Smutné svedectvo vyhasnutého svedomia národa


Bývalí politickí väzni majú dve organizácie, ktoré sa v mnohom názorovo rozchádzajú               

Eva ZELENAYOVÁ

Slovenský rozhlas odvysielal 1. mája na tento deň dosť nezvyčajnú reláciu. Členovia Konfederácie politických väzňov sa stretli pri pamätníku politických väzňov v Leopoldove a  navštívili objekty väzenia, v ktorých mnohí z nich prežili mladosť. Nezaujatého poslucháča nemuselo na relácii nič vyrušiť. Redaktorka dala slovo niektorým účastníkom stretnutia. Jeden z nich povedal, že komunistický režim ho síce neprenasledoval, ale prijal pozvanie priateľa do spoločnosti politických väzňov, s ktorými sympatizuje.

Ďalší spomenul, že ho odsúdili preto, lebo po vojne sa vytvorili skupiny, ktoré si želali slobodné Česko-Slovensko a on do jednej z nich patril. A práve vo výpovediach týchto dvoch účastníkov pietnej spomienky sa ukrýva čertovo kopýtko.

Po vojne bolo obnovené Česko-Slovensko, voči čomu mali mnohí národne uvedomelí Slováci výhrady. Želali si pokračovanie Slovenského štátu, založili Bielu légiu a ďalšie skupiny a usilovali sa svoje myšlienky šíriť medzi obyvateľstvo. Samozrejme, že nový režim a jeho mocenský aparát štátu ich odsúdil. Paradoxne ako vlastizradcov. Zradili totiž Česko-Slovensko.

Početná organizácia Bielej légie bola na východe Slovenska, ale nebola jediná. Podľa jej zakladateľa Jozefa Vicena príťažlivosť organizácie spočívala v jej programe, ktorý sa týkal ochrany elementárnych práv občanov. Medzi prvými obeťami tohto obdobia boli traja maturanti z Trenčína – Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár. Popravili ich na výstrahu iným najmä za to, že sa zasadzovali za obnovu slovenskej štátnosti.

JE TO TAK

Pri ich pamätníku v trenčianskom gymnáziu sa každoročne stretávajú členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) i členovia Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja (PV ZPKO). A tu vyvstáva otázka: ak členskú základňu KPVS tvoria ľudia, ktorí sa po vojne angažovali za obnovu Česko-Slovenska, prečo prichádzajú k pamätníkom obetí, ktorí položili život za pokračovanie Slovenského štátu?

Klasik by povedal, na Slovensku je to tak. Po roku 1989 si aj bývalí politickí väzni založili svoju organizáciu. Keďže si neželali spoločnú československú, vznikli dve. Slovenská a česká. Na Slovensku ju pomenovali Konfederácia politických väzňov Slovenska. Záujem o spoluprácu s českou pravdaže jestvoval, preto fungovali na báze konfederácie. Až do roku 1999, keď na sneme odhlasovali zmenu názvu na Zväz protikomunistického odboja. Dôvod bol praktický, po vzniku dvoch samostatných republík konfederácia stratila zmysel. Nebolo s kým kooperovať na tejto báze. Členstvo v ZPKO nebolo viazané na príslušnosť k nejakej politickej strane a ideológii. To však nevyhovovalo istej časti členstva, ktorá zmenu názvu využila na založenie novej organizácie so sídlom v centrále KDH na Žabotovej ulici v Bratislave. Vrátila sa k starému názvu a vyhlásila, že členmi KPVS môžu byť len členovia KDH...

Na druhej strane, pôvodná organizácia (dnes s názvom PV ZPKO) má prísne stanovy.   Jej členmi sa nemôžu stať sympatizanti, ako to spomínal 1. mája v rozhlase jeden z účastníkov pietnej spomienky v Leopoldove, iba zo zákona definovaní politickí väzni a ich blízki rodinní príslušníci. Pravdaže, bez ohľadu na členstvo v akejkoľvek  politickej strane.

V slovenských reáliách nebolo ničím nezvyčajným, ak sa spoločnosť polarizovala práve na postoji k vlastnej štátnosti. Je historická skutočnosť, že na čelo odporcov slovenskej samostatnosti sa v nedávnej histórii postavilo práve KDH. Zdá sa, že politika tohto politického subjektu našla obdivovateľov aj medzi niektorými politickými väzňami, ktorí svoju existenciu spojili s touto politickou stranou.

Preto neprekvapuje, že vláda Ivety Radičovej uprednostňovala KPVS. Aj tým, že jej predsedovi Antonovi Srholcovi umožnila slúžiť sväté omše vo vládnej kaplnke. Ktovie, či nie skôr preto, že je veľkým kritikom cirkvi, čo predošlej liberálne orientovanej koalícii zrejme vyhovovalo. PV ZPKO nemá na čele organizácie kňaza, ale aristokrata pôvodom, bývalého poslanca NR SR a niekdajšieho veľvyslanca SR v Maďarsku Arpáda Tarnóczyho. Členskú základňu PV ZPKO vyrušuje, že ideály väzňov bývalého režimu do veľkej miery skresľujú členovia KPVS. Deformujú ich aj tým, že k vzniku samostatného štátu v roku 1993 zaujímajú rovnaké postoje ako KDH. Existencia dvoch línií v orientácii organizácií politických väzňov svedčí o našej národnej črte, že sa nedokážeme zjednotiť. Nejednotní sme aj pri takých vážnych témach, ako je vzťah k vlastnej štátnosti. Odpor proti komunistickému režimu nemusel mať súčasne charakter odporu proti spoločnému štátu. Nakoniec v českej časti republiky úplne absentoval prvok za vznik samostatného českého štátu.

NENAPLNENÝ ZÁKON

Národná rada SR schválila 16. marca 2006 zákon č. 219/2006 o protikomunistickom odboji. Dodnes nebol tento zákon akceptovaný štátnymi inštitúciami. Podľa tohto zákona bol „protikomunistický odboj pokračovaním národného boja za oslobodenie“ a „jeho účastníci boli aktívni bojovníci za slobodu a demokraciu“. Týmto zákonom spoločnosť postavila protikomunistický odboj na úroveň protifašistického odboja, čo mu právom patrí. Reálny komunizmus, nie komunizmus ideí, spôsoboval masové násilie na ľuďoch a systematické represálie na odporcoch tohto systému. Len vo východnej Európe mu padlo za obeť milión ľudí; vo svete privodil smrť ďalším miliónom obetí.

Zákon o protikomunistickom odboji sa začína slovami: „Národná rada Slovenskej republiky, vedená vôľou oceniť a vyjadriť úctu mužom a ženám, ktorí s nasadením vlastných životov, osobnej slobody a pripravení k najvyšším obetám bojovali za vlasť, bránili hodnoty slobody a demokracie, odhodlaná natrvalo pripomínať ideály vlastenectva, cti a statočnosti ďalším generáciám našich občanov a pripravená vyjadriť vďaku všetkým etapám národného boja za slobodu, sa uzniesla na tomto zákone...“ Krásne slová uznania, ale len na papieri.

Súčasná vláda sa rozhodla, že prehodnotí financovanie mimovládnych organizácií. Znamená to, že ani v máji nemali také organizácie ako PV ZPKO peniaze na činnosť v roku 2012. Politickí väzni komunistického režimu sú podľa zákona č. 219/2006 o protikomunistickom odboji odbojovou organizáciou. Rovnako ako protifašisti. Z nepochopiteľných príčin však zotrvávajú v postavení občianskeho združenia financovaného prostredníctvom ministerstva vnútra. V Českej republike napríklad patria pod rezort obrany. Ako druhý protifašistický odboj na Slovensku.

Nedávno si v ČR prví politickí väzni prevzali osvedčenie o členstve v odboji.  Pri tejto príležitosti minister obrany A. Vondra povedal: „Svojím hrdinstvom ste ukázali nám i budúcim generáciám, že ani najbrutálnejšia totalita nie je schopná zlomiť celý náš národ. Vysielate tak naprieč dejinami posolstvo – byť hrdinom má zmysel. Sú hodnoty, za ktoré stojí bojovať, za ktoré stojí dokonca aj umierať. To vďaka ľuďom ako ste vy, je dnes naša zem slobodná a demokratická.“

Je paradoxné, že na Slovensku sa práve antifašisti postavili proti tomu, aby aj antikomunisti mohli mať štatút odbojárov, a tým zaručený aj systém financovania organizácie, ktorá má po celom Slovensku už 22 rokov vybudované regionálne štruktúry. Hoci PV ZPKO je zo zákona odbojovou organizáciou, štát ju stále eviduje ako občianske združenie, ktoré musí opakovane každý rok žiadať ministerstvo vnútra o finančný príspevok na svoju činnosť. Posledné roky prichádzali príspevky až v polovici roka a ustavične boli krátené. Vznikali situácie, keď organizácia závislá od štátneho príspevku musela štátu zaplatiť pokutu za neodvedenie odvodov za pár profesionálnych zamestnancov. Z jednociferných príspevkov členov organizácie nie je možné financovať ani len vycestovanie delegácií na kladenie vencov k pamätníkom ich martýrov.

Pekné slová na adresu politických väzňov a nenaplnené zákony nesvedčia o dobrej vôli uctiť si tých, čo sa zaslúžili o slobodu a demokraciu. Sú skôr smutným svedectvom vyhasnutého svedomia národa.                                                                



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.