Na globálne problémy sme nútení hľadať lokálne riešenia. Do roku 2015 sme vstúpili s podobenstvom, ktoré symbolizuje príbeh mladého slovenského brankára z Kežmarku. Denis Godla sa za dva týždne na kanadskom juniorskom svetovom šampionáte stal z neznámeho hokejistu slovenského výberu do dvadsať rokov medzinárodnou hviezdou.
Pred chlapcom z mesta, kde pustne hokejový štadión, sa otvoril svetový hokej. Godlovi spolužiaci – spoluhráči z Kežmarku, ktorí tiež museli dochádzať na tréningy do Popradu s dobrým štadiónom, mu tlieskajú a sú naňho hrdí. A to je obraz globalizovaného sveta, ktorý sa nám otvára a zároveň si nevšíma naše problémy, ako je napríklad stav kežmarského zimného štadióna. To si musíme vyriešiť sami. Globalizácia nám prináša aj neistoty, zmenšuje priestor pre lokálne národné vlády v tom, ako musia riešiť problémy svojho obyvateľstva. To, čo nás čaká v roku 2015, sa dá usúdiť z toho, ako sme vstupovali do roku 2014.
■ NEPRIPRAVENÝ BRUSEL
Kto si na prelome decembra 2013 a januára 2014 trúfol tvrdiť, že Ukrajina zamáva ak nie svetom, tak prinajmenej štátmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie NATO, ako aj 145-miliónovou Ruskou federáciou? Jednoducho to politika Európskej únie, bruselskej centrály nepredvídala, neočakávala, štáty EÚ na to nepripravili svojich občanov. A zrazu vidíme, že je to globálny problém, s ktorým sa musíme vyrovnať politicky, vojensky, ekonomicky, mediálne, tiež musíme riešiť niektoré finančné dosahy.
Ukrajina sa stala prioritou našej zahraničnej politiky v takej miere, ako sme to začiatkom roka 2014 vôbec neodhadovali. Je to priorita nielen v rámci EÚ, ale po dohode ministrov zahraničných vecí aj Vyšehradskej štvorky a programov Vyšehradského finančného fondu. V rámci Aliancie NATO musíme prispievať na jej posilnenie. Okrem iného aj tým, aby sme dosiahli pri výdavkoch na obranu úroveň dve percentá hrubého národného dôchodku. K tomu sme doteraz nielenže nedospeli, ale potichu ani nechceli dospieť. Pritom ide o zdroje rozpočtu, peniaze nás všetkých, teda aj tých, ktorí s politikou Aliancie NATO nesúhlasia, alebo majú k nej výhrady. Zároveň ide o rozpočet, ktorého deficit je pravidelne kontrolovaný Európskou komisiou. Akákoľvek slovenská vláda teda musí urobiť špagát medzi sociálnymi potrebami obyvateľstva, Bruselom kontrolovanými výdavkami a výškou deficitu, ako aj záväzkom NATO dospieť k dvom percentám výdavkov na obranu. Zoči-voči neistotám, nestabilite a prehlbujúcej sa kríze na našich hraniciach, stále väčšej kríze na Ukrajine a rýchlo sa rozvíjajúcej kríze finančného systému v Ruskej federácii s dosahom na Bielorusko – teda v oblasti, kde žije vyše dvesto miliónov ľudí – sú samozrejme argumenty NATO o hrozbách účinné.
■ PODPORA RUSKU
Rovnako sa však vedú prudké spory, ktoré v Čechách majú zástancov rovno na Hradčanoch, že Ruská federácia, Kremeľ nie je zdrojom napätia a neistoty, ale naopak nekvalifikovaná politika Európskej únie. Proti sankciám sa ozvali všetci významní politici éry uvoľňovania napätia v zjednotenom Nemecku, okrem iných bývalý kancelár Kohl a bývalý kancelár Schroeder, ako aj bývalý dlhoročný minister zahraničných vecí Genscher. V Európe a v najsilnejšom štáte EÚ Nemecku je však politická špička inej, novej generácie.
Riešenie terajšej krízy je v nedohľadne. Nie je jasné, či EÚ chcela dosiahnuť zmenu ruskej zahraničnej politiky pod nátlakom alebo s jedlom rastie chuť a obrovský rozsah ruských finančných problémov má prispieť aj k zmene vlády. Únia tak ako nemala plán pre Ukrajinu, nemá už vôbec nijaký plán, ako by sa dala riešiť situácia po zmene v samotnom Rusku. Pritom je jasné – musí tvrdo podporovať Ukrajinu, a preto nemôže poľaviť v sankciách. Ukrajina za Janukovyča, predchádzajúceho prezidenta – oligarchu, požadovala pred rokom 15-miliardovú injekciu pomoci v amerických dolároch, terajší prezident – oligarcha ‒ potrebuje takisto pätnásť miliárd, aby sa štát, ktorý je však de facto menší o tretinu, vyhol bankrotu. Ak majú EÚ a USA prispieť k úspechu projektu Ukrajina, musia vytrvať a ťahať za jeden povraz. Nemôžu poľaviť v podpore Ukrajiny a zároveň nemôžu cúvať v tlaku na Rusko. Lenže na to, aby sme sa všetci dostali z týchto klieští, potrebujeme riešenie, ktoré umožní zachovať si tak Bruselu, ako aj Moskve – tak povedzme Tuskovi ako aj Putinovi ‒ tvár. Vidieť východisko len v drastickom prepade rubľa a príjmov ruského štátu, alebo v možnom palácovom prevrate, je v prípade Ruska len otvorenie ďalšej Pandorinej skrinky neistôt. Pre nás to otvára pole možností pre analýzy tých, ktorí poznajú východný priestor.
