Ján LITECKÝ ŠVEDA
Po Dunajskom nábreží sa už dlhšie šíri vlna potupných pamätníkov a gest proti Slovákom. A tak po inštalácii českého leva pred Slovenským národným divadlom či po osadení sochy T. G. Masaryka pred Slovenským národným múzeom chcú túto znevažujúcu cunami posunúť ešte ďalej, teraz dokonca aj trochu hore kopcom k prezidentskému palácu.
Ján Čarnogurský nám totiž oznámil, slovníkom jemu vlastným, že zvažuje, že možno nám oznámi, že keď niekedy príde čas, že možno teda bude, toto, kandidovať za toho prezidenta Slovenskej republiky. Fiškálsky slovník ako vyšitý. Napriek všetkej jeho neurčitosti, už len uvažovanie o takej možnosti je trúfalosť bez štipky súdnosti. Veď Ján Čarnogurský stál priam na čele síl, ktoré z celej sily bojovali proti slovenskej samostatnosti. Politik, ktorý už len Deklaráciu o zvrchovanosti SR označil za „vrchol politického primitivizmu“. Nezaškodí si preto povedať, aké posolstvo, okrem nesmiernej hanby, prináša vlastne touto kandidatúrou pre Slovákov. V prvom rade utvrdzuje občanov v tom, že v politike vyhráva osobný záujem nad verejným. Druhé posolstvo je už zamerané konkrétnejšie. Hovorí nám, že slovenskí politici, teda skôr správnejšie – politici na Slovensku – ani nevedia, čo je chrbtová kosť. To je totiž prvé, čo musí každého nevyhnutne napadnúť, keď pominie prvé zdesenie z tejto neuveriteľnej správy. Aj tento odkaz však iba prehlbuje pohŕdanie politikmi a politikou, čo niekomu náramne vyhovuje. Lebo keď si ľudia nemôžu vážiť svojich najvyšších predstaviteľov, ďalšia prirodzená reakcia je, že si pomaly prestanú vážiť a ctiť aj svoju vlasť. A tretie posolstvo je najkonkrétnejšie. Ak niekto totiž čo i len zvažuje kandidatúru na akékoľvek volené miesto, musí byť presvedčený aspoň o nejakej minimálnej šanci. A keď teda po tom všetkom, čo Ján Čarnogurský vykonal proti slovenskej samostatnosti, ešte čaká, že ho bude voliť nejaký relevantný počet Slovákov, tak im zároveň hovorí toto: vy Slováci ste taký prispatý národ bez vlastného charakteru, vám môže tancovať po hlavách každý, komu sa len zachce, a najmä – vy nemáte žiadnu pamäť.
Nuž, nemyslím si, že by Slováci pamäť nemali. Pokiaľ ide o ústrky, majú ju dokonca vypestovanú . A ak Ján Čarnogurský nestiahne svoju „možno“ kandidatúru, tak sa o nej dozvie aj niečo viac. Preto na záver už iba jednu otázku: keď bola Deklarácia o zvrchovanosti Slovenska vrcholom politického primitivizmu – čoho vrcholom je kandidatúra na prezidenta takého štátu?