KOMENTÁR
Ivan KRAJČOVIČ
Nikdy som nevidel predsedu Progresívneho Slovenska Šimečku takého krotkého a vystrašeného ako v prvej tlačovej reakcii na postrelenie predsedu legitímne zvolenej vlády Roberta Fica. Doslova prosil o sto dní pokoja politikov na Slovensku. Počas tohto obdobia by sa mali predstavitelia politickej moci zdržať útokov a akýchkoľvek krokov, ktoré vedú k polarizácii spoločnosti. Predseda opozičného hnutia, ktoré psychicky nezvládlo prehru v demokratických voľbách a nedalo novozvolenej vláde na konci minulého roka nielen sto dní, ale aj odvolávalo ministra vnútra už po pár dňoch z funkcie.
Pravdaže, otriasol sa.
Po zmieri volá aj šéfredaktor Peter Bárdy z portálu Aktuality, ktorý o Robertovi Ficovi napísal tri nelichotivé knihy. Prihára? Fico nám kreslí terče na chrbát, zverejnil Bárdy štyri roky po Kuciakovej smrti.
Naozaj?
Šéfredaktorka SME Beáta Balogová patrí k signatárom vyhlásenia slovenských šéfredaktorov k aktuálnej situácii. Odsúdili svorne atentát na Roberta Fica. Na toho politika, na ktorého roky poľovali. Vyzývajú politikov, aby nerozdeľovali spoločnosť a nehľadali okamžite vinníkov. Teraz je čas na spájanie. Všetci sa vraj musíme pokúsiť o upokojenie situácie.
Akoby sa roky predtým redaktori denníka SME správali inak a nedúchali do pahrieb nenávisti. Veď my nič, my sme len muzikanti v novinách. Iba dodávame noty. Komu asi?
Prečítal som si aj komentár redaktora SME Petra Tkačenka po atentáte na Fica v článku Kam sa stratil štát? Píše tam: „Ako túto situáciu štát zvládol takpovediac inštitucionálne? Nuž, ako obyčajne. Strašne, hrozne a príšerne.“
Diskusia pod komentárom, ako inak, nie je dovolená.
Pozrel som si aj tlačovú konferenciu ministrov obrany SR Roberta Kaliňáka a vnútra Matúša Šutaja Eštoka po zasadnutí Bezpečnostnej rady v spojitosti s atentátom na premiéra Roberta Fica. Dvojicu novinárov britskej verejnoprávnej BBC zaujímalo, aké kroky vláda po atentáte plánuje urobiť proti médiám. Akoby som počul otázky redaktorov Denníka N.
Zbytočne im Robert Kaliňák vysvetľoval, že súčasná slovenská politická opozícia prehrala viacero volieb a nevie zaujať väčšiu časť voličov. Preto podľa neho postupne prácu politikov nahradili mimovládky a médiá. Urýchlenie radikalizácie toho páchateľa súviselo s výsledkom posledných volieb, čo aj sám priznal, povedal redaktorke. „O médiách hovoríme preto, že v istom čase v slovenskej demokracii vlastne nahradili opozíciu, ktorá bola neschopná,“ povedal na záver. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa snažil byť zmierlivý, ale povedal aj toto: „Preto do BBC odkazujeme, aby ste si fakty možnože overovali objektívne. Aj všetkým médiám odkazujeme: my chceme iba objektívnu informovanosť!“
Neobjektívne, bez znalosti slovenskej politickej scény, sa zachovali aj iné médiá. „Slovenský proruský populistický premiér Robert Fico utrpel zranenia pri streľbe,“ informuje britský denník The Telegraph. Iba preto, že chce mier pre Ukrajinu?
Predseda zahraničného výboru ruskej Dumy Leonid Sluckij sa na svojej stránke na sociálnej sieti Telegram vyjadril, že k atentátu na Roberta Fica mohlo prísť v dôsledku jeho postojov, ktoré nezodpovedajú takzvanej politike dvojakého metra uplatňovanej drvivou väčšinou západných štátov. Čo potvrdil bezprostredne po atentáte samotný strelec. Ruského politika citovala aj ruská agentúra RIA Novosti s tým, že Fico zdôrazňoval význam dobrých vzťahov Slovenska s Ruskom. Vedúci oddelenia zahraničných udalostí denníka Pravda Miroslav Čaplovič to okomentoval s tým, že „agentúra RIA Novosti si nedala námahu, aby o ohavnom zločine v Handlovej nezaujato informovala v texte, kde (Sluckého) citovala“.
Proti zlu sa nedá bojovať dobrom. Treba ho nekompromisne, pravdaže, v rámci zákona, potlačiť a zlikvidovať. Raz a navždy. Inak sa bezprávie bude vracať.
„Naša generácia bude jedného dňa ľutovať nielen zlých slov a skutkov zlých ľudí, ale tiež strašné mlčanie dobrých.“ Povedal to Martin Luther King predtým, ako ho v roku 1968 zastrelili. Aj na neho roky americké médiá poľovali. A nenávideli ho.