■ NIELEN HROZBA ISLAMU
Teraz všetci hovoria o narastajúcej hrozbe islamu a islamizácie. Lenže podstata problémov spočíva v tom, že rozvracaním Iraku od prvej vojny v roku 1991 nepretržite doteraz, a v posledných rokoch aj Sýrie, sa zmenila strategická rovnováha v oblasti. Vytvorilo sa strategické vákuum. Práve toto strategické vákuum umožnilo, aby ho zaplnil vznik Islamského štátu, doteraz nevídaného režimu, nevídanej agresívnej sily, ktorý zabral časti Iraku a časti Sýrie. Ukázalo sa, že politika prezidenta nášho kľúčového spojenca – USA – sa mylne a predčasne sústredila na zvrhnutie sýrskeho prezidenta Asada, a takisto mylne za teroristickú organizáciu považovala to, čo vlastne je nielen podľa názvu Islamský štát. Dôsledkom sú masy utečencov.
■ NEMECKÁ SILA
Nemecko vyšlo z doteraz ešte neskončenej finančnej krízy a oslabovania eura ako najsilnejšia ekonomika. Po prvý raz od roku 1969 nemá Nemecko deficitný rozpočet, štát si nemusí požičiavať. V takejto situácii nastúpila nová Európska komisia na čele s predsedom Luxemburčanom Junckerom, podpredsedom Slovákom Ševčovičom a prezidentom Rady štátov EÚ Poliakom Donaldom Tuskom, zvoleným predstaviteľmi dvadsiatich ôsmich štátov. V rezorte podpredsedu Ševčoviča je projekt, ktorého zástancom je aj Tusk, ako aj Juncker, a to je vytvorenie Európskej energetickej únie, ktorá by okrem iného umožnila štátom EÚ čoraz väčšiu nezávislosť od ruských energetických zdrojov. Inými slovami vytvorenie nových pomerov a možný zánik doterajšej podoby dlhé desaťročia trvajúcej energetickej spolupráce medzi Východom a Západom. EÚ to už chcela urobiť projektom mnohomiliardovej trasy plynovodu Nabucco. Stroskotal však práve tak ako mnohé iné projekty predchádzajúceho šéfa komisie Barrosa. Medzi ne patril megalomanský, veľkohubo ohlasovaný plán v priebehu desaťročia, teda dvoch päťročníc, urobiť EÚ najmocnejšou a najväčšmi konkurencie schopnou ekonomikou na svete. Namiesto toho sa tento rok bude završovať vytvorenie spoločného obchodného a investičného partnerstva EÚ – USA. Cieľ je uľahčiť či odstrániť bariéry na dovoz , vývoz a investície, čo v Nemecku a inde vyvoláva vlnu kritiky a obáv pred dominanciou nadnárodných amerických firiem nad národným a európskym právom. Kritiku musí nepretržite tlmiť kancelárka Merkelová, ale aj tak nie je jasné, o čom všetkom sa vedú rokovania. Z tohto spoločného priestoru EÚ – USA bude teda vylúčené Rusko.
■ NÁSTUP PPP PROJEKTOV
Eurozóna zápasí so slabnúcim eurom, investície sú oveľa nižšie ako pred finančnou krízou – v priemere o pätnásť percent, ale v niektorých štátoch EÚ je prepad až o šesťdesiat percent. EÚ nie je tým, čím bývala. Nová komisia prišla s plánom poskytnúť jednotlivým štátom dovedna dvadsaťjeden miliárd eur, aby si s týmto kapitálom požičali od finančných inštitúcií, bánk, fondov či advokátskych kancelárií peniaze až do výšky tristopätnásť miliárd eur. Krytie do výšky dvadsaťjeden miliárd má presvedčiť súkromných investorov, že riziká sú obmedzené, pokiaľ sa len dá. Teda prípadné riziká neúspešných projektov budú na pleciach daňovníkov jednotlivých štátov. Pre Slovensko to znamená pripraviť si čo najkvalitnejšie projekty – pri prezentácii slovenskému ministrovi financií tiež povedali, že kvalita projektu je dôležitejšia ako všetko ostatné. V štáte, kde roky zápasíme s predpoveďami o tom, kedy bude diaľničné prepojenie medzi Bratislavou a Košicami, a so zúrivými spormi o nevýhody a dražobu tzv. PPP projektov so súkromným kapitálom, si možno oprávnene položiť otázku, či nám to prinesie istotu peňazí alebo neistotu nekonečných sporov o verejné obstarávanie.
Dušan D. KERNÝ - Ilustrácia: internet - Karikatúra: Ľubomír KOTRHA