Novoročné vízie s neodbytnými otázkami a výzvami pre súčasníkov


slovensky znakKoľkých nasledovníkov dnes majú tí, ktorí kedysi dávno projektovali našu prítomnosť?

Marián TKÁČ, predseda Matice slovenskej

Ak je krok na Nový rok vždy predelom, akým veľkým je tohoročný! Rok 2013 prináša veľa príležitostí na oslavy, nestačia prsty na rukách. Oslavy však nemajú iný zmysel ako posúvať, viesť ich účastníkov k napodobňovaniu predkov. Koľkí z nášho národa by dnes dokázali konať ako tí, ktorí projektovali našu prítomnosť na zelenej lúke a pod košatými lipami pred martinským evanjelickým chrámom?

Dobrovoľne a odvážne. Koľkých nasledovníkov majú Moyses a Kuzmány medzi hierarchiou oboch našich najväčších cirkví? Štefan Moyses ako zakladajúci člen Matice priložil do jej pokladnice 2 100 zlatých, dva razy toľko ako panovník František Jozef. A neváhal postaviť sa pod dvojkríž. Dnes toľkí váhajú...

To, či bude cyrilo-metodsko-gorazdovské súsošie v centre Bratislavy, je dôležité a podstatné. Lebo sochy nielen skrášľujú námestia a ulice, ale sú aj mienkotvornými svedkami: udržujú charakter národa. Cez ne ide o idey, ideológiu, o budúcnosť národa. Aj pamätníky menia hlavné mestá na metropoly – napríklad Viedeň, Prahu, Budapešť! Nie, my ešte nemáme metropolu. Bratislava nie je slovenskou metropolou: nechcela Svätopluka, chcela vymeniť bronzového Štúra na Dunajskom nábreží, nechce troch svätých. Isteže nie preto, či má (a mal?) alebo nemá Gorazd fúzy a bradu.

Z ODKAZU PROROKOV

tkáč mariánPred 150 rokmi, po tisícročí bez vlastného kráľa vznikla Matica slovenská ako odkaz veľkých našich národných prorokov – Bernoláka, Štúra, Moysesa. Keď sa končila platnosť Metodovo proroctva, že Svätoplukovi potomkovia budú tisíc rokov žiť doma pod cudzími vládcami, Slováci si nezvolili kráľa, ale ustanovili si vlastnú kráľovnú – „maticou“ je v srbčine úľ, zdroj, včelia kráľovná. Aké symbolické! Ak štát ako entitu vytvorenú ľuďmi spravuje politická moc, národ ako dielo Božie vedie duchovná a kultúrna moc, tvorcovia a strážcovia národnej duchovnosti, básnici, spisovatelia, národní proroci, Matica! (Slovenský mysliteľ Š. Polakovič akoby na okraj dodáva: dovtedy len, kým nevystrú ruku za hmotou.)

Poslanie Matice je teda jasné: ako kráľovná, ochrankyňa národa – akoby pod tajomným plášťom Patrónky Slovákov Sedembolestnej – musí mať odvahu byť tvorcom a strážcom národnej duchovnosti, udržiavateľom tradícií, svedomím národa a prorokom slovenskej budúcnosti. Proroci ako služobníci ducha žili v dobrovoľnej chudobe (aj náš Štúr prešiel tŕnistú cestu životom v chudobe, za ktorú by sme sa ešte dnes mali červenať), nebáli sa postaviť pred kráľa a kňazov a hovoriť im aj nepríjemné pravdy. Celý židovský národ vedel, že z času načas príde prorok, aby upravil národný vývin. Preto ich prenasledovali a niektorých aj zabili; niet časov a režimov, keď netrpela aj Matica slovenská.

K VÝZVAM DNEŠKA

Ak náš národ, a teda aj Matica, chce prežiť ďalších 150 rokov vo svojom štáte, sme povinní prorocky odpovedať na výzvy dneška, živiť onen matičný „think-tank“. Naša budúcnosť je v pestovaní vlastenectva v podobe hodnej začiatku tretieho tisícročia. V pohľade na vlasť, uholný kameň vlastenectva, ktorý smie byť všetko objímajúci a všetko zahrňujúci. V prekračovaní tradičného chápania vlasti – história, jazyk, kultúra a vzdelávanie akoby samé pre seba. Dnes, napokon tak, ako sa píše už v prvých matičných stanovách, ide o kultúru a vzdelanie ako predpoklad dobrobytu národa.

Matica slovenská rokovaniePredpokladov dobrobytu je však viac, súčasťou vlasti sú aj rozmanité tradície v oblasti hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré nás vyčleňujú, ale zároveň aj včleňujú do Európy. Vlasťou sú tradície viažuce sa na starostlivosť o prostredie, v ktorom národ žije, o vzduch, vodu, zem, o neobrábanú pôdu na našom vidieku, aj o zanedbané kultúrne pamiatky na zemi či ešte neodhalené v zemi. Našou vlasťou sú aj podmienky na život všetkých občanov Slovenska, vrátane neprispôsobivých. Súčasťou našej vlasti sú aj Slováci, ktorí si musia v desaťtisícoch hľadať obživu v krajinách sveta a Európy. Nemali by v Európskej únii dostávať aj duchovnú obživu? Iba tak sa môže uchovať „kultúrna rôznorodosť Európy“, ak sa stane dôležitou súčasťou európskej politiky podpora kultúry a vzdelávania vo vlastnom jazyku, a to z rúk štátu, pre ktorý príslušníci iných európskych národov pracujú a ktorému platia dane. Naša príležitosť zakotviť tento princíp do európskej legislatívy príde v roku 2016, keď Slovensko bude predsedajúcim štátom EÚ. Nechceme, aby sa v európskom mori stratili menšie národy a ich príslušníci. A Slováci uprostred nich.

Byť tvorcom a strážcom národnej duchovnosti je pre Maticu ako celok i pre každého matičiara česť a zodpovednosť. Pripojme sa teda k modlitbe Metodových žiakov: „Na kráľovstvo naše, Pane, milosťou tvojou zhliadni. A nevydaj, čo je naše, cudzím, a neobráť nás za korisť národom pohanským.“ Lebo chceme AJ naďalej byť duchovnou mocnosťou slovenského národa, stavať hrádze proti vegetujúcej kríze hodnôt a udržiavať aj v chaose dnešného sveta tradície, z ktorých ako z koreňov tento národ vyrástol.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.