Ani bronzový úspech našich hokejistov v Pekingu neuhasil v SZĽH vnútorné rozbroje. Nedávno skončené XXIV. zimné olympijské hry v Pekingu priniesli dlhoočakávaný úspech slovenského hokeja. Po rokoch neúspechov mladé a neskúsené mužstvo pod vedením kanadského trénera Craiga Ramsayho a generálneho manažéra a šéfa SZĽH Miroslava Šatana získalo pre Slovensko historicky prvú olympijskú hokejovú medailu. Za senzačným bronzovým úspechom stála nielen dobre nastavená koncepcia skúseného kouča, ale aj osobnosť našej hokejovej legendy Miroslava Šatana. Istá časť hokejovej verejnosti napriek tomu vníma jeho doterajšie výsledky ako nedostačujúce a požaduje zmenu na čele zväzu.
Medzi najhoršie ľudské vlastnosti patrí odnepamäti závisť a neprajníctvo. História nám už niekoľkokrát ukázala, že ani jedna významná osobnosť našich spoločných dejín sa nezaobišla bez intríg, ohovárania či osočovania od neprajníkov, ktorí sa nikdy nedokázali zmieriť s tým, že sa stala niečím viac, než sú oni sami. Vďaka ich reálnym schopnostiam a skúsenostiam sa nedokázali prirodzenou cestou presadiť v politickom, kultúrnom, vedeckom alebo športovom prostredí. Preto voči svojim úspešným oponentom viedli často eticky nemorálnu špinavú kampaň, aby mohli napríklad len základe neraz nepodložených tvrdení a vedomých lží obsadiť ich zaslúžené posty, na ktoré sa dostali poctivou a čestnou prácou. S podobným problémom sa spoločne s našou politickou reprezentáciou pasuje aj Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) pod vedením doterajšieho prezidenta, držiteľa všetkých štyroch medailí z majstrovstiev sveta Miroslava Šatana.
■ POPRADSKÝ OPONENT
Napriek zisku bronzového kovu z nedávnych zimných olympijských hier v Pekingu sa zdá, že istá časť hokejovej verejnosti nie je s doterajšou prácou a výsledkami súčasného vedenia SZĽH úplne stotožnená. Jej hovorcom sa stal čelný predstaviteľ HK Poprad a bývalý profesionálny hokejový hráč Ľudovít Jurinyi, ktorý ohlásil svoju kandidatúru na post prezidenta SZĽH. Jedným z jeho ohlásených a prezentovaných cieľov v prípade zvolenia je okrem prinavrátenia normálnych medziľudských vzťahov aj zásadné zvýšenie dôrazu na prácu s mládežou.
„Bez nej náš hokej nemá budúcnosť. Aj Miroslav Šatan, Peter Bondra, Zdeno Chára, Marián Hossa, Žigo Pálffy a celá plejáda ďalších hviezd nášho hokeja boli raz prípravkári, žiaci a dorastenci. Pozornosťou v kluboch, ktorá sa dostala ich talentu, z nich vyrástli pre nás všetkých celosvetovo známe športové osobnosti.“
■ PERSPEKTÍVNA STRATÉGIA
Doterajší prezident SZĽH Miroslav Šatan pripomenul, že od jeho príchodu na post prezidenta SZĽH začal spolu s jeho tímom intenzívne pracovať na transformácii zväzu. „A mnoho vecí sa nám podarilo zmeniť. Zabezpečili sme v prvom rade lepšie financovanie našim klubom či už mládežníckym, alebo profesionálnym v rámci SHL. V budúcnosti by sme radi z finančnej stránky pomohli aj extraligovým klubom. Keďže slovenský hokej má udaný smer vďaka desaťročnej rozvojovej stratégii, unikátnej medzi športovými zväzmi, naším cieľom je v začatej ceste kontinuálne pokračovať ďalšie štyri roky a dosahovať predsavzaté méty.“
Z pohľadu nezainteresovaného pozorovateľa sa dá vycítiť, že pravda je niekde uprostred. Obom protichodným táborom ide o budúcnosť slovenského hokeja. Nikto z nás si však neželá návrat do čias, keď časť hráčov, nespokojných s vedením SZĽH, bojkotovala účasť v reprezentácii na vrcholových podujatiach. Spomeňme si, ako sa bývalý tréner Zdeno Cíger sa stal obeťou týchto nezmyslených žabomyších vojen. Na majstrovstvách sveta v roku 2017 sme ako reprezentácia skoro vypadli do nižšej kategórie a ohrozili si tak účasť na domácom šampionáte, ktorý sa uskutočnil o dva roky neskôr v Bratislave a Košiciach. V rozhovore s ním pre náš matičný týždenník spred dvoch rokov sa nechal počuť, že to bolo naozaj ťažké, „ak pracujete s takými hráčmi, ktorí možno za iných okolností by v reprezentácii nikdy neboli. Výkonnosť tam nebola úplne ideálna. Proti vyspelým krajinám sme nemali šancu. S ostatnými tímami, s ktorými máme aj v plnej sile problém zvíťaziť, sme rovnako ťahali za kratší koniec“.
■ ZLÉ VYHLIADKY
Neuznášaniaschopnosť volebného Kongresu SZĽH 18. marca 2022 preto neveští nič dobré. Namiesto konštruktívnej diskusie oboch „znepriatelených“ strán hrozí návrat do stavu pred rokom 2018. Okrem dobre rozbehnutej koncepcie rozvoja slovenského hokeja vo všetkých vekových kategóriách bude na prvom mieste opäť trpieť slovenský fanúšik. Po nedávnom bronzovom úspechu by to bola čistá katastrofa. Preto je dôležité si spoločne sadnúť za jeden rokovací stôl, vydiskutovať svoje názory a postoje a ťahať spoločne za jeden povraz, nech už sa stane prezidentom SZĽH ktokoľvek. Ľahko sa totiž môže stať, že sa aj bez nedávnych pandemických reštrikcií, ktoré vyprázdnili hľadiská, ocitneme v situácii ako na ilustračnej karikatúre nášho spolupracovníka Ľubomíra Kotrhu...
Matej MINDÁR ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA