Terajšia dlhodobá kríza je príležitosťou zmeniť jazyk a hovoriť otvorene
Poučenie z krízového vývoja na Cypre a v Únii
Dušan D. KERNÝ - Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Pred dvomi rokmi, v marci roku 2010 to boli aj SNN, ktoré využili obrázok z obálky nemeckého týždenníka Der Spiegel, na ktorom bolo vidno roztápajúcu sa mincu euro. Po dvoch rokoch azda stojí za to uverejniť celú obálku – je na nej výrazné slovo – EUROLOŽ. A citát z Lisabonskej zmluvy, základu Európskej únie, paragraf 125, odsek 1: členský štát neručí za záväzky iného členského štátu Európskej únie.
Už vtedy to bol obraz nálad v Nemecku – neručiť za dlhy iných, pretože euro je pod nevídaným tlakom, takým veľkým ako nikdy predtým, a stalo sa zraniteľným, pretože „sa nedodržali sľuby dané pri jeho vzniku. Ukázalo sa, že to všetko spočíva na lži. Aby sa spoločná mena stala životaschopnou a mala zaistenú budúcnosť, musia sa odstrániť základné konštrukčné chyby, na ktorých je euro založené“.
■ VOLAJÚ PO MARKE
Tieto slová spred dvoch rokov sú dnes každému, nielen finančným analytikom, jasné. V Nemecku dokonca došlo k nečakanému varovnému politickému obratu – vznikla strana, ktorá chce ísť do jesenných parlamentných volieb s požiadavkou návratu k pôvodnej nemeckej mene, návratu k marke. Končí sa éra „kultúry“ trikov, kamufláží deštrukcií, končí sa éra akoby „neomylnosti“, nadradenosti Bruselu a začína sa epocha pochybností o schopnosti euroorgánov generovať riešenia a východiská. Pretože – na rozdiel od Nemcov, ktorí majú ešte miliardy nevymenených mariek na sklade a v pamäti desaťročia úspešnosti západonemeckej meny, väčšina štátov, ktoré pristúpili k Únii, aby najprv prijali členstvo a záväzky v NATO, nemá inú odpoveď na jednoduchú otázku: Kam, ak nie do Európy?
Slovensko, kde priemyselná výroba (najmä v automobilkách a nadväzných výrobách) predstavuje 180-násobok všetkej ostatnej slovenskej produkcie tovarov a služieb, nemá poruke iné východisko. Môže a musí stupňovať svoju váhu, svoj nátlak, byť aktívne prítomné všade, kde sa rozhoduje. A jednou zo súčastí toho je podpora verejnej mienky a tlak médií – a to taký tlak, ktorý je zbavený ružových okuliarov ilúzií, že vstup do EÚ a eurozóny znamená zlepšenie sociálnych pomerov obyvateľstva. Súčasťou toho je reálne posudzovanie európskej politiky a jej orgánov.
■ BAVLNKA SA SKONČILA
Poučenie z krízovej situácie na Cypre je pre Slovensko príležitosťou postaviť veci na svoje miesto. V čase neutíchajúceho nátlaku na Slovensko tak zo zahraničia, ako aj z domácich médií a liberálnych kruhov v prestupovom období do Únie i do eurozóny sa Cyprus pestoval priam v bavlnke. Jeho prijatie do EÚ nebolo vyvolané tak ako u Slovenska plnením nekonečných podmienok asociačnej zmluvy počas prístupových rokovaní, ale aj jednoznačnou požiadavkou Grécka na prijatie Cypru požiadavkou, ktorú si nikto v Bruseli neodvážil ani len spochybniť. Bolo to politické rozhodnutie – a na to sa zabúda. Pre Slovensko je zároveň dôležité pripomenúť si aj to, ako sa tlačilo na nástup nových elít, orientovaných na Európu a európske hodnoty. Je zaujímavé, že na Cypre pokojne jestvovala jediná komunistická strana, európsky, ak nie svetový unikát, preto po roku 1968 vytrvalo schvaľovala inváziu varšavských vojsk do dubčekovského Československa. Ešte ako člen Únie mal Cyprus člena tejto komunistickej strany v pohode za prezidenta.
Lenže nejde len o minulosť – keď sa pred dvomi rokmi riešila grécka kríza, bol to práve Brusel, ktorý nútil o. i. aj cyperské banky, aby prevzali grécke dlhy, resp. odpísali masívne grécke dlhy v cyperských bankách, aby sa uchránila možnosť európskeho investovania. Dnes miera tohto „gréckeho“ zadlženia láme krky cyperským bankám samozrejme aj preto, že „kultúra“ trikov a finančných fínt premiestnila počas gréckej krízy miliardy dlhov na Cyprus a uskladnila ich tam a Únia nad tým zatvárala oči.
■ DAŇOVÝ RAJ
Veľa sa hovorí aj o ruských miliardách na Cypre, pritom je zrejmé, že najväčšie ryby sú v iných daňových rajoch alebo vo finančných centrách, najmä v Londýne. Nie sú to ruské peniaze, ktoré vytvorili na Cypre problémy, ale cyperský vstup do eurozóny. Peniaze z Ruska naopak pomohli počas uplynulého desaťročia Cypru, aby sa stal úplne rozvinutým štátom a pristúpil k eurozóne v roku 2008, rok pred Slovenskom, ale rok po Slovinsku.
Toto všetko a mnohé iné je pre slovenské médiá motiváciou hovoriť o schopnosti a neschopnosti euroinštitúcií a jednotlivých osôb v zvládaní krízy, o krízovom manažmente, a tiež o nekritických nohsledoch v slovenskom mediálnom priestore – osobitne vo verejnoprávnom. Pretože ako ukázala konferencia Hospodárska kríza a modely jej riešenia, ktorá bola pred niekoľkými dňami v Bratislave, realita je jasná: vysoké dlhy, nezodpovedný finančných sektor viedli tak ku kríze, ako aj k sociálnemu napätiu. Niektoré štáty v eurozóne využili pomery na to, aby profitovali, a dnes protikrízové balíky dosahujú vyše 100 miliárd eur. Je predsa paradox, ak sa týždne pred očami Európy hovorí o tom, že napr. Cyprus potrebuje na záchranu 17 miliárd a počas jedného sedenia euroministrov sa v priebehu niekoľkých hodín zistí, že skutočné číslo je 24 miliárd eur! Zjednodušene povedané – musíme sa naučiť rátať – a ako členovia eurozóny musíme urobiť všetko preto, aby sa naučili rátať všetci. Nie sme nikomu za nič vďační a nemáme dôvod nikomu nič prepáčiť. To najmenej, čo môžeme urobiť, je o tom hovoriť kvalifikovane, priamočiaro, otvorene – a aj rovno niekoho niekam poslať...