Parky, pivo a Babylondýn


LondynV britskej metropole pri Temži skôr počujete slovanské jazyky ako domácu angličtinu

Michal BADÍN

Do centra Londýna prichádzame po viac ako dvadsiatich štyroch hodinách cestovania. Nohy stŕpnuté, chrbát dolámaný od ustavičného sedenia v autobuse. Iba sem-tam prestávka na toalety, cigaretu... Víta nás slnečné počasie, aspoň to je slabou náplasťou na únavu a strastiplný zážitok z celodenného križovania ciest naprieč Európou.

Je niečo po desiatej dopoludnia, všade počuť ruch veľkomesta. Motorky sa prešmykujú pomedzi autá spomalené hustou premávkou. Chodníkmi popred výškové budovy kráča súvislý dav ľudí; zdá sa nám, že väčšinou sú to úradníci ponáhľajúci sa do svojich kancelárií. Koľko okien na tých fascinujúcich mrakodrapoch je, to snáď nevie ani architekt, ktorý ich projektoval. Cez okno autobusu pozeráme hore do výšky s otvorenými ústami od ohromenia.

londýn-štvorecBlížime sa do najužšieho centra. Naľavo, v medzere medzi dvoma hotelmi prvýkrát uzrieme Temžu. Poskakuje na nej krížnik Belfast, najťažší britský plávajúci kolos v námorných bojoch druhej svetovej vojny. Teraz múzeum. Napravo od nás, pred akousi cirkevnou školou pofajčievajú študenti v typických ostrovných školských uniformách. Turisti sa túlajú okolo, čakajú na sprievodcov. Nepripadá nám to ako škola, ale tak trochu ako panoptikum... A po ceste nekonečne plynú autobusy – presne také, aké sme videli trebárs aj v Dubline. Lenže sú typicky londýnsky červené. A sú tiež magické – nastúpite v meste, vystúpite v meste. Kedykoľvek a kdekoľvek sa pozriete, všade žije veľkomesto, aj ľudia v ňom.

NIELEN FUTBALOVÁ ZELEŇ

Všade je veľa zelene a parkov. Až nám príde trochu čudné, že namiesto nich ešte nestoja nákupné centrá či negustiózne honosné sídla poisťovacích a iných spoločností, ktorých je v Londýne asi najviac Európe. V jednom z menších parkov zvolíme kratšiu prestávku. Priskacká k nám veverička, odvážne zvieratko sa nám obtiera o nohy a žobre o kúsok jedla. Hádžeme jej odrobinku keksu – až potom uprieme zrak na tabuľky rozmiestnené po celom parku: „Nekŕmte veveričky, môžu vás pohrýzť a spôsobiť vážne zdravotné problémy!“

Peši sa presúvame ďalej. Pred nami je veľká kovaná brána do ďalšieho parku. Je to ten povestný londýnskylondon 3 Hyde Park. Pri pohľade na trávniky, obsadené tisíckami ľudí, máme pocit, že v Londýne sa asi nemusí pracovať, veď je niečo po jednej hodine poobede a oni si pokojne vylihujú na ležadlách, čítajú noviny, popíjajú kávu z plastových pohárov a tí odvážni – a zároveň poriadne vytočení z celodenného stresu – ventilujú svoju zlosť na Hyde Park Corner. Sadáme si na lavičku, vyzúvame topánky a tento slastný parkový pokoj aspoň na chvíľu vychutnávame s ostatnými.

Poobedňajší čas ešte musíme naplno využiť. Kupujeme si lístok na autobusovú dopravu a z centra sa odvážame smerom na juh. Zážitok z cestovania tradičným dvojposchodovým autobusom – doubledeckerom – dopĺňa nádherný výhľad na pôvodné staré domy v štvrti Chelsea. Bývanie tu asi nie je najlacnejšie, a pravdepodobne ani najpokojnejšie. Veď medzi tými domami je ukrytý štadión známeho londýnskeho klubu Chelsea, pri ktorom sa fotografujeme na pamiatku. Ten však veľkosťou a majestátnosťou neznamená takmer nič oproti Emirates Stadium, štadiónu klubu Arsenal, ktorý sme navštívili hneď vzápätí po trištvrte hodine cesty autobusom smerom na sever. Konečne sme však pochopili, čo znamená slovo ostrovný futbal. Darmo sa budete pozerať na prenosy v televízii, dominanciu týchto kolosov musíte jednoducho zažiť.

FAJČIARSKA DRAHOTA

Ďalší deň nášho výletu začíname v malom obchodíku s potravinami. Paradoxne, kupujeme si noviny... Ale nedá nám aspoň nespýtať sa na cenu najpredávanejšieho tovaru, len tak na porovnanie. Krájaný chlieb niečo menej ako 4 libry. Škatuľka cigariet stojí 5 až 8 libier. Pivo podľa značky. V priemere 4 libry. To čapované, ostrovné bez peny, ochutnávame v írskej krčme v známej štvrti Soho blízko Piccadilly Circus. Chutí výborne, navyše z okna máme parádny výhľad na náhliacich sa chodcov. Je to príjemný kontrast.

londyn bPrechádzame najväčšou obchodnou ulicou v Londýne – na Oxford Street nájdete naozaj všetko – od luxusného oblečenia za horibilné sumy až po drobné suveníry za pár pencí.

„Ľudia sa tu asi zbláznili,“ pritakáme si navzájom. Je piatok poobede, vo veľkej predajni módneho šatstva sa nedá slobodne ani len prechádzať, nieto ešte nakupovať. Po krátkej chvíli odchádzame preč – unavení ako po päťhodinovom turistickom výlete. Ulice sú ešte plnšie ako predtým. Všetci sa buď ponáhľajú, alebo len tak posedávajú na okraji chodníka a stoja v ceste ostatným... Bočnými uličkami sa radšej vraciame tam, kde sme oddychovali včera – do Hyde Parku. Už aj my chlípeme kávu z plastových pohárov.

MOTANICA JAZYKOV A RÁS

Prechádzame sa popri Temži, stmieva sa, blíži sa náš odchod späť na Slovensko. Až s nocou začíname úplne rozumieť slovnému spojeniu multikulturálna spoločnosť. Všetko okolo nás je neskutočne preplnené černochmi, Indmi, Arabmi, sem-tam sa zjaví aj nejaký domáci... Na Westminister Bridge sledujeme zaujímavé divadlo – možno stovka Albáncov sa snaží vylákať od ľudí peniaze na primitívnu hru. Mnohí sa nechali nachytať, nám len prišlo čudné, kam zmizli všetci tí hudobníci a pouliční umelci, ktorí tú celú noc vysedávali...

Ľudia akoby mali nepriehľadné kvádre i na hlavách. Nevidia nikoho a nič. Možno preto sme si my, výreční Slováci pripadali trošku divoko.

Celý čas v anglickej metropole sme mali problém počuť ozajstnú britskú angličtinu. Bolo tam azda viac amerických turistov ako domácich a núdza nebola ani o slovanské jazyky. Najmä ruština zaznievala takmer na každom rohu, niekoľkokrát sme začuli aj slovenčinu i češtinu.

„Je to tu taký riadne gigantický babylon jazykov,“ hovorí Adam, Slovák, ktorý pracuje v Londýne už štyri roky. Stretli sme ho spolu s jeho priateľkou pri novinovom stánku. Rozprávali sa po slovensky, tak sme ich oslovili. „Dlho tu už asi nepobudneme, roboty je tu už menej ako kedysi. Keď som sem prišiel, mohol som si vyberať, teraz si vyberajú zamestnávatelia. Prednosť dostáva lacná sila z Ázie a afrických krajín,“ dodáva Adam a lúči sa s nami.

Pre nás je to posledný londýnsky zážitok. Keď si však predstavíme náročné cestovanie cez polovicu Európy na sedadle autobusu, prvýkrát počas nášho londýnskeho potulovania sa nám zahmlieva pred očami.

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.