TRI OTÁZKY PRE: doc. PhDr. Ivana MRVU, CSc., historika, archivára a pedagóga
- Aká bola spoločenská atmosféra pred vpádom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa?
Pred 21. augustom 1968 vládla v spoločnosti eufória. Skončila sa cenzúra, v médiách už nebola nijaká zakázaná téma, k slovu sa dostali aj obete brutálneho prenasledovania v päťdesiatych rokoch, uvoľnil sa dohľad nad cirkvami. Hovorilo sa o demokratizácii a socializme s ľudskou tvárou. Ale už koncom júna sa objavili prvé obavy, keď sovietska spojovacia divízia po plánovanom cvičení v Česku akosi nevedela z nášho územia odísť. A tak prišiel 21. august nie celkom nečakane.
- Poznáme v súčasnosti všetky okolnosti okolo „pozvania“ okupačných vojsk?
Pozývací list je dnes už dobre známy. Koncipovali ho piati vysokí komunistickí funkcionári ‒ Indra, Kapek, Švestka, Kolder a Biľak. Je v ruskom jazyku a adresovaný priamo Brežnevovi. Žiadajú ho o urýchlenú pomoc. Mimochodom, aj prezident Ludvík Svoboda bol vo veľkom predstihu informovaný o vojenskom zákroku a aj ho schválil. Zdôraznil však, že nesmie dôjsť ku krviprelievaniu. O tom sa veľmi nevie. Je smutné, že jeho meno nesú ulice na Slovensku, dokonca aj nábrežie v Bratislave.
- Nakoľko tieto udalosti ovplyvnili život občanov v ďalších desaťročiach?
Paradoxne, Slovákom sa splnil dlhoročný nenaplnený sen, Československo bolo federalizované. Vznikla Slovenská socialistická republika s hlavným mestom aj s ministerstvami, hoci s obmedzenými kompetenciami. Ale už 21. augusta 1969 režim brutálne zasiahol proti protestujúcim, ktorí si chceli pripomenúť prvé výročie vpádu. Zásah si vyžiadal päť životov a desiatky ľudí utrpelo zranenia. Prešiel ďalší rok a spustila sa tzv. normalizácia, keď sa režim vrátil k osvedčeným kontrolným metódam. Ľudia to oficiálne prijali a svoj názor si nechali pre seba a sklonili hlavy. Otriaslo to však spoločenskou morálkou.
Zhováral sa Ivan KRAJČOVIČ