O nezmerateľnej nezmyselnosti vojny

Kontexty a súvislosti. Tento „básnický protivojnový apel“  prichádza opäť k čitateľom po viac ako siedmich desaťročiach. Bard národnej poézie Hviezdoslav toto mimoriadne pôsobivé a silné dielo dokončil 15. septembra 1914, teda pred stodesiatimi rokmi.  Aj samotná genéza Krvavých sonetov je mimoriadne osobitá, cyklus tridsiatich dvoch sonetov s ostrou protivojnovou tematikou Hviezdoslav napísal hneď po vypuknutí prvej svetovej vojny v auguste a septembri 1914, no v Rakúsko-Uhorsku ho počas vojny nebolo možné vydať. Šírili sa teda ústne alebo opismi (ako samizdat). Ako samostatné knižné dielo vyšli v roku 1919. Počas vojny bol originálny rukopis ukrytý v dolnokubínskom evanjelickom kostole vedľa Hviezdoslavovho rodného domu. V súčasnosti sa rukopis nachádza v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine. Autor ilustrácií akad. maliar Jaroslav Uhel, rozhľadený a empatický muž umenia, v knihe píše aj toto: „Krvavé sonety básnika prichádzajú z duše človeka, ktorý svet hlboko vnímal a chápal. Priblížil v nich vojnový rozvrat… Čerpal silu v akomsi jedinečnom a svojskom druhu silnej dynamickej pokory. Básnik, ktorý zdieľal eufóriu lásky, viery, vzájomnosti a donekonečna velebil česť, vzájomné porozumenie, nesebeckú povinnosť a službu, boj za mier, zdôrazňoval právo na slobodný život pre všetkých, bol predovšetkým niekto, kto veril v Božie zákony… V šiestom sonete otvára básnik veľkú tému: zneužívanie kresťanstva na vojnovú propagandu. Je podobnosť s dneškom čisto náhodná?“  Veľmi zostručnene napísané – Krvavé  sonety sú ostrým a zrozumiteľným protivojnovým protestom, ktorý, žiaľ, platí aj dnes. Aj túto doslova očistnú Hviezdoslavovu poéziu treba čítať s plným porozumením, otvorenou hlavou, horúcim srdcom a čistou (očisťujúcou sa) dušou. Možno potom ľudia pochopia, aká nezmerateľná je nezmyselnosť vojny. Akejkoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek. Nuž teda – Ó, vráť sa skoro, mieru milený!

Igor VÁLEK