ešte viac vrstiev, ako mu poskytuje daný scenár. Uplatňuje obrovské spektrum ľudských pocitov a reakcií ‒ od láskavého, milujúceho a zhovievavého otca cez rozhorčeného, znechuteného, zúriaceho muža až po zamilovaného a rezignujúceho starca. Istou lotériou pre režiséra bolo obsadiť do rovnako dôležitej úlohy triezvo uvažujúcej, i keď tiež láskou postihnutej Inken začínajúcu herečku, poslucháčku tretieho ročníka herectva na VŠMU Máriu Schumerovú. Úloha náročnej postavy je veľkou výzvou pre ňu samotnú, veď nejeden z veľkých hercov sa zapísal do povedia divákov práve svojím štartom. Obklopená takými hereckými jednotkami, akými sú jej pedagogička Emília Vášáryová v úlohe matky Petersovej, Dušan Jamrich ako pastor, ktorý sa pokúša odhovoriť oboch zaľúbencov od „pomýleného“ vzťahu, Emil Horváth ako Matthiasov priateľ profesor Geiger, tiež Ľuboš Kostelný v roli advokáta prinášajúceho krutý rozsudok detí nad vlastným otcom, ba i domáceho lekára i priateľa rodiny Clausenovcov, ktorého stvárňuje Jozef Vajda, sa jej podarilo stotožniť sa s predlohou a vniesť do nej čistotu a úprimnosť. Generačne bližšia kolegyňa Táňa Pauhofová opäť prejavila svoju jedinečnosť, keď v úlohe citovo labilnej mladej ženy, priveľmi naviazanej na svojho otca, sa v krízových chvíľach nielen zajakáva, ale vydáva kňučavé zvuky ako zvieratko v stave ohrozenia. Už hneď na začiatku predstavenia, skôr ako sa ozve hudba Michala Novinského, na scénu navrhnutú Pavlom Andraškom, v ktorej iba portréty členov rodiny odlišujú interiér meštianskej rodiny fabrikanta Clausena od exteriérových situácií, preniknú k divákom deprimujúce zvuky chorobne rozrušenej Bettiny. Ani ona, ani jej sestra Ottilia, v podaní poslucháčky VŠMU Moniky Šagátovej, ba ani jej bratia Wolfgang alias Alexander Bárta nenájdu v sebe kúsok pochopenia pre otcovu novú lásku. Berú to ako pohanenie ich zosnulej matky, no najmä ohrozenie ich finančnej existencie. Najmladší Matthiasov syn Egmond, ktorého hrá Daniel Žulčák, síce neútočí tak prudko ako jeho súrodenci, no neurobí nič na obhajobu svojho otca. Od nevesty Pauly, v podaní Diany Mórovej, čakať podporu ozaj nemôže a jeho zať Klamroth, ktorého nádherne protivne stvárňuje Tomáš Maštalír, by ho najradšej stiahol z kože. A tak zostáva Matthias uprostred celej svojej pokrvnej rodiny, zmenenej na hyeny, so svojím nádherným bremenom lásky sám...
Po osemdesiatich rokoch sa vracia táto rozporuplná hra na javisko činohry našej prvej scény, po prvý raz ju uviedli v roku 1939 v réžii Ferdinanda Hoffmanna. Postavu Dr. Wuttkeho ‒ Matthiasovho sekretára vtedy stvárnil Mikuláš Huba, v Divadle SNP v Martine mala premiéru v roku 1970 v réžii Ivana Petrovického. Kvalitný, viacvrstevný text o nie bežnom partnerstve muža a ženy, vyvolávajúcom množstvo otázok a protirečení, o sile človeka bojovať o svoju veľkú lásku nemôže nikdy zastarať. Isto zaujme divákov natoľko, že ho budú nosiť v sebe ešte dlhý čas a podnieti ich na hlbšie úvahy.
Anna SLÁVIKOVÁ ‒ Foto: SND