Od bitky pri Rozhanovciach, najväčšej v stredoveku u nás, uplynulo sedem storočí
František MRVA – Jozef SCHWARZ
Bitka pri Rozhanovciach sa odohrala v piatok 15. júna 1312 v okolí rovnomennej obce neďaleko Košíc Na bojovom poli sa zrazili vojská kráľa Karola Róberta z Anjou, ktorým prišli na pomoc vojská spišských Sasov, rytierov rádu johanitov a vojsko Košíc. Ich protivníkmi boli vojská Omodejovcov – synov nebohého palatína Omodeja, ktoré posilnili oddiely Matúša Čáka Trenčianskeho.
Historici čoraz častejšie zohľadňujú tézu, že išlo o najväčšiu stredovekú bitku na našom území. Okrúhle jubileum a historický význam sú dobré dôvody na jej pripomenutie si. Tentoraz mala spomienka veľkolepý charakter.
■ DEJINNÝ RÁMEC
Pred pamätnou bitkou vymrela v Uhorsku dynastia Arpádovcov (1301). O uhorský trón začali zápasiť neapolskí Anjuovci, českí Přemyslovci, neskôr Wittelsbachovci. V prvých rokoch bojov o uhorský trón (1301 – 1305 ) bol súperom Karola Róberta z Anjou Přemyslovec Václav (v Uhorsku Ladislav V.), syn českého kráľa Václava II. Potom sa súperom Karola Róberta až do roku 1308 stal bavorský vojvoda Oto III., ale ani ten sa v Uhorsku nedokázal presadiť. Najväčšiu podporu napokon získal Karol Róbert. Krajinu však po rokoch neustálych bojov ovládali jednotliví veľmoži, ktorí striedavou podporou uchádzačov o trón sledovali svoje vlastné záujmy. Vznikli tak územia, na ktorých títo oligarchovia takmer neobmedzene vládli. Takým pánom Váhu a Tatier bol aj Matúš Čák Trenčiansky. Omodejovci ovládali severovýchod Uhorska...
Karola Róberta 27. novembra 1308 na peštianskom sneme zvolili za kráľa a 27. augusta 1310 ho v Stoličnom Belehrade korunovali svätoštefanskou korunou za panovníka . Už v ten istý rok sa dostal do konfliktu s Matúšom Čákom Trenčianskym, ktorého zbavil funkcie palatína. Zarovno vrcholil spor medzi Omodejovcami a mestom Košice. Omodeja Abu, ktorý už v roku 1304 prešiel od Václava-Ladislava na stranu Karola Róberta a získal pre neho práve mesto Košice, 5. septembra1311 v jednej potýčke zabili košickí mešťania. Omodejovi synovia žiadali súd a pomoc od kráľa. Karol Róbert bol však rozhodnutý túto situáciu využiť vo svoj prospech. Rozsudok zbavil Omodejovcov nárokov na Košice. Kráľovi museli vrátiť Abovskú a Zemplínsku stolicu, banské mesto Gelnicu, Spišský hrad a ďalšie kráľovské hrady. Museli sa podriadiť kráľovi a bez jeho povolenia nesmeli stavať ďalšie pevnosti. Omodejovci rozsudok prijali len formálne, spojili sa s Čákom a kuli pomstu. V marci 1312 vyplienili okolie kráľovského mesta Blatný Potok. Kráľ sa rozhodol rázne zakročiť. Po menších bitkách a obliehaní Šarišského hradu k rozhodujúcej zrážke, na ktorej sa zúčastnilo až 10 000 bojovníkov, došlo práve pri Rozhanovciach. Väčšie straty utrpelo síce kráľovské vojsko, ale straty Omodejovcov boli citeľnejšie. Okrem veliteľov Demetera a Abu Pekného padli aj Omodejovi synovia Mikuláš a Dávid, ako aj množstvo omodejovských familiárov. Karol Róbert skonfiškoval rozsiahle majetky Omodejovcov a ich stúpencov a časť z nich daroval svojim najvernejším podporovateľom. Ukončil tak dlhoročnú vládu Abovcov na východnom Slovensku a priblížil koniec vlády Matúša Čáka Trenčianskeho nad zvyšným územím Slovenska.
■ ROZMERNÝ PLÁN
Autor a realizátor myšlienky živej rekonštrukcie bitky Ján Mičovský, jeden z hlavných spolutvorcov Lesníckeho skanzenu na Čiernom Balogu, sa rozhodol, že v širokej spolupráci s mnohými jednotlivcami a inštitúciami využije okrúhle jubileum na prehĺbenie národnej pamäti aj historického vedomia. Podujatie doplnil sprievodnými podujatiami na mieste – o skoro stredoveký jarmok, prezentácie ukážok činnosti desiatok nadšencov stredovekého boja a života nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska a Česka, bohatý kultúrny program a dobré občerstvenie umožnili tisíckam záujemcov byť pri tom a aspoň na chvíľu sa vcítiť do minulosti. A nenásilne a pritom pútavo predstaviť stredovek.
Náročný zámer mal generálku už pred rokom. Vtedy nevyšlo počasie. Inak to bolo v sobotu 16. 6. 2012 – po 700 rokoch a jednom dni nastúpili vojská do boja. Mohli sme si priblížiť spôsob stredovekého boja, potešiť oči replikami zbraní a výstroje, trnúť pri tvrdých úderoch bojovníka na bojovníka. V takmer autentických miestach na chvíľu ožilo napísané...
■ MÚZEUM BITKY
Nielenže sa pripomínali časy minulé, ale môžu sa stať aj podnetom na rozvoj cestovného ruchu a prispieť na rozvoj regiónu. Preto súčasťou tohoročnej rekonštrukcie bitky bolo aj zriadenie múzea bitky v obci Rozhanovce. Sídli v budove obecného úradu a jeho centrálnou súčasťou bude postupné budovanie makety bojiska a bitky v roku 1312. Zároveň na hlavnej ulici pri obecnom úrade odhalili pamätník bitky zo spišského travertínu od kameňosochárov Ladislava Staňa staršieho a Ladislava Staňa mladšieho z Valalíkov. Súčasťou expozície je aj zriadenie Chodníka stredovekého času rozhanovskej bitky. V Rozhanovciach a okolitých obciach stoja panely upozorňujúce na túto udalosť a nad Beniakovcami sa začína samotný chodník, ktorý vedie lesom k rekreačnej oblasti Zelený dvor pri Košiciach a bude sa naďalej dotvárať. V krátkom čase sa vybuduje 12 metrov vysoká rozhľadňa medzi obcami Čižatice a Chrastné, z ktorej bude panoramatický pohľad aj na areál bývalého bojiska. Na ceste z Rozhanoviec na Čižatice sa nachádza prameň Karola Róberta. Medzi trvalé pripomienky môžeme zaradiť aj vydanie slovenskej poštovej známky, ktorej autormi sú Dušan Kállay a Rudolf Cigánik.