Nemecká kancelárka Merkelová je najskôr za fiškálnu až potom za bankovú úniu
Jozef HAJSTER
Európska komisia predstavila návrh na vytvorenie bankovej únie, ktorá bola na rokovacom stole lídrov Európskej únie už na júnovom samite. Pod tlakom Nemecka sa vtedy dohodli na celoeurópskom bankovom dohľade. Mal by začať fungovať od januára 2013, odkedy by Európska centrálna banka (ECB) mala dozerať na banky, ktoré požiadajú o finančnú pomoc. Zatiaľ sú to španielske banky. Od júla budúceho roku by mali pod kontrolu ECB pribudnúť systémovo dôležité banky a od roku 2014 všetky bankové domy v eurozóne, vrátane malých sporiteľní a družstevných záložní. Národné centrálne banky by mali s ECB pri výkone dohľadu spolupracovať.
O tom, či to tak bude, rozhodnú lídri členských štátov Únie. Otvorenou zostáva aj otázka, akého rozsahu bánk sa bude celoeurópsky dohľad týkať. Nemecko je proti dohľadu nad všetkými bankami, ktorých je okolo 6 000. Podľa Berlína je to príliš veľký počet, aby bola kontrola ECB účinná a efektívna. Podľa nemeckej vlády malé a družstevné banky by mali naďalej zostať pod národným dohľadom. Otvoreným problémom zostáva aj odpoveď na otázku, kedy sa vytvorí kompletná banková únia, pretože Nemecko je aj proti tomu, aby sa tak stalo teraz. Kancelárka Angela Merkelová argumentovala, že vytvorenie kompletnej bankovej únie by bolo v tejto fáze dlhovej krízy „zlé a kontraproduktívne“. Ochotná je o tom rokovať až po tom, ako pokročí debata o vytvorení fiškálnej únie.
■ SLOVENSKÁ PODMIENKA
„Banková únia nie je útok na našu suverenitu, naopak, je to záujem vytvoriť dohľad nad európskymi bankami,“ povedal premiér Robert Fico a dodal, že „jediné, čo budeme strážiť, je, aby matky v zahraničí nevyťahovali peniaze zo svojich sprivatizovaných dcér.“ To je pre Slovensko dôležité, lebo, ako vieme, banky na Slovensku sú dcérami nadnárodných talianskych, rakúskych a holandských a belgických bankových matiek. Či sa premiérovi Ficovi podarí presadiť svoju požiadavku, ukáže možno už najbližšia schôdzka.
Nie náhodou prišiel s nápadom na vytvorenie bankovej únie taliansky premiér Mario Monti, teda štátu zadlženého juhu, ktorý má s bankami veľké problémy a ktorého ratingy už padli tesne nad špekulatívne pásmo. O stave bánk v Grécku, v Španielsku alebo na Cypre ani nehovoriac. Povšimnutiahodné je aj to, že medzi odporcami jej vytvorenia nie je ani jeden megadlžnícky štát z južného krídla eurozóny.
■ KOLEKTIVIZÁCIA DLHOV
Vytvorenie bankovej únie v súčasnej dlhovej kríze by však mohlo znamenať ďalšiu kolektivizáciu dlhov a, čo je horšie, ďalšie prelievanie dlhovej krízy do „nedlhových“ štátov, to znamená aj na Slovensko. Z tohto dôvodu sa nemožno čudovať, že pomerne veľký počet štátov – Česko, Británia, Švédsko, Fínsko, Holandsko, Dánsko, Litva, Rumunsko a Maďarsko po zverejnení prvých návrhov na jej vytvorenie oznámili, že do nej nevstúpia. Dánsky minister hospodárstva najnovšie uviedol, že jeho vláda by mohla prehodnotiť svoj odmietavý postoj, ale len v tom prípade, ak by sa ukázalo, že sa „tým zvýši dôveryhodnosť bankových domov“.
Fungovanie bankovej únie by v praxi znamenalo, že ak by mala niektorá z bánk problémy, zachraňovali by sa pomocou peňazí z rekapitalizačného fondu a za vklady by ručili garančné fondy, čo v praxi na národnej úrovni existuje takmer vo všetkých štátoch. Spoločná garancia vkladov by znamenala, že tak slovenský vkladateľ, ako aj vkladatelia v ostatných členských štátoch bankovej únie by ručili aj za vklady a dlhy bánk v iných štátoch, to znamená aj v talianskych či španielskych alebo gréckych či írskych. A v prípade bankrotu by pochopiteľne znášali aj straty. V Európskej únii sa stopercentne ručí za vklady do 100 tisíc eur v každej banke, prípadné straty by teda postihli sporiteľov, ktorí majú na svojich bankových účtoch viac peňazí.
■ ODLEV VKLADOV
Je však nemálo ekonómov, ktorí pochybujú, či bude celoeurópsky bankový dohľad účinnejší, ako sú národné dohľady. Kritici vyjadrujú aj obavy z toho, že niektoré banky budú celoeurópsky dohľad zneužívať na presadzovanie svojich záujmov. Na prospech zavedenia celoeurópskeho bankového dohľadu hovorí existencia menovej únie, aj to, že stovky európskych bánk pôsobia nadnárodne a veľké toky peňazí sú cezhraničné. Dlhoví megadlžníci na juhu eurozóny však momentálne potrebujú viac ako spoločný dohľad, potrebujú aj spoločné ručenie za vklady. Chcú tým dosiahnuť stabilizáciu v domácom bankovom sektore, pretože tam dochádza k masívnemu odlevu vkladov a kapitálu najmä do Nemecka a Švajčiarska, prípadne do USA.