Zabúdame na starú pravdu, že sa máme prikrývať len takou perinou, na akú máme
Tibor B. HAČKO – Foto: archív SNN - Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Staré porekadlo vraví, že žiť na dlh sa nevypláca. To však vedeli už naše babičky. Podľa rovnako životom overenej skúsenosti sa dnešné ekonomiky vôbec neriadia. Možno preto, že svetové hospodárstvo ovláda väčšinou vekovo mladá, často nezodpovedná skupina osôb bez zábran a morálnych škrupúľ. Zaráža však, že aj štáty ako Francúzsko, Nemecko, Holandsko a dokonca aj Rakúsko uverili, že žiť na dlh je prirodzené. Povolili uzdu nezodpovednosti.
Mnohé európske krajiny namiesto očakávaného rastu po finančnej kríze čaká neradostný a ťažko predpovedateľný osud dlžníkov. Dlho to nikoho netrápi – ak je od koho si požičiavať.
Začalo sa to v roku 2006 na Islande, kde mladý finančný kaskadér, riaditeľ centrálnej banky David Oddsson nereagoval na prehrievanie sa ekonomiky a naopak naskočil na kolotoč fondových inštitúcií. Prvé roky nového tisícročia boli v znamení mohutných, najmä amerických investícií do ťažby a celá polovica desaťročia sa niesla v znamení klamlivých čísel rastu, presahujúcich každoročne 10 – 13 percent. Tie lákali špekulatívny kapitál, a tak už v roku 2008 veľká časť obyvateľov Islandu pracovala v bankovom sektore. O rok prišiel krach a rýchlu pomoc Ruska vo výške 4 miliardy eur musel Island po príkaze z NATO odmietnuť. Nanútili mu silne nevýhodný záchranný balík od Medzinárodného menového fondu vo výške 4 a 1,3 miliardy eur, následne britsko-holandský balík s 3,8 miliardy eur a pomoc z Európskej únie vo výške 2,7 miliardy. Dovedna takmer trojnásobok ponúkanej ruskej pomoci. Neskôr si na ostrove zainvestovalo aj Česko... A výsledok? Island už nie je hospodársky nezávislý a tejto perspektívy sa navždy zbavil, aj keď tam prebieha náročný znárodňovací proces. Držme Islanďanom palce. Možno práve ich príklad bude modelom ako odstaviť hazard z oblasti riadenia štátov.
■ FINANČNÁ INFEKCIA
Írsko – ako najbližší sused Islandu – sa prvé nakazilo peňažnou chrípkou. Fondový vírus zlákal aj vedenia tamojších bánk. Írsky experiment stál potom Európsku úniu a Medzinárodný menový fond 85 miliárd eur. Írsko dostalo pomoc s podmienkou znížiť rozpočtový deficit do roku 2015 pod 3 percentá HDP. Predpoklady však hovoria, že deficit krajiny bude ešte v roku 2015 predstavovať 4,8 percenta HDP.
Grécko už od polovice roku 2010 dostalo dve záchranné pôžičky od EÚ a MMF. Prvá predstavovala 110 miliárd eur, druhá z roku 2012 už neuveriteľných 130 miliárd eur. Vláda však musí dodržať prísne podmienky, vykonávať ekonomické škrty, zvyšovať dane a prepúšťať štátnych zamestnancov, na čo sa však nijakými čitateľnými opatreniami nepodujala. Riešením je odpredaj ostrovov, čo by znamenalo zmenu hraníc nenásilným spôsobom. Z hľadiska medzinárodného precedensu by to znamenalo vznik nového fenoménu „firemného teritória“. Slovensko by sa mohlo do roku 2027 celkom reálne stať „Reiffeisen“ alebo „VW grund“.
● IBERSKÁ STAGNÁCIA
Finančnými bacilmi sa infikovalo aj Portugalsko. Muselo pristúpiť na rokovania o záchrannom úvere od zoskupení EÚ a MMF vo výške 78 miliárd eur. Portugalská ekonomika je v dlhodobej recesii. V tomto roku sa dokonca očakáva jej pokles o 3 percentá. Premiér Pedro Passos sa usiluje rozptýliť obavy, že jeho krajina už nebude potrebovať ďalší balík pomoci. Vláde sa skutočne aj napriek zlým prognózam vo vývoji HDP darí krehko znižovať rozpočtový deficit.
Do dlhovej špirály sa zamotáva aj španielska vláda. Tamojšia ekonomika stagnuje; začiatok rastu očakávajú odborníci až v roku 2014. Španielske bankové domy len nedávno požiadali eurozónu o pomoc, ktorá zrejme dosiahne až 100 miliárd eur.
■ TITANIC STREDOMORIA
Ďalším potápajúcim sa je Cyprus. Potrebuje pomerne akútnu pomoc pre svoje banky, ktoré tiež „narazili na útes gréckych dlhov“. Vzniknutá diera, spôsobená previazanosťou cyperskej a gréckej ekonomiky, nie je zatiaľ stanovená, ale v odborných kruhoch sa hovorí o 10 miliardách eur. To je približne 50 percent HDP krajiny a... dve tretiny ročnej produkcie Slovenska. Ruská ekonomika, ktorá sa pokúsila preniknúť do blízkosti amerického kontinentu cez Island, teraz rokuje s Cyperčanmi o veľmi rýchlej pomoci. Čína má tiež záujem aktivizovať časť svojich rekordných devízových rezerv. Ponúka ich ako záplatu na zatekajúce hospodárstvo Cypru. Pravda očakáva, že neskôr bude na ostrove politicky aj finančne profitovať.
■ MIERNE TEMPO
A ako si počína stredoeurópske teritórium? Predovšetkým je prakticky úplne závislé od nemecko-taliansko-francúzskeho zoskupenia. Maďarsko nie je členom eurozóny, ale vinou prepadu kurzu forintu a nárastu výnosu z jeho krátkodobých dlhopisov požiadalo EÚ a MMF o pôžičku do výšky 20 miliárd eur. Budapešť sa potáca nad priepasťou politickej izolácie po neuvážených vyhláseniach svojich politických lídrov. Preto aj dohoda o pôžičke stále nebola podpísaná. Brusel vytýka maďarskej vláde minimálnu snahu o zníženie rozpočtového deficitu, zmenu fiškálnej politiky, zmiernenie rétoriky voči susedom a zrušenie niektorých sporných zákonov.
Slovensko si tiež nepočína najlepšie. V roku 2005 sme mali hrubý zahraničný dlh vo výške 24,5 miliardy eur, v minulom roku už 55,7 miliardy eur. Okrem toho nás straší stála dlhová služba v tranžiach 3,3 miliardy eur, 1,7 miliardy eur a 2,8 miliardy eur. Po prijatí Zákona o rozpočtovej disciplíne, ktorým sa uvoľnili hranice dlhovej služby na 45 percent HDP – teda na asi ďalších 8 miliárd eur – zadlženie ešte porastie . A ktosi pripomína, že sa máme zakrývať len takou perinou, na akú máme?