Neoceniteľný zástoj v zachovávaní národnej identity

Začiatkom októbra sa v Nadlaku v Rumunsku konal v poradí už štrnásty seminár slovenských dolnozemských pedagógov. Podujatie predstavuje významný míľnik v histórii slovenskej kultúry a vzdelávania, najmä v kontexte vzdelávacej činnosti Slovákov žijúcich v zahraničí. Na seminári sa zúčastňujú učitelia, ktorí sa zaoberajú výučbou v slovenských školách v zahraničí – Maďarsku, Rumunsku, Srbsku ‒ a usilujú sa o výmenu skúseností, metód a inovácií vo vzdelávaní.

Pedagógovia na Dolnej zemi, v prostredí slovenských komunít, zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti vzdelávania, kultúry a udržiavania národnej identity. V nadväznosti na tému konferencie ‒ Postavenie národnostného pedagóga v slovenskom školstve na Dolnej zemi, je potrebné poukázať na spoločné znaky pri príchode prvých učiteľov na Dolnú zem, ktorí zohrali dôležitú úlohu v zachovávaní národnej identity. Často čelili  ťažkým podmienkam vrátane jazykovej bariéry a nedostatku materiálnych prostriedkov. Napriek tomu sa im podarilo založiť školy, organizovať kultúrne podujatia a šíriť slovenskú kultúru a jazyk.

Postavenie národnostného pedagóga je nielen vzdelávacia, ale aj kultúrno-spoločenská úloha, ktorá pomáha udržiavať národnú identitu Slovákov na Dolnej zemi nažive a podporuje ich súdržnosť a rozvoj. Pedagógovia na Dolnej zemi sú neoceniteľní pri formovaní budúcich generácií a zachovávaní kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraniční. Tak ako boli neoceniteľní koncom 19. storočia, keď stáli pri kolíske slovenského školstva na Dolnej zemi, tak sú neoceniteľní i teraz.  S príspevkami vystúpili: Ingrid Zachorecová (Komárno), Anna Čipkárová (Kovačica), Monika Szabová (Budapešť), Edita Pečeňová (Békešská Čaba), Svetlana Zolňanová (Selenča), Anett Liptáková (Sarvaš), Mária Kotváňová (Padina) a riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Katarína Koňariková.

Katarína KOŇARIKOVÁ ‒ Zdroj foto: Facebook Udscr Nădlac Dzsčr Nadlak