Hrdinovia by nemali zostať neznámi a bezmenní
- Určite je ti dôverne známy tento citát: „Ondrej Čanecký v apríli 1944 so svojou manželkou a s otcom zachránili Waltera Rosenberga a Alfréda Wetzlera, utečencov z vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau.“
O Ondrejovi Čaneckom sme v Kysuckej kultúrnej nadácii hovorili odvtedy, ako jej zakladateľ a čestný predseda JUDr. Anton Blaha začal uvažovať o tom, že nenápadný a málokomu známy muž by si zaslúžil, aby sa jeho meno a ľudský skutok, pretrvávajúci ponad kruté a búrlivé časy, skonkrétnili do trvalej sochárskej podoby. Podnetu sa ujal predseda Správnej rady KKN Jozef Markulják, oslovil sochára Jozefa Hobora a sochára Daniela Priehodu. Ten nápis je na podstavci pamätníka. O ostatnom sa niečo azda už vie...
- Nebyť toho statočného Kysučana zo Skalitého možno by sa svet nebol dozvedel o tom, čo sa dialo so Židmi v Osvienčime...
O tomto som uvažoval v Literárnom týždenníku, číslo 19 – 20/24, v rozsiahlejšom príspevku nazvanom Obyčajný človek medzi mierumilovnými národmi. Mocní sveta rozhodovali a doteraz rozhodujú neraz bez ohľadu na to, kto všetko o krutých udalostiach vie, mohli by alebo by vedieť mali. A konajú, opäť a znovu, až s odstupom času, takže „nestihnú“ zabrániť tomu, čomu sa zabrániť alebo dokonca predísť mohlo, ba jednoznačne malo.
- Pamätník nositeľovi izraelského vyznamenania Jad vašem in memoriam Ondrejovi Čaneckému ste odhalili v máji tohto roku v areáli ZŠ Skalité-Kudlov na pôsobivej slávnosti, na čom má podstatnú zásluhu vaša nadácia. Čo by si v tejto súvislosti rád zdôraznil?
Že Ondrej Čanecký konal ako čestný muž s čistou kresťanskou vierou. Ako člen Správnej rady KKN dodávam, že dva dni po skončení druhej svetovej vojny na stretnutí ľudí dobrej vôle vialo na trikolóre venca v tvare srdca mierové posolstvo.
Zhováral sa Emil SEMANCO