Mnohé slovenské deti na juhu nášho štátu sa nemôžu vzdelávať vo svojom jazyku. Slovenské školstvo a výučba v štátnom jazyku na národnostne zmiešanom juhu Slovenska by mali mať odlišnú a nedotknuteľnú východiskovú filozofiu ako v oblastiach s homogénnym majoritným obyvateľstvom Slovenska. Úloha štátu a jeho opatrení sú preto rozhodujúce. Nech hodnotíme jazykovo zmiešané územie južného Slovenska z akéhokoľvek hľadiska, vždy je potrebné vidieť ho aj v súvislosti s najmenšou správnou jednotkou ‒ obcou, a počtom príslušníkov majoritného obyvateľstva v nej.
Tak získame o danej problematike najlepší prehľad a najobjektívnejšie informácie. Podľa kritérií zvolených Strediskom národnostných vzťahov Matice slovenskej (SNV) ide o osemnásť okresov, vrátane Bratislavy a Košíc, v ktorých žije menej ako deväťdesiatdeväť percent Slovákov. Tieto okresy obývajú podľa posledného sčítania obyvateľstva celkom dva milióny obyvateľov, z nich je šesťdesiatosem percent slovenskej národnosti. Južné Slovensko tvorí tisícdvanásť obcí, v takmer šesťsto päťdesiatich obciach žije obyvateľstvo slovenskej národnosti, ktoré tvorí viac ako päťdesiat percent celkového počtu obyvateľstva v obci.
■ RUŠENIE ŠKÔL
Podľa posledných údajov rezortu školstva od septembra 2012 do augusta 2013 nebola zriadená na juhu Slovenska ani jedna základná škola s vyučovacím jazykom slovenským (VJS), zaniklo sedem základných škôl s VJS, a to aj v takom okrese, ako je Dunajská Streda. Zanikla aj základná škola s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským a dve základné školy s VJM, ale zároveň pribudla jedna základná škola s vyučovacím jazykom maďarským (VJM). Špecifickým, ale nie ojedinelým príkladom je obec Dolné Semerovce v okrese Levice, kde je približne rovnaký počet obyvateľov slovenskej aj maďarskej národnosti, ale pre prvý stupeň je tu iba základná škola s VJM. V obci Kamenín v okrese Nové Zámky (šestnásť percent Slovákov) pre nízky počet žiakov a nezáujem obce ako zriaďovateľa zrušili málotriednu základnú školu napriek tomu, že dnes je už záujem o vzdelávanie v štátnom jazyku aj zo strany maďarských rodičov. V Kuraľanoch v levickom okrese bola základná škola s výučbou v štátnom jazyku k 31. 8. 2014 zrušená. Deti z tejto obce s deväťdesiatsedempercentným pomerom obyvateľstva slovenskej národnosti budú dochádzať do blízkej obce Farná, kde žije iba dvadsaťpäť percent Slovákov a šesťdesiatpäť percent obyvateľov maďarskej menšiny. Navyše Kuraľany sú jedným z mála slovenských jazykových ostrovov v okolitom maďarskom prostredí v južnej časti tohto okresu.
■ UČENIE AKO POLITIKUM
V Správe o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky, spracovanej Ministerstvom kultúry SR (Správa MK SR) z roku 2014, sa uvádza: „Pretrvávajúcim problémom je aj dostupnosť vyučovania v slovenskom jazyku v niektorých obciach na južnom Slovensku, v ktorých príslušníci národnostnej menšiny nemajú možnosť voľby pri výbere vyučovacieho jazyka pre svoje dieťa, keďže v obci, kde žijú, je zriadená len škola s vyučovacím jazykom maďarským. Znevýhodnení sú v týchto obciach aj príslušníci slovenskej národnosti, keďže pre ich deti nie je v mieste ich pobytu zabezpečený prístup k vyučovaniu v slovenskom jazyku.“
Napriek tomu sa menšinoví politici vo svojej vzdelávacej politike usilujú šíriť mýtus o vzdelaní v materinskom jazyku – vraj ten, kto získa základné vzdelanie v materinskom jazyku, dosiahne lepšie výsledky. Na juhu Slovenska každý vie, že aj jeho sused s maďarskou národnosťou so „slovenskými“ školami bez problémov dosahuje kvalitné profesijné výsledky.
Pri rozhodovaní sa rodičov na južnom Slovensku, v akom jazyku poskytnú svojim deťom základné vzdelanie, pravdepodobne zohrávajú najdôležitejšiu úlohu národné sebavedomie rodičov, ich finančná situácia, osveta potreby vzdelávania sa v štátnom jazyku zo strany štátu a základné podmienky na vzdelávanie v mieste bydliska. Výsledkom takéhoto rozhodovania je stále vysoký počet žiakov slovenskej národnosti navštevujúcich národnostné školy. V školskom roku 2011/2012 bolo v Nitrianskom kraji až dvestodvadsaťšesť takýchto žiakov.
■ CHÝBA ÚCTA
Správa MK SR hodnotila aj úroveň výučby a ovládania štátneho jazyka na národnostných školách a materských školách s výchovným jazykom maďarským. V nej sa konštatuje, že príčinami nedostatočného ovládania štátneho jazyka u detí predškolského veku je metodika výučby a neakceptovanie odporúčaní učiteľmi najmä v homogénnom maďarskom prostredí, ako aj podcenenie významu štátneho jazyka vo výchovno-vzdelávacom procese (nie neschopnosť samotných detí alebo prevažujúceho maďarského prostredia, ako sa to veľakrát prezentuje).
Na testovaných základných školách s VJM je situácia podobná, vedomosti a zručnosti žiakov pri používaní štátneho jazyka nezodpovedali vzdelávaciemu štandardu. Dlhoročným problémom je v konečnom dôsledku neschopnosť absolventov základných škôl dorozumieť sa v štátnom jazyku. MK SR v Správe odporúča zabezpečiť v oblasti výučby štátneho jazyka vzdelávanie učiteľov. Tu akosi absentuje alebo nie je efektívna politika menšinových inštitúcií, ktoré si chcú riadiť svoje záležitosti autonómne. Vo svojej národnostnej vízii sami priznávajú, že na rodičov už neplatia národnopolitické argumenty, ale záruka kvalitnej výučby štátneho jazyka na národnostných školách.
■ VÝMENNÉ POBYTY
Požiadavky štátnych orgánov na zvýšenie kvality výučby štátneho jazyka a jeho ovládania na národnostných školách sa zhodujú s predstavou menšinových politikov iba v tom, že treba zabezpečiť pomôcky na výučbu štátneho jazyka, realizovať spoluprácu medzi základnými školami s VJS a VJM a výmenné pobyty žiakov z juhu a zo severu Slovenska. Takéto výmenné pobyty už organizuje strana Most ‒ Híd v spolupráci so súčasným primátorom mesta Martin ako „charitatívne dvojjazyčné pobyty v duchu slovensko-maďarského zblíženia“. V tomto programe, navonok pre pomoc sociálne slabším rodinám, je jasne viditeľný aj iný cieľ ‒ úlisne prezentovať neškodnosť a vysokú mieru tolerancie „utláčanej“ maďarskej menšiny podľa výhodného scenára menšinových politikov, a tým šíriť propagandu legitímnosti svojich požiadaviek prostredníctvom najzraniteľnejšej vrstvy obyvateľstva – detí zo sociálne najslabších vrstiev.
O vzťahu juhoslovenských menšinových škôl k štátnemu jazyku vypovedajú aj ich oficiálne internetové stránky. Len niektoré z nich uvádzajú informácie na svojich stránkach aj v štátnom jazyku, a teda majoritná spoločnosť sa prakticky nedozvie ani základné údaje o národnostnej škole na Slovensku.
■ ZRIAĎOVATELIA ZLYHÁVAJÚ
Zriaďovateľmi materských a základných škôl bez rozdielu výchovného a vyučovacieho jazyka sú obce. Na juhu SR to znamená, že z tisícdvanásť obcí približne v tristo osemdesiatich obciach nepriamo rozhodujú etnické politické strany so systematickým a sofistikovaným vzdelávacím programom a s asimilačnou politikou v neprospech majority štátu. V obciach sa prejavujú následky takejto politiky najmä v nedostatku odborníkov, ktorí neovládajú menšinový jazyk vo vedúcich pozíciách materských a základných škôl s VJS, odklon od národnej orientácie škôl v spolupráci so samosprávou, vytláčanie štátneho jazyka z dominantnej pozície a zavádzanie vizuálnej dvojjazyčnosti na školách s VJS. Napriek tomu vzdelávacia politika Mosta si nárokuje na ďalšie kompetencie a inštitucionalizáciu v národnostnom školstve, ktoré môžu až existenčne ohroziť slovenské školy.
V súčasnosti systém samospráv v pozícii zriaďovateľa, kompetenčného orgánu a hospodára na jazykovo zmiešaných územiach vo vzdelávaní v štátnom jazyku zlyháva. Akým percentom na tomto zlyhaní sa podieľajú samosprávy, by malo byť predmetom ďalších analýz minimálne v štyridsiatich percentách samospráv na južnom Slovensku.
Margaréta VYŠNÁ ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK
1 Komentár
Neslýchané !!!!