Vládny program Matovičovho kabinetu má výrazne zmeniť Slovensko. Programové vyhlásenie vlády (PVV) Slovenskej republiky na roky 2020 – 2024 pod vedením jej predsedu Igora Matoviča je historicky najdlhšie. Má až stodvadsaťjeden strán. Vládni predstavitelia tvrdia, že program je progresívny, moderný a zmení Slovensko k lepšiemu. Parlamentná opozícia mu vyčíta frázovitosť, chaotickosť a nepodloženosť finančnými možnosťami štátu. Analyzovali sme niektoré časti tohto programu, ktoré parlament schváli ústvnou väčšinou 30. apríla.
Vládny program v oblasti justície vyvoláva mnohé otázniky. Nezávislí pozorovatelia upozorňujú, že navrhnuté zmeny majú za cieľ ovládnuť súdnictvo a zbaviť sa nepohodlných sudcov. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková však tvrdí, že opatrenia sú nutné v rámci očisty súdnictva, ktoré bolo v posledných rokoch pod tlakom politikov i kontroverzných osôb z prostredia zločinu.
- NOVÉ SÚDNICTVO?
Koalícia už zo Súdnej rady odvolala nominantov vlády a parlamentu, ktorých nominovala bývalá vládna koalícia, napriek judikátu Ústavného súdu SR , že ich môže vymeniť až po uplynutí ich päťročného mandátu. Ďalším zaujímavým krokom je snaha retroaktívne zaviesť vekový strop pre sudcov ústavného súdu na sedemdesiat rokov. Zásahom do nezávislosti súdnictva môže byť aj nová podstata trestného činu. De facto to znamená, že sudca môže by trestne stíhaný, ak sa jeho rozsudky nebudú páčiť aktuálnej moci. Uvedené opatrenia však možno presadiť len zmenou ústavy. Koalícia ústavnou väčšinou dnes disponuje. Je otázne, či však takouto väčšinou bude disponovať aj v čase, keď tieto legislatívne normy pôjdu do parlamentu, resp. či za ne zahlasujú všetci koaliční poslanci. Existuje totiž precedens, keď ústavný súd, odvolávajúc sa na materiálnu podstatu ústavy, teda na demokratický charakter našej spoločnosti, v minulosti zrušil aj ústavný zákon o previerkach sudcov. Uvidíme teda, či reparát prejde cez nové zloženie ústavného súdu.
- SLOVENSKO A SVET
Podľa vlády sa dajú najlepšie presadzovať zahraničnopolitické záujmy Slovenska v rámci Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO). Euroatlantická orientácia je napriek „chybám a nedostatkom najlepšou alternatívou, na terajšie globálne výzvy nejestvujú izolované národné odpovede“, suverenita každého štátu je konfrontovaná s novými fenoménmi doby. V tejto časti medzi najdôležitejšie patrí záväzok aktualizácie bezpečnostnej stratégie ako „základného dokumentu, kde pomenujeme životné záujmy, spojencov a partnerov, s ktorými ich budeme presadzovať“. Vládny program tak neobsahuje nijakú výslovnú zmienku o hrozbách alebo o štátoch, ktoré by ju predstavovali. Dokonca aj časť o slovenskej podpore Ukrajiny je bez toho, aby konštatovala výhrady proti Rusku. Práve nesúhlas a rozpory okolo určenia vzťahov k Ruskej federácii v bezpečnostnej stratégii boli v minulej vládnej zostave predmetom rozporov. Adresne program hovorí o nadštandardných vzťahoch s Českom a osvedčenej spolupráci s Poľskom, Maďarskom a Rakúskom a s tradičnými partnermi v rámci EÚ, ako aj s USA. Ďalej konštatuje, že „budeme aktívne podporovať transformáciu a európsku perspektívu Ukrajiny a neakceptujeme narušenie jej teritoriálnej integrity“. Vyhlásenie hovorí o dôležitosti V4, spolupráci so štátmi západného Balkánu, o osobitne „silnej transatlantickej väzbe, pokiaľ ide o NATO ako pilier našej bezpečnosti a obrany“. Mimoriadne dôležitou časťou je európska politika, keďže EÚ „prechádza najzložitejším obdobím od svojho vzniku ... ani EÚ nemá imunitu na kritiku za svoje nedostatky, nesmie sa však stať, že touto krízou bude EÚ ešte viac oslabená“. Aj táto vláda o. i. zdôrazňuje dôležitosť vonkajších hraníc EÚ a o. i. odmieta povinné kvóty.
- POSILNENIE POLÍCIE
„Vláda SR bude zodpovedne pristupovať k zvyšovaniu obranyschopnosti SR ako súčasti celkovej pripravenosti štátu čeliť bezpečnostným hrozbám a výzvam a odolnosti voči nim,“ konštatuje PVV. Zavedenie systému protikorupčného agenta je na prvý pohľad sympatické. Chýba však zmienka o tom, ako tento systém nezneužiť na štátom platené udavačstvo proti nepohodlným. Boj proti korupcii je správny. Mohli sme sa nádejať, že nová vláda sa poučí od európskych štátov, kde je najnižšia miera korupcie. To sú severské krajiny. Nikto ich nepovažuje za policajné. Ak štát pritvrdí bezpečnostné opatrenia v rámci pandémie je to v poriadku. Ale takýto policajný systém nemôže pretrvávať. Narastajúce právomoci štátnej moci sú veľmi výstražné.
Prehodnotenie a zrušenie predražených nákupov v armáde je ambícia nového kabinetu. Minister obrany Naď vtom už i začal konať. Zrušil nákup bojových vozidiel. V nákupe radarov bude pokračovať. Investície do armády sú nutné. Vyžaduje to aj NATO. Bude však armáda konečne integrálnou súčasťou spoločnosti, napríklad keď treba pomáhať pri povodniach a iných kalamitách? Podľa plánu, áno, dúfame...
- STABILITA A VEREJNÝCH FINANCIÍ
Súčasťou PVV je očakávané hospodárenie s verejnými financiami, do ktorých predovšetkým patria štátny rozpočet, rozpočet Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ďalšie, o ktorých sa dnes vie, že pre koronavírus budú počas funkčného obdobia terajšej vlády deficitné. V rámci svojej fiškálnej politiky vláda počíta s výraznou podporou udržania zamestnanosti vo všetkých sektoroch národného hospodárstva, pričom si uvedomuje že bez štrukturálnych zmien v zdravotníctve, školstve, na trhu práce, ako aj v podmienkach podnikania budú nutné zásadné zmeny, ktoré bude koordinovať Inštitút finančnej politiky na úrovni jednotlivých rezortov, pričom samotné zmeny budú viac v kompetencii Národného programu reforiem. Vláda sa zaväzuje vo svojom Programovom vyhlásení rešpektovať schválené rozpočtové európske, ako aj vládne pravidlá. Čo spomínanému dokumentu však chýba, sú termíny na odpočet realizácie navrhovaných zásadných zmien.
Podľa posledných údajov sa v tomto roku očakáva výrazný pokles príjmov do štátneho rozpočtu. Aký bude jeho deficit, závisí od výdajov, z ktorých časť bude financovaná aj z nenávratných európskych peňazí. Vláda počíta s iným parametrickým nastavením daňových a odvodových sadzieb, a teda s ich poklesom, ktorých výpadok v štátnom rozpočte nahradia nepriame dane – predovšetkým vyššia daň z nehnuteľností, environmentálne dane, ako aj spotrebné dane. Otvorí sa diskusia okolo zavedenia rovnej dane s cieľom motivovať daňovníkov daň priznať. Uvažuje tiež so zavedením špeciálnych daní z ekonomickej renty oligarchov, ktorá pochádza z lobistických, ako aj korupčných príjmov. Bude sa hľadať mechanizmus fungovania reverse charge pri výbere dane z pridanej hodnoty tak, aby sa znížila rezerva úniku pri ich výbere. Z dôvodu vládnej podpory pri výstavbe nájomných bytov sa počíta s ich nižším zdanením. Z dôvodu existencie celého radu daňových a odvodových výnimiek sa uskutoční ich sprehľadnenie tak, aby sa zvýšila ich adresnosť a oprávnenosť. Pri výdajoch zo štátneho rozpočtu sa počíta so zapojením Útvaru hodnoty za peniaze, bez stanoviska ktorého nebude možné v rámci jednotlivých rezortov míňať peniaze nad vopred schválené výdavkové stropy.
Vláda vo vyhlásení sľubuje udržateľnosť dôchodkového systému, ktorý po prijatí ústavného zákona o zavedení vekového stropu nároku na odchod do dôchodku bude v ďalších rokoch rozpočtovým problémom. Vo vládnom vyhlásení sa o tomto probléme nič nehovorí, skôr sa počíta so zásadnými zmenami vo všetkých troch pilieroch. Najdôležitejšia sa týka povinnosti vstupu poistenca do druhého piliera do veku tridsiatich piatich rokov a práva dôchodcu byť vopred informovaný o výške jeho budúcej penzie zo všetkých troch pilierov.
- ZMENA FINANCOVANIA ŠKOLSTVA
Návrh úloh v tejto časti programového vyhlásenia je formulovaný poväčšine všeobecne, čo možno dokumentovať použitými spojeniami. Z toho mála konkrétneho, čo sa v programe školstva nachádza, je to, že rezort si dáva za úlohu zmeniť financovanie školstva z normatívneho na financovanie na žiaka tak, že sa fakticky zvýši financovanie súkromných a cirkevných škôl na úkor verejných a štátnych.
Téma učiteľa je mimoriadne poznačená tendenciou šetriť na tejto profesii napriek tomu, že každý odborník vie, že slovenskí učitelia sú stále najslabšie platenými pedagógmi spomedzi krajín OECD. Programové vyhlásenie dáva sľub, že platy učiteľov sa budú zvyšovať v závislosti od možností štátneho rozpočtu, čo v preklade znamená, že sa zvyšovať nebudú, lebo nás čaká recesia, prepad ekonomiky po súčasnej kríze. V programovom vyhlásení však nájdeme veľmi zaujímavú úlohu: „Vláda definuje pojem národnostné školstvo.“ Odborníci ju majú dávno vyjasnenú. Ak sme už pri terminológii – možno by bolo prospešnejšie, ak by sa vláda zaviazala podporiť vznik novej Slovenskej pedagogickej encyklopédie (posledná vyšla v roku 1985 a pracovali na nej odborníci od roka 1977 pod vedením akademika Ondreja Pavlíka) a nového Terminologického pedagogického slovníka, ktorý by obsiahol aj túžbu podať definíciu národnostného školstva.
V programovom vyhlásení nenájdeme zmienku o rodičoch ako kľúčovom partnerovi školy a ani o slovenských školách na zmiešanom území, kde sú významným spôsobom diskriminované. Slovenčina na školách s vyučovacím jazykom maďarským nie je „druhým jazykom“, ale stále jazykom štátnym. Materiál nerieši, ako štát zabezpečí vyššiu úroveň odbornosti a kvalifikovanosti vyučovania na základných a stredných školách, ktorá je v niektorých predmetoch (najmä cudzie jazyky, informačné technológie a prírodné vedy) alarmujúca. Školstvo najskôr nečakajú dobré časy. Neexistuje záruka, že školstvo dostane reformnú injekciu a posunie úroveň slovenského výchovnovzdelávacieho systému aspoň na mierne lepšiu úroveň, akú má v súčasnosti.
- NOVÁ KONCEPIA
V programovom vyhlásení vlády poľnohospodárstvu vyčlenili slušný priestor, je to takmer desatina celého dokumentu. Poteší, že aspoň v programovej podobe pokračuje téza o potrebe zvyšovania úrovne vlastnej potravinovej sebestačnosti a zvýšenia podielu domácich potravín na našom trhu. Pôdohospodárstvo podľa nej musí plniť významné ekologické, ekonomické, sociálne a spoločenské funkcie na národnej úrovni. Zároveň nesmie poškodzovať ďalšie ekosystémy nielen v súčasnosti, ale ani v budúcnosti.
Je dobré, že sa vláda zaviazala vypracovať dlhodobú koncepciu poľnohospodárstva a potravinárstva so zreteľom na strategické dokumenty Európskej únie, od ktorej sa budú odvíjať dlhodobo predvídateľné podmienky a garancie štátnej podpory domáceho poľnohospodárstva. Nesplniteľne znie zámer vlády, že sa bude snažiť o upevnenie postavenia slovenských poľnohospodárov a potravinárov a ich záujmov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020, najmä však zabezpečenie spravodlivých, transparentných a nediskriminačných podmienok slovenským poľnohospodárom a potravinárom v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ. O to sa snažili všetky predchádzajúce vlády a výsledok je chronicky známy. Skôr poteší, že súčasnej vláde ide aj programovo o dosiahnutie maximálnej podpory z rozpočtu SR pri zachovaní rozpočtovej zodpovednosti.
Na rozdiel od ešte nedávnej minulosti sa zdá, že lesom Slovenska sa dostane dôraznejšej ochrany a zodpovednejšieho gazdovania. Lesy podľa programového vyhlásenia „nie sú bankou pre štátny rozpočet, lesy sú poisťovňou pre zdravú krajinu“. Vláda má pomerne veľkolepé zámery v téme vidiek. Treba len dúfať, že sa podarí zámer obnovy hydromeliorizačných zariadení, podpory mladých poľnohospodárov, environmentálnych cieľov a ekologického hospodárstva. Dobrým programovým zámerom vlády je, že predloží ústavnoprávne riešenie vlastníckych vzťahov k pôde, čím zabráni predaju pôdy na špekulatívne ciele.
- MATICA NA PRETRASE
V oblasti kultúry sú záväzky vlády bohaté. Práve v tejto kapitole sa PVV nepriamo týka aj Slovenských národných novín, respektíve Matice slovenskej, keď vláda zváži systémovú zmenu jej financovania. Matica je verejnoprávna inštitúcia, jej rozpočet je ovplyvnený príspevkom zo strany ministerstva kultúry. Celkovo sa chce štát pozrieť na inštitúcie zriadené ministerstvom kultúry, pričom budú podliehať auditu. Vláda sľubuje postupnú inštitucionálnu, obsahovú, legislatívnu aj ekonomickú reformu „v snahe zlepšiť postavenie kultúry v spoločnosti“ aj s konkrétnejšími krokmi. Štátom nezriaďovaná kultúra by mohla mať rovnakú finančnú podporu a podmienky na rozvoj ako oficiálne kultúrne inštitúcie a aktivity.
Niektoré vízie v PVV sú uvedené bez bližšej špecifikácie. Napríklad že vláda chce zvýšiť návštevnosť múzeí a galérií oproti minulému roku o päťdesiat percent. Pomôcť má „lepšia koordinácia rezortu kultúry s rezortom školstva a so samosprávami“. Lepšej návštevnosti by však určite prospelo aj ukončenie rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie. Situácii má pomôcť plánovaný nový zákon o múzeách a galériách.Kabinet chce tiež podporiť rozvoj knižníc ako centier vzdelávania aj pre lepšie výsledky gramotnosti našich žiakov, chce zvýšiť počet výpožičiek v slovenských knižniciach – o to sa už knižnice dlhodobo usilujú všetkými možnými službami, len aby prilákali čitateľov.
Čo sa týka obnovy kultúrneho dedičstva, vláda ju chce zrýchliť, vytvoriť plán na dlhšie obdobie s presným zoznamom do roka 2030.
Čo sa týka národnostných menšín, vláda chce vyhodnotiť a pripraviť novelu zákona o štátnom jazyku, aby sa zamedzilo zásahom do slobody prejavu a práva na šírenie informácií pod zámienkou ochrany štátneho jazyka. Uľahčenia povinností sa zrejme dočkajú rádiá, už nebudú musieť predkladať výkazy hranej hudby, čím sa vlastne prehodnotí dosah zavedených kvót slovenskej hudby v rádiách. Bude zaujímavé sledovať, ako sa k tomu rozhlasové stanice postavia.
Vláda chce dialóg o postavení cirkví a o ich financovaní, chce s nimi spolupracovať v oblasti efektívnejšieho využívania historických budov v majetku cirkví a zvýšenia ich návštevnosti. Potvrdením volebných programov strán koalície je aj úvaha o zavedení nového modelu financovania RTVS či možné navrhnutie nového mechanizmu voľby generálneho riaditeľa RTVS do budúcnosti.
Stranu pripravili: Roman MICHELKO, Dušan D. KERNÝ, Roman KALISKÝ-HRONSKÝ, Róbert HÖLCZ, Ľubomír PAJTINKA, Ivan BROŽÍK, Ľudovít KUSAL