Odlepme sa od pohodlnosti


Stanislav HÁBER

Na zemeguli je sedem miliárd ľudí. Ak je vo svete roztratených okolo dvoch miliónov Slovákov, potom náš národ má celkovo takmer sedem miliónov duší. Predstavujeme teda jednu desatinu percenta ľudstva.

Sú aj menšie národy, než je ten náš, a majú vlastný štát. Bude to dvadsať rokov, čo sme sa k nemu dopracovali po tisícročnom čakaní aj my. Patríme k tridsiatke najbohatších krajín sveta a sme majstri v sťažovaní sa. Nič nám nie je po vôli. Sedíme často v preplnenej izbe ako tí Ťapákovci od Timravy a nevieme sa odlepiť od vlastnej pohodlnosti.

Ak však na zabezpečenie chodu štátu nepotrebujeme až natoľko rozkošatený aparát, veď stojí nemálo prostriedkov a tie nám treba šetriť, dostávame sa po dvadsiatich rokoch do závozu. Zmenšenie obsluhy štátu sa nám jednoducho nemôže podariť, lebo príkazy Bruselu hovoria často o navýšení byrokracie, inak nezískame rôzne podpory z fondov. Jednoducho musíme garantovať byrokratický aparát v istej sile. Vraj nás čakajú prevratné časy. V Únii sa čoraz viac skloňujú slová o spojených štátoch európskych. Premiér nám oznamuje, že dôjde k veľkým zmenám, a rokuje s opozíciou, či tiež podporí prenos kompetencií štátu v prípade vzniku užšej európskej integrácie. Máme aj inú cestu, ak 85 percent našej produkcie vyvážame práve do spoločnej Únie? Čo vlastne ukazuje tá jedna desatinka percenta zvyšným bezmála sto percentám ľudstva? Aký je náš príspevok do celkovej skladačky existencie mysliacich bytostí na planéte Zem?

Ak sa súčasná euro-atlantická civilizácia delí na centrum – semiperifériu – a perifériu, ani tu nie sme na tom najhoršie. Lebedíme si uprostred tohto modelu málokým poznaní, ale predsa ešte v nie najhoršej pozícii. Vieme ťažiť z tohto postavenia alebo sa chystáme opäť do polohy nesamozrejmého štátu? Zoberme si len, v koľkých štátnych útvaroch sme boli za posledných sto rokov? Najprv sme dreli gate v monarchii, potom v prvej, následne vo vojnovej, potom v komunistickej, socialistickej a konečne aj v demokratickej republike, až sme sa časom prehrýzli k tej samostatnej. Vieme si uctiť jej symboly? Vzdať česť takým sviatkom, ako je trebárs dvadsiate výročie prijatia Ústavy SR?

V čase jej prijímania na októbrovom námestí v Bratislave ešte aj maďarské etnické strany boli slovenskejšie než niektoré slovenské strany v opozícii, ktoré hlasovali proti... Pravda, to sú známe veci. Čo je neznáme, je pre Slováka hrdosť na vlastnú symboliku a poznanie svojej histórie. A táto osobitá kombinácia nás ťažko viac preslávi než jednoduché pomenovanie známe len nám, že sme Ťapákovci a nimi aj zostaneme. Utešiť nás môže len iné porekadlo, že hlúpi majú šťastie. Dúfajme.

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.