MEDZI NAMI
Ľudovít ŠTEVKO
Supervolebný rok 2024 bude zlomovým rokom pre celý náš zglobalizovaný svet, ktorý čakajú prezidentské voľby v Rusku a USA aj voľby do Európskeho parlamentu. Uznávaný bulharský politológ Ivan Krastev tvrdí, že nás čakajú veľké zmeny, ktoré sa nedajú zastaviť, lebo nám „vlak už odišiel“. Hnacím motorom zmien nebude len politická a hospodárska kríza, ale aj kríza hodnôt.
Každému, kto len trochu pričuchol k slovenskej politike, je zrejmé, že na našom slovenskom politickom pieskovisku tiež stojíme na rázcestí. Musíme sa rozhodnúť, či dáme v domácich prezidentských voľbách aj eurovoľbách svoj hlas bezbrehému progresivizmu, ktorý predstavuje strana Progresívne Slovensko a liberálny dom SAS s podporou KDH alebo sociálne a národne orientovanému politickému zoskupeniu, ktorý tvorí súčasná vláda.
Nedajme sa zmiasť dvoma marketingovými tvárami prezidentských kandidátov tak ako v predchádzajúcom desaťročí – tvárou „dobrého anjela“ Andreja Kisku a tvárou „dobrej víly“ Zuzany Čaputovej. Dobrý marketing zmôže veľa. Marketing drahej izraelskej agentúry Shaviv Strategy and Campaigns posadil do premiérskeho kresla nielen Benjamina Netanjahua, ale aj neznámu slovenskú aktivistku Čaputovú do kresla hlavy štátu a neznámeho „progresívneho“ architekta Matúša Valla na prestol hlavného mesta. Dnes po časovom odstupe už vieme, že to bol marketingový blitzkrieg v neprospech Slovenska. Dnes pred eurovoľbami nám musí v hlavách svitnúť, že hermafroditné občianstvo EÚ nemôže stáť nad občianstvom a záujmami Slovenskej republiky.
V časoch cynického zneužívania moci peňazí sa národné idey, ktoré vždy stáli pri vzniku štátov, dostali na Slovensku na okraj spoločenského záujmu. Od roka 1993 sme boli po celé roky našej štátnosti pod psychologickým mediálnym terorom zameraným na potláčanie slovenských národných síl a na hľadanie nacionalistov vo vlastných radoch. Príkladom pokriveného vývoja, ktoré sa tiahne od čias Dzurindovej éry cez päťročnicu Kiskovho prezidentovania až po aktuálne progresívno-liberálne ohrozenie Slovenska, ktoré známy český hudobník a novinár Petr Štěpánek nazval „čaputizáciou politiky“, bolo mediálne vyzdvihovanie tých, ktorým samostatné Slovensko nevoňalo a ktorí dostávali štátne vyznamenania od bývalého „dobrého anjela“ aj súčasnej prezidentky. Národne cítiaca inteligencia bola zatlačená do kúta, zväčša odrezaná od možnosti verejne vyjadriť svoj názor, vystavená informačnej blokáde, dokonca aj vo verejnoprávnych médiách.
Vlastenectvo je pre progresívnu či liberálnu agendu nepriateľom číslo jeden. Preto sa na prejav vlastenectva na Slovensku ukazuje prstom, označuje sa v lepšom prípade za nacionalizmus a v horšom prípade za extrémizmus. Toto tvrdenie nie je zveličovaním stavu, v akom sa nachádza slovenská spoločnosť pred nadchádzajúcim voľbami. Otvárajú sa stavidlá nebezpečného liberalizmu, ktorý si len naivní a pobalamutení ľudia zamieňajú s demokraciou.
Predseda siete European Movement International Guy Verhofstadt povedal kedysi na verejnom zasadnutí europarlamentu bez škrupúľ, že treba zrušiť právo veta v riadení Európskej únie a predchádzať ďalším „brexitom“ tak, že sa občanom v členských štátoch EÚ odníme právomoc rozhodovania o osude vlastnej krajiny. Inými slovami to po ňom opakuje „progresívny“ prezidentský kandidát Ivan Korčok, ktorý je vážnym latentným nebezpečenstvom pre našu štátnu suverenitu.
Hľadanie ciest štátnej, ekonomickej, sociálnej i národnej prosperity Slovákov vždy bude v schopnostiach národa správne sa rozhodnúť, správne si zvoliť na dôležitý post hlavy štátu a posty europoslancov ľudí erudovaných odborne a cítiacich národne – teda nepodkupných vlastencov.
Lebo nech už bude naša prítomnosť v Európskej únii a v schengenskom priestore akokoľvek hodná oslavovania, vždy budeme žiť tu doma a za teritoriálnymi hranicami vždy budeme iba návštevníkmi. Aj keby neboli pravicovo-liberálne idey a svet bez hraníc iba utópiou, človek potrebuje domov, prístav, kam sa môže vrátiť.
Slováci potrebujú ako soľ najmä teraz v supervolebnom roku vydolovať z hlbín svojho podvedomia znevažovaný cit vlastenectva, potrebujú návrat k sebe.