SPOZA OPONY
Prečo je nám Sýria natoľko užitočná
Dušan D. KERNÝ
Vývoj na Blízkom východe je pre nás na Slovensku – aj keď to znie paradoxne – užitočný. Je to osobitná slovenská zvláštnosť: ukazuje sa totiž, že svet vyzerá úplne inak, ako doteraz tvrdili prakticky monopolne všetky médiá a autori. A ešte k tomu ukazuje, akí sme neraz od diania vo svete izolovaní a neskoro informovaní.
Keď to zasadíme do stredoeurópskych súvislostí, vidíme, že v slovenskom mediálnom svete sa vlastne nenachádza nijaký objektívny dôveryhodný autor, ktorý by sa vyznal v problematike Blízkeho východu ako takého a niektorých štátov a náboženstiev osobitne. Tí, ktorí sledujú zahraničné elektronické médiá, vidia reálny obraz v reálnom čase, tamojší komentátori a komentátorky stoja priamo na mieste udalostí. Jeden príklad za všetky – po päť a pol roku sa vracia do Prahy po skončenej misii spravodajca Českého rozhlasu so sídlom v Jeruzaleme. Odtiaľ pokrýval celú oblasť a Česku sprostredkoval skutočný obraz situácie a nie propagandistické klišé.
Svet ako celok, ale aj jednotlivé štáty vyzerajú úplne inak, a teda nedá sa o nich hovoriť ako doteraz. Rozpadol sa slovník doterajších argumentov, jazyk mediálnej podpory vojenských zásahov, rozpadol sa jazyk liberálneho kapitalizmu a inváznej zahraničnej politiky presadzovania ľudských práv.
Pritom, ako to vidno aj v Sýrii, všetko je zrejme naopak – hlavným problémom nie je bezohľadný diktátor, ale náš strach, aby sme jeho likvidáciou neumožnili víťazstvo jeho oponentov, rôznych odnoží radikálnych organizácií typu al-Káida. Podobný paradox sme sledovali aj v Egypte. Videli sme „arabskú jar“, ako zvrhla diktátora Mubaraka, a teraz zasiahla armáda podporovaná USA. Videli sme opakovanú streľbu do demonštrantov a zatvorenie prezidenta, víťaza volieb, ktorých sa dožadovalo aj medzinárodné spoločenstvo.
Všetko je inak, ak nie naopak – počnúc Vatikánom, ktorý na Slovensku vnímame osobitne –, a končiac dnešným Washingtonom. Alebo Dolnou snemovňou v Londýne, ktorá nielenže nepodporila vojenský útok na Sýriu, ale priamo sa tým postavila proti predsedovi britskej vlády a doteraz platným zásadám partnerstva Británie s USA. Aký je to rozdiel od T. Blaira, ktorý pred desaťročím podporil Bushovu vojnu v Iraku a nemálo urobil pre presadenie liberálnej doktríny zdôvodňujúcej zásahy proti suverénnym štátom, keď ide o porušovanie ľudských práv.
Odvtedy uplynulo desaťročie. Všetko je inak počnúc Blízkym východom, vývojom v Čínskej ľudovej republike, nehovoriac o kríze eura. V nej sa len čaká, ako prehrmia voľby v spolkovom Nemecku, aby sa naplno mohlo hovoriť. Napríklad o tom, že ak ide o prispôsobivosť k potrebným zmenám, najväčšie ekonomiky sú okrem Nemecka – Španielsko, Taliansko a Francúzsko – „rizikové štáty“. A ak ide o Grécko, chodí sa okolo horúcej kaše. Hlavným problémom je grécka zadlženosť. A tá nebude ani v roku 2020 (!) nižšia ako 120 percent ročného produktu Grécka. Bude treba ďalšie záchranné miliardy, a to možno aj pre Portugalsko, Slovinsko či Cyprus!
Isteže, je prirodzené, že dnes vyzerá svet inak. Podstatné však je, aby vyzerali inak naše informácie o ňom, aby nielen prestal doterajší monopol jazyka liberálneho kapitalizmu, ale aj jazyka izolácie verejnoprávnych médií od reálnych udalostí. Musíme zrejme zmeniť jazyk mediálneho prostredia a o. i. znovu sa vrátiť k tradícii zahraničnopolitických spravodajcov verejnoprávnych médií. Teraz, keď po exšéfredaktorke Sámelovej odišiel z RTVS aj exriaditeľ Machaj, posledný predstaviteľ éry, keď sa rušila mnoho desaťročí trvajúca tradícia siete slovenských zahraničných spravodajcov vo svete, azda doba dozrela